Divadelný ústav pozýva na výstavu o zakladateľovi tradície slovenského moderného divadla Viktorovi Šulcovi.

Divadelný ústav a Slovenské národné divadlo pripravili vernisáž reinštalovanej výstavy Zakladateľ tradície slovenského moderného divadla. Bratislavské roky Viktora Šulca. Otvorenie výstavy sa uskutoční v utorok 3. decembra 2013 o 17:00 hod. na 1. poschodí historickej budovy Slovenského národného divadla.

Výstava približuje najvýznamnejšie tvorivé počiny Viktora Šulca v časoch jeho pôsobenia na poste režiséra a umeleckého šéfa českej činohry Slovenského národného divadla v rokoch 1932 až 1938. Zachovali sa v podobe fotografií z divadelných inscenácií, kostýmových a scénických návrhov, plagátov či recenzií publikovaných v dobovej tlači.

Prvé uvedenie výstavy Zakladateľ tradície slovenského moderného divadla. Bratislavské roky Viktora Šulca sa uskutočnilo 8. marca 2013 v meste Úvaly neďaleko Prahy. Divadelný ústav pripravil výstavu pre rodisko režiséra ako súčasť českého celoštátneho spomienkového happeningu Pamatuj!

Autorkou výstavy je Mgr. Katarína Kunová. Sprievodné slovo výstavou bude mať Mgr. Martin Timko, ArtD. Výstava potrvá do 30. marca 2014.

Rodák z českých Úval Viktor Šulc patrí medzi avantgardných prvorepublikových divadelných režisérov. Svoj intenzívny divadelný život začal ako poslucháč Reinhardtovho seminára v Berlíne, neskôr pohostinsky režíroval v rôznych nemeckých divadlách. Na pozvanie K. H. Hilara prišiel režírovať do Národného divadla v Prahe. Svoje najplodnejšie roky však prežil v Bratislave. Vo svojich réžiách presadzoval myšlienku, že divadlo je záležitosťou vizuálnou, ktorá zároveň ponúka priestor pre všetky druhy umenia. Stál na prahu objavu, ktoré vstúpilo do dejín divadla ako Laterna magika. Všetok svoj tvorivý potenciál podriadil presvedčeniu, že divadlo je miestom na vyslovenie sociálnych právd.

V tridsiatych rokoch minulého storočia patrili jeho operné réžie k tým najvýznamnejším. K mnohým svojim inscenáciám navrhoval scénu. Ovplyvnil hereckú i režijnú tvorbu Jozefa Budského či Jána Jamnického.

Zdroj: Divadelný ústav / Theatre Institute