Štvrtkový večer (17. 10. 2013) mali sviatok všetci priaznivci progresívneho rocku/metalu. Do hlavného mesta zavítali pionieri tohto štýlu so zámerom predstaviť svoj aktuálny dlhohrajúci počin „Darkness In A Different Light”, ktorým svojich fanúšikov potešili po predlhých deviatich rokoch.
Bez mučenia sa priznám, že tvorbu tejto bezpochyby legendy nemám absolútne zmapovanú, o to viac som bol zvedavý, aký dojem vo mne zanechá prvé skutočné stretnutia s ich hudbou. Ale pekne po poriadku.
Večer odštartovali Nóri Divided Multitude a musím povedať, že úlohy pripraviť publikum (ten večer nie veľmi početné) na hlavný chod, sa zhostili viac ako dôstojne. Progom strihnutý power/heavy metal v ich podaní vôbec neznel zle, kapela vystupovala sebaisto, všetky nástroje zneli zrozumiteľné, zborové spevy ladili a tak jedinou chybičkou na ich vystúpení ostala statickosť väčšiny členov, ktorá však bola zapríčinená trochu aj stiesnenými podmienkami na pódiu (obidve kapely mali vlastnú biciu súpravu). Najväčší dojem vo mne určite zanechal spevák Sindre Antonsen, ktorého hlas znel čisto a sýto aj v tých najnáročnejších partoch.
Po nejakej polhodinke sa s nami sympatické kvinteto rozlúčilo a prenechalo pódium Fates Warning. Na pánoch, z ktorých väčšina si už veru môže zaspievať „Čože je to päťdesiatka“ J, sa našťastie vek nepodpísal až tak a okrem Jima Matheosa (väčšinou hrajúceho v polohe „stojící /spící“) sa ostatní bavili stále tak, ako keby to bolo včera, keď prvý krát vystúpili na pódium. Je zbytočné vyzdvihovať individuálne výkony, keď všetci pracovali pre celok, čo sa veru v prípade progresívnejšie ladených spolkov nestáva až tak často. Tu to však platilo na povestných 100%. Veď ešte aj Boby Jarzombek za bicími pôsobil umiernene (vzhľadom k tomu akých divočín sa dopúšťal napríklad v projekte Spastic Ink s bratom Ronom). Najväčšiu pozornosť tak na seba pochopiteľne pútal frontman. Ray Adler možno už nie je v niektorých vyšších polohách taký sebaistý ako kedysi a na nálade mu určite nepridali ani pretrvávajúce problémy s mikrofónom, stále však vie svojím spevom a priam šamanskými pohybmi uhranúť nejedného účastníka koncertu. V ostrom kontraste potom pôsobí Joey Vera. Ten so svojím pankáčským „čírom“ vyzeral, ako keby si zmýlil koncert, kapelu alebo minimálne štýl, jeho hra však potvrdzovala, že je človekom na správnom mieste.
Čo sa týka výberu skladieb, ako som spomínal vyššie, nebol som s tvorbou Fates Warning nijak oboznámený, myslím však, že si na svoje prišli tak poslucháči bažiaci po koncertne preverených hitoch ako aj ľudia zvedaví na prezentáciu aktuálneho počinu, z ktorého zazneli tuším tri piesne. Do najväčšieho varu potom dostali skalných vecami z prelomu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Po približne hodine a pol a jednom prídavku sa s nami páni rozlúčili a už teraz viem, že ich najbližšiu zastávku v okolí si nenechám ujsť.
Fotky z koncertu nájdete tu: Fates Warning | 17.10.2013 | Randal club | Bratislava | Foto: Jana
Napísal: Alexander Sucháček
Foto: Jana
