Živé prototypy Terezy Langerovej a Anabely Žigovej.

Žena so ženou si toho toľko musí zaslúžiť – ale nič z tých zásluh nepretrvá! Pri každom stretnutí si človek musí dôveru získať úplne nanovo. Ženy sa vždy musia vzájomne potvrdzovať, aj po rokoch: „Stále sme v pohode.“ Žena nenájde pokoj alebo zázemie v srdci inej ženy – nie dlhodobo. Srdce inej ženy jednoducho nie je bezpečným miestom na pristátie.

Sheila Heti: How Should a Person Be? – Aký by mal človek byť?

Tereza Langerová a Anabela Žigová vystavili svoje vlastné prototypy. Svet, ktorý má každý, ale autorky tejto výstavy majú tú drzosť vystaviť ho. Objekty nie sú úžitkovým umením, ale rovnako ako úžitkové umenie tiež úzko súvisia s bežným životom.

porc

Aj doma sa každý obklopuje predmetmi, skladá ich podľa vlastnej predstavy a vytvára si prostredie. Každý kúsok napríklad v obchode je výtvorom mozgu / človeka / kolektívu, ale v istom momente musel niekto povedať Stop, toto je TO. Prototyp – výrobok. Takto sa to bude predávať. A ďalej sa to recykluje…

Tereza Langerová bude vystavovať kresny rodiny, obrazy, cukor, soľ, či perlový náhrdelník ako iróniu na náramok z ezoterického obchodu. „Asi 20 rokov zbieram „papierové vnútra“ z bonboniér, rôzne obaly, ktoré sú niekde vsunuté – ochraňujú a vypĺňajú priestor, nie sú vidieť a zväčša sú krajšie ako to, čo je nad alebo pod nimi. Na predošlej výstave v galérii Médium som polepila kus stropu vzorkami krémov – nebolo ich vidno, lebo človek sa pozerá do úrovne očí. Na jednej stene bola veľká kresba zebrej srsti maľovaná soľou, takže stena bola vlastne biela. Myslím, že polovica ľudí dodnes nevie, čo to bolo. Ale tá druhá polovica áno, a to je fajn. Moja obľúbená téma na škole boli ženské kabelky. Boli z „pauzáku”, aby bolo vidieť, čo tam je. Všetko sa odohrávalo vo vnútri, smerom von bol len náznak a ja som využila túto stopu – TO bol ten design. Nový prototyp. Mňa na kabelke viac zaujíma škvrna od detského mlieka, čo vytieklo z fľašky, vypadnutý liek, kúsok celofánu zo žuvačky, omrvinky. To je nekonečná téma.“

Autorky výstavy sa poznajú od pätnástich rokov a vyvinuli si svoj jazyk. Ich emailová komunikácia je pre mňa veľmi vzácna, najmä od času, kedy sa Anabela odsťahovala zo Slovenska. Posledné dva roky si vymieňali maily s predmetom „napis taska“. V tomto hesle je niekedy príbeh celého dňa. Takto jedna o druhej vieme, čo prežívame. Mali sme okolo 40-50 názvov, z ktorých sme vybrali tie, ktoré budú na výstave. A náš projekt pokračuje ďalej. Heslá sú generačne známe, ale je tam obrovský kus osobného a tak je to so všetkým: čo je všeobecné, čo je moje? Nik nevie, ani samé autorky, čo bude nakoniec vystavené. Ukáže sa to až pár dní pred výstavou.”

fish

Podľa Anabely Žigovej sú vystavené objekty v aranžovanovanom priestore Kabinetu zobrazené akoby v životnom prostredí, navodzujú segmenty každodenných situácií. Reflektujú súkromie, túžbu, samozrejme sex aj politické veci a hlad po kráse v Bratislave. Napríklad Vzorkovník ponúka výber pár fotiek s nízkym rozlíšením, odfotených na autorkin telefón za posledné roky (Paríž, Trnava, chodník v Brooklyne…) Fotky dokumentujú to, čo autorky zažili a čo môže byť recyklovateľné a ďalej využité ostatnými, napríklad ako potlač na tričká alebo CD. „Prezentovaná situácia teda načrtáva akýsi stav mysle. Ja som plánovala len vytvorenie platformy pre výstavu, ale nakoniec produkujem aj diela. Objekty, ktoré tu sú, nie sú úžitkovým umením, ale rovnako ako úžitkové umenie, tiež úzko súvisia s bežným životom. To je reflektované v dielach – napr. Unavený psychoanalytik (v stvárnení Petra Tilajčíka) alebo Cosmo was here (mojím psom ohryzené sandále Gucci). Život je aj vo forme realizácie. Polienka na Vnútorný oheň (narúbané  brezové  drevo  naskladané  do  „vatričiek“) vybavoval  cez  svojho  známeho,  majiteľa boxeristickej telocvične vo Vranovej nad Topľou Oto Raček, kamarát, až z New Yorku… Nakoniec ich priviezol z Malých Karpát priateľ mojej mamy. Et voilá.“

Príďte sa na Živé prototypy Terezy Langerovej a Anabely Žigovej pozrieť do showroomov Kabinet a Iluma na Račianskej 22/a v Bratislave, denne okrem víkendov od 9.00 do 18.00 hod. Vernisáž výstavy je 10. decembra 2013 o 18.00 hod. Výstava potrvá do 28. februára 2013.

Tisk

Zdroj: Živé prototypy