Bruno, Christopher a Pegas, tri death metalové ľudské monolity navždy vytesané do skaly menom Krabathor. V deväťdesiatych rokoch Krabathor spolu s poľskými bratmi Vader tvorili absolútnu death metalovú špičku kapiel z „východného bloku“, ktoré boli schopné konkurovať vtedajšiemu death metalovému svetu.
Ubehlo neuveriteľných dvadsať rokoch od vydania ich vynikajúceho albumu Lies. Tvrdo pracujúcu kapela, absolútne oddaná svojmu žánru a poslaniu. V rámci turné niekoľkokrát prebrázdila Európu, zahrala si v Amerike na prestížnom Milwaukee death a zavítala aj do Juhoafrickej republiky. Ich prvé štyri albumy im zaručili status nedotknuteľnosti a kultovosti. Preto sa v ten večer natískala otázka, ako obstojí živá produkcia Krabathor po dvadsiatich rokoch na pódiu v dnešnej metalovej konkurencii.
Krabathor mal v minulosti vždy silnú fanúšikovskú základňu na Slovensku. Preto bolo výborným ťahom zaradiť v rámci turné aj dve slovenské mestá Bratislavu a Košice. Bratislavský Randal Club privítal legendu v marcový štvrtok v spoločnosti pražských Brutally Deceased a prievidzských Typhoid. Nepríjemné prekvapenie v podobe poloprázdnej sály sa našťastie nekonalo a na Krabathor si počkal natrieskaný klub. Po nezvyčajnom retrointre, kedy sa na plachtu natiahnutú pred pódium premietal krátky zostrih z prvého koncertu Krabathoru (vtedy ešte Krabator), ktorý sa uskutočnil 17. novembra 1988 v Prahe v rámci legendárneho festivalu Death Metal Session II. Intro končí, opona „padá“ a na scéne už stoja tí, čo držali roky zástavu československého deathmetalu hrdo vztýčenú. Prvý song a všetky pochybnosti o aktuálnej forme tejto svätej metalovej trojice sú preč. Krabathor je späť a v skvelej forme. Výborný zvuk a svetlá, k tomu pohodoví, na nič sa nehrajúci traja muzikanti, milujúci death metal.
Úvodná skladba Totální destrukce a Bruno ju odspieva v plynovej maske ako „za starých čias“. Ožíva duch kapely, ktorý nikdy nezostarol. Hrá sa všetko zásadné a zo všetkých albumov nahratých Brunom a Christopherom. Randal buráca po každej skladbe a kapele to na pódiu sluší a poriadne odsýpa. Čo skladba, to zásadný klenot európskeho death metalu. Všetko zahraté s prehľadom a Pegasovou strojovou presnosťou. Možno len máličko zvýraznená Brunova basa a bolo by všetko úplne top. Ale bola to len kozmetická chybička krásy. Z prvého albumu zazneli skladby: Psychodelic, Eternal. Z albumu Cool Mortification Krabathor zahrali Faces Under The Ice, In The Blazing River. Z kultového Lies odzneli The Truth About Lies, Pain Of Bleeding Hearts, Unnecessarity a z posledného albumu, na ktorom hrali spolu Bruno s Christopherom Ortodox to boli skladby ako Liquid a Orthodox. Nezabudlo sa ani na starý kúsok Apocrypha. Na koniec setu sa fanúšikovia dočkali česky spievaného Imperátora.
Krabathor sa lúči a dostáva sa mu zaslúžených ovácií od slovenského publika. Návrat kapely na pódium a ako prídavok sa hrá klipom zvečnená skladba Pacifistic Death a starý kus Besníci Válka z dema Total Destruction vydaného ešte v roku 1988. Krabathor sa lúči so spokojnými fanúšikmi a z reproduktorov znie ich inštrumentálny epos Believe. Snáď ostáva len veriť, že sa možno v budúcnosti kapele podarí nahrať ešte jeden album v tejto silnej zostave…
Pred Krabathorom vystúpili už spomínaní Brutally Deceased, ktorí si na pódiu odmakali poctiví death metalový set zaodetý vo „švédskom zvukovom“ kabáte. Ústrednou postavou kapely je frontman s umeleckým menom alebo skôr prezývkou Žlababa, ktorý svojim „útrpným murmurom“ dodával kapele punc originálnosti. Kapela predstavila na tomto koncerte skladby z novinky Black Infernal Vortex a zazneli aj staršie veci z debutu Dead Lovers´ Guide. V kapele Brutally Deceased má česká scéna silný tromf, ktorý určite obstojí v európskej death metalovej konkurencii.
Slovenskú techno-death metalovú scénu reprezentovali prievidzskí Typhoid. Kapela, ktorá zažila rozkvet slovenského death metalu a pod značkou Immortal Records vydala niekoľko kvalitných albumov. Typhoid tento rok oslavujú 20 rokov existencie a tak si dali k výročiu fungovania darček v podobe možnosti predskakovať legende. Samotnému koncertu kapely, však chýbala šťava a väčšie nasadenie. Ako trio mali nevýrazný zvuk a pôsobili statickým dojmom.
Na záver snáď len: “…bol to jeden z tých večerov, kedy je človek hrdý „na svoju“ kapelu, ktorá dokázala držať krok s metalovým svetom a nezapadla prachom zabudnutia“.
Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana
