Persistence tour už desať rokov zásobuje kvalitnými kapelami tisíce fanúšikov po celej Európe. Jediná zastávka v strednej a východnej Európe sa konala v ostravskej Bonver Aréne. Menšia športová hala dokonale vystihla podstatu hardcore, keďže tento životný štýl nie je len o hudobných, ale aj o fyzických ba až športových výkonoch podávaných pri hraní. Tesne pred začiatkom koncertu sa hala začínala pozvoľna zapĺňať.
Ako prví sa presne o šiestej hodine predstavili medzinárodnému publiku (v hale bolo počuť češtinu, maďarčinu, slovenčinu a dokonca aj ruštinu) manchesterskí mladíci Broken Teeth. Hardcore v stredných valivých tempách v štýle Merauder, pomaly rozhýbal pár „moshuchtivých“ priaznivcov. Kapela ale pôsobila dosť „tuhým“ dojmom, bez života, ktorý nezachránil ani snažiaci sa spevák.
Rotterdamskí All for Nothing reprezentujúci moderný holandský hardcore, vtrhli na pódium so speváčkou Cindy. Zvuk bol triedu lepší, výkony kapely naplno a hlavne basák Joost spolu s gitaristom Ernstom sa nenechali zahanbiť vytrvalou speváčkou. Výborne zohratá kapela šlapala ako hodinky a Cindy predstavuje veľkú konkurenciu speváčke Walls Of Jericho. All For Nothing uviedli hlavne svoju novinku What Lies Within Us. Spokojní boli nielen fans, ale aj Armand Majidi – bubeník Sick Of It All, ktorý si z boku pódia vychutnal celý set.
S treťou kapelou ožil na pódiu duch starých dobrých Cro–Mags a Mucky Pup. Strhujúca show v podaní balltimorských Turnstile hneď chytila slušne sa zapĺňajúcu halu. Predovšetkým spevák Brendan akoby z oka vypadol Johnovi Josephovi McGowanovi zo spomínaných Cro–Mags. Ďalším neúnavným členom bol basák Freaky Franz, ktorý bol naozaj „freak“ ako vyšitý a vychutnával si koncert naplno. Turnstile sa pohybujú na scéne od roku 2010 a za tú doby si vybudovali slušné renomé u fanúšikov a kapiel svojho žánru. Ich novinka Nonstop Feeling je skvelou kombináciou rýchleho hardcore s melodickými vyhrávkami. Energický set od všetkých členov kapely si zaslúžil veľký aplauz.
Prvý ohlásený headliner tohto turné je tu – Ryker´s. Takpovediac z popola povstaní Nemci boli určite veľkým lákadlom celého turné. Ryker´s sa už na začiatku deväťdesiatych rokoch výrazne presadili na európskej scéne po boku kapiel ako Backfire, Only Attitude Counts, alebo Spermbirds. V čele s nemeckým „Billym Milanom“ Kidom-D to hneď po intre (téma Rambo I.) „kasselskí starí páni“ rozbalili naplno. Po prvých tónoch a pohyboch ožili deväťdesiate roky. Kid–D si to nasmeroval rovno do davu, skadiaľ väčšinu koncertu spieval a hulákal „rykersovské odrhovačky“. Kapela hrala všetky zásadné veci ako Lifeline, Hard To The Core, Justice, True Love ako aj old school hymnu Low Life. Skvelý koncert, žiadne pózy, len čistá radosť a adrenalín. Veľké ovácie na konci s úsmevom prijímajú títo pionieri európskeho hardcore.
Čas ubiehal rýchlo a len minimálne pauzy medzi kapelami prispeli k tomu, že krátko po Ryker’s na pódiu stoja Walls of Jericho. Candace Kucsulain vtrhla na pódium s noblesou jej vlastnou. Pár „fuckovačiek“ a Ostrava je drvená nekompromisným moshom z Detroitu. Candance síce už stratila poslednú ženskosť z výzoru, ale srdečnosť a energia jej ostali. Neuveriteľný tlak a adrenalín z pódia valcuje všetko navôkol. A presne v duchu ako zobrazuje obrovská plachta za bicími „MOSH ARMY“!. Walls Of Jericho boli výborní a určite nesklamali.
Presne naplánované osvieženie do drviaceho poradia kapiel priniesli kalifornskí Ignite. Na scéne sú už od začiatku deväťdesiatych rokov. Spevák Zoli Teglas má maďarský pôvod a ihneď si v prvých radách získal skalných fanúšikov, nielen v podobe maďarských hardcore crew. Ignite boli jednoznačne výbornou voľbou pre toto turné. Hrajú svieži mix punku, hardcore a rocku, podporeným výborným spevom. Svoj postoj „positive way of life and anti-communism style“ deklarovali hlasno v každej skladbe. Zvuk bol čitateľný a Ignite zahrali všetky svoje veľké hity ako Bleeding, Veteran, Live for Better Days či Fear Is Our Tradition.
Niet čo závidieť hlavným hviezdam Sick of It All – hrať poslední po takých výdatných hudobných porciách. Ale klobúk dole, ako dokázali rozpumpovať unavených a niektorých už aj poriadne podgurážených fanúšikov. Intro a prvá skladba Good Lookin´ Out a už sa rozbieha najväčší mosh pit festivalu.
Lou Koller snáď ani nestarne a svojím chraplákom spieva hardcore hymny. Pete skáče a hrá ako o život spolu s ďalším veteránom N.Y.H.C. Craigom Setarim. Za bicími večne usmiaty Armand Majidi. Sick hrali prierez od svojich úplných začiatkov Clobberin Time, Just Look Around cez Step Down, Scratch The Surface, Us vs. Them, až po veci z posledného albumu The Last Act of Defiance.
Persistence Tour 2015 končí tesne po polnoci.
Zhrnutie na záver:
Pozitíva: výborný výber kapiel a ich poradie, gradovanie koncertu s každou kapelou, tolerantná ochranka chápajúca „požiadavky štýlu“, ktorá nemala problém púšťať fanúšikov popod zábrany na pódium, veľký výber merchu, návrat Ryker´s a vystúpenie Turnstile!
Negatíva: nezvládnutý záver z pohľadu niektorých fanúšikov, ktorí zjavne pod vplyvom alkoholu opustili všetky pravidlá hardcore a slušného správania a zmenili sa na násilné a prihlúpe monštrá.
Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana
