Parkway Drive (Unbreakable Tour 2017): Reportáž z Bratislavy!


V priebehu štyroch dní vidieť dva koncerty Austrálčanov Parkway Drive je veľmi príjemná výzva a zároveň aj výborná možnosť porovnať si jednotlivé show v rôznych koncertných priestoroch. Unbreakable Tour 2017 pozostávajúce z 26 koncertov odštartovalo 29. marca v Prahe a cez ďalšie zastávky, ktorými boli rakúsky Tröpolach a nemecký Mníchov pokračovalo v Bratislave. Prvo aprílový žart sa našťastie nekonal a Parkway Drive naozaj dorazili a vystúpili v bratislavskej Refinery Gallery.

Bratislavský priestor bol o poznanie menší ako pražský Fórum Karlín, zato hlásil vypredané. Už na  prvý pohľad bolo jasné, že Parkway Drive nevyužijú naplno svoju nákladnú pyroshow vzhľadom na priestor a pravdepodobne aj bezpečnostné podmienky. Taktiež kruhová rampa, na ktorej sa točil bubeník na pražskom koncerte, zostala skrytá v útrobách kamiónov s technikou spolu s hydraulickými plošinami, ktoré dvíhali v Prahe hudobníkov v zadnej časti pódia.

Refinery Gallery je priestor pripomínajúci Noemovu Archu, kde sa prišli vyblázniť „poslední vyvolení obyvatelia“ pred apokalypsou. Tá hudobná naozaj nastala, keď po povinnej predkoncertnej reprodukovanej a motivačnej Welcome To The Jungle vypochodovali na pódium chlapci z Byron Bay. Myslím, že ich samotný priestor musel osloviť, keďže aj klip k úvodnej Wild Eyes má presne post apokalyptický charakter. Silný moment hneď na začiatok koncertu bol spojený so zborovým spievaním ústredného gitarového riffu. „Rafinérka“ je na nohách a v skvelej atmosfére sa striedajú silné skladby ako Carrion, Dedicated, Vice Grip, Karma, Sleepwalker, Dark Days alebo Destroyer. Je to naozaj výnimočný živý pocit prepojenia kapely s fanúšikmi prostredníctvom ich skladieb.

Parkway Drive si koncert užívali a musel to byť pre nich naozaj elektrizujúci moment – pohľad z pódia do 1500 členného davu oddaných fanúšikov. Playlist sa oproti Prahe nezmenil a kapela dala zaspomínať aj na svoje mladšie nespútané metalcoreové obdobie prostredníctvom skladieb ako Boneyards a Idols and Anchors. Veľmi pôsobivé boli  svetelné efekty, ktoré svietili zo zadnej strany pódia, takže plné svetlá sa striedali so zadnými a vytvárali tak efektné siluety hudobníkov. Winston uvádza svoju obľúbenú kapelu z deväťdesiatych rokov, ktorá v tom čase skryla do vrecka všetky „prebustrované“ kapely svojou čistotou riffov, nasadením a myšlienkou. Jedná sa cover verziu Bulls on Parade od Rage Against the Machine. Záver koncertu patril skladbám Crushed  a  Bottom Feeder.

V čom bol bratislavský koncert iný od pražského? Menej, respektíve minimum ohňových efektov, čo ale v konečnom dôsledku kapelu ešte viac priblížilo k fanúšikom a dalo veľkému koncertu v určitých momentoch osobný, až klubový nádych. Winston McCall potvrdil rolu novodobého metalového kazateľa, ktorý to s publikom naozaj vie. Na turné definitívne teda chýba zakladajúci člen Luke „Pig“ Kilpatrick, ktorého ale výborne zastúpil gitarista austrálskych Thy Art Is Murder Andy Marsh V playliste sa mohli určite objaviť silné skladby ako Deliver Me, Horizonts, Unrest, alebo Home Is For The Heartless, ale to je otázka vkusu, alebo je celkom možné, že pri takom dlhom turné bude kapela svoj playlist obmieňať ,aby sa na pódiu takpovediac nenudili.

V roli predkapiel potvrdili dominanciu americkí hardcore punkoví Stick to Your Guns. Oproti Prahe hrali v zhasnutej sále s plným pódiom svetlom. Kapela zostavená okolo na nepoznanie zarasteného Josha Jamesa (ex- Evergreen Terrace) valcovala hlavne v  strednotempových hutných pasážach. Veľmi dobrý výkon s výbornou odozvou zaplnenej rafinérky.

Asking Alexandria? Štyria tvrdo pódiovo makajúci chalani, ktorí dokážu v rámci jednej skladby otočiť všetky existujúce hudobné vychytávky v podobe breakdownov, rýchlych pasáži, lowdownových útokov. Ich prácu však väčšinou „pochoval“ spevák Danny Worsnop, ktorý akoby hlasovo plával nad celou kapelou vo svojom svete. Danny je nesporne talentovaný chlapík so zaujímavou farbou hlasu, ale tento a pražský večer mi proste do kapely nesedel a to hlavne vo vysoko exponovaných refrénoch.

Parkway Drive potvrdili a potvrdzujú, že sú nesmierne dôležitou kapelou súčasnosti, pretože ich presah do mainstreamu ukazuje aj inému spektru hudobných fanúšikov, že v „zatuchnutých kluboch“ to žije a metalové podhubie je silný a nevykoreniteľný strom, ktorý raz za čas vyženie konáre nad povrch undergroundu.

Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana