Cinematik Piešťany 2015: Druhý deň!

Druhý festivalový deň sme odštartovali hneď v skorých ranných hodinách a to raňajkami v príjemnom prostredí Žiwell pubu, ktorý je začlenení v rámci festivalu na spríjemnenie rána a pri pohodovom posedení a vychutnávaní si raňajok, sme mali možnosť v uvoľnenej atmosfére pubu pozerať animované krátkometrážne vylomeniny z produkcie Looney Tunes Road Runner a Wile E. Coyote, takže o zábavu a dobré odštartovanie dna bolo postarané.

Road Runner a Wile E. Coyote

Pred nami bol ale stále nároční filmový deň, nakoľko bolo z čoho vyberať a čakalo nás niekoľko očakávaných filmových predstavení, takmer všetky boli s vážnymi témami, takže moc filmovej pohody sme neočakávali.

Cinematik 2015 (13)

Hneď prvá projekcia bola z radu ospevovaných a to v zastúpení ruskej kinematografie, aj keď už pol storočia starej produkcie. Na radu teda prišiel režisér Andrej Tarkovskij, ktorý je jedným z najuznávanejších režisérov svojej doby a práve od neho sme malo možnosť vidieť vojnový snímok Ivanovo detstvo (1962) a určite to bol zážitok aspoň čo sa vizuálneho poňatia týka, ktoré bolo moc progresívne a nápadito zakomponované do tejto snímky k tomu prispeli aj snové sekvencie a upútal aj rázny výkon mladého herca stvárňujúceho Ivana (Nikolaj Burljajev), jedinou malou nevýhodou je že samotný príbeh nemal patričný dopad na diváka.

Ivanovo detstvo

Nasledujúci film bol opäť z ruska a tam už prišlo na tvrdú kritiku vládnucich štruktúr. Obraz dnešnej ruskej spoločnosti ponúkol dramatický film Hlupák (Durak, 2014), dejovo vygradované k dokonalosti a určite aj k zamysleniu ako neustále zle to funguje medzi samotnými ľuďmi veriacimi v daný systém a samotnými riadiacimi štruktúrami ako to je všetko len o peniazoch a bez charakternosti ako rýchlo príde o silu niekto kto chce za niečo bojovať, keď sa snaží za niečo väčšie zmyselnejšie pre spoločnosť, či o jej záchranu, prípadne obraz toho ako rýchlo sa dá upratať pred vlastnou rohožkou. Jednoznačne jeden z najlepších filmov ponúknutých v tomto roku.

Hlupák

S počiatku sme očakávali čisto bizardnú snímku od francúzskeho filmu Realita (Réalité, 2014), nakoniec tam bola zmes viacerých aspektov, v podobe najrôznejších uleteností, až snových bláznovstiev, psycho halušiek, doslova obraz v obraze, všetko prepojené, v podstate množstva vecí ktoré môžu hlavu diváka pekne zamotať. Všetko to tu ale máme v prijateľnom háve a hlavne odľahčenom zábavnom, režisér Quentin Dupieux to dosť dobre ustál na to čo naservíroval, neskĺzol mimo rozohraný dej a zbytočne sa v nom nezamotal, určite film prináša nevšedný zážitok.

Realita

Dokument Podoba ticha (The Look of Silence, 2014) prináša ťažkú a rozsiahlu výpoveď ohľadne genocídy z Indonézie, páchanej v 60.rokoch. Výpovede vykonávateľov rozsudkov nad odsúdenými sprevádzajú tento dokument po celý čas, ich postoj sa ani po viacerých rokoch nezmenil a nevypadá to ani z jedným, že by ich to nejak trápilo, skôr to berú z takou ľahkosťou, pohodou, bez poľutovania nad tým ako likvidovali takzvaných komunistov z tejto krajiny. Na škodu je, že v dokumente neboli použité, aj nejaké dobové zábery aby to úmorné monotónne vyprávanie okorenili.

Podoba ticha

Na záver vo večerných hodinách nás čakal temný snímok zo španielska Čierny chlieb (Pa negre, 2010), z filmu sála poctivá dobová atmosféra odohrávajúca sa v období 40.rokov minulého storočia. Ponúknutí príbeh nás hneď na začiatok preberie drsným masakrom na úpätí hôr, v tej chvíli divák čaká čo drsnejšie môže ešte prísť, pokiaľ to bude pokračovať v nastolenom trende, nuž netrvá dlho a film sa hneď po týchto drsných udalostiach premenil na komornejšiu drámu, kde sa pyká za chyby z minulosti, kvôli ktorým nakoniec najviac trpí mladý chlapec Andreu, ktorému sa rozpadne rodina aj celý život. Dejovo zaujímavé ale postupne film stráca nejaký ten silnejší moment prekvapenia a v konečnom výsledku ne-odrovná zmysli ako by mal.

Pa negre (2)

Napísal: Matúš Gajdošech
maximusfilm