Tento večer v Randal Clube bol naozaj výnimočný. Panteru už nikdy neuvidí fanúšik v pôvodnej zostave, preto mu neostáva nič iné, len „loviť“ členov legendárnej kapely solitérne. Tí sa po konečnom rozpade Pantery v roku 2003 „rozpŕchli“ do tzv. superskupín. Anselmo s Rexom zakotvili natrvalo v Down a Dimebag s bratom Vinniem založili DamagePlan. Prišiel nešťastný rok 2004 a na pódiu bol zastrelený najvplyvnejší gitarista deväťdesiatych rokov Dimebag Darrell. S jeho smrťou skončil nielen DamagePlan, ale aj všetky myšlienky na reunion Pantery. Bubeník Vinnie Paul to však nevzdal a pokračoval v tom, čo vie najlepšie a čo miluje. Založil si Hellyeah.
A práve Hellyeah zavítali v rámci európskeho turné do Bratislavy. Po zrušení Pražskej zastávky tento koncert nabral väčší význam v našich končinách. Sú koncerty, keď pódiu dominujú kulisy, plachty s logami kapiel, hradby z Marshallov a sú koncerty, keď pódiu dominuje bicia súprava ako v tomto prípade. Veľká dvojkopáková súprava DDRUM jedného z najväčších groovie bubeníkov svojej éry priťahovala ako magnet. Po bokoch plachty s iniciálami „H“ a „Y“.
Intro v apokalyptickom duchu, pódium zahalené v krvavo červenej farbe a na pódium prichádzajú „južanskí neokrôchanci“ napáchnutí whiskey a metalom. Vokalista Chad Grey známy z nu-metalových Mudvayne bol o poznanie starší a vychudnutejší. Možno za všetko hovoril jeho nápis na tričku „FUCK CANCER“. To je ale len domnienka, či bojoval v ostatnom čase s „pani zubatou“. Chad však „makal“ a nezastaviteľným spôsobom „frontmanoval“ kapelu. Jedna noha na zábradlí a telo ponorené v dave najskalnejších fanúšikov. Žiadne pózy, žiadne veľké maniere, v tom je veľkosť tohto speváka. Absolútne oddaný muzike, spevu a fanúšikom. Pot strieka na všetky strany a Chad si užíva nielen odozvu fanúšikov, ale aj zborové spevy, ktoré sa ozývali z kotla. Je výborne, že na novom albume Blood for Blood sa frázovaním priblížil svojej domovskej kapele Mudvayne. Rýchle naspievané až naškriekané strofy dodávali skladbám ešte väčšiu energiu. Dredatý basák Kyle Sanders (brat Troya Sandersa z Mastodon) v tričku Killer Be Killed s výborne nazvučenou basou skvele sekundoval hlavnej hviezde večera bubeníkovi Vinnie Paulovi.
Ten bol presne ako ho poznáme z klipov Pantery, či Damage Plan. Čierna šatka na hlave, kraťásky, čierna košeľa a v rukách opačne držané „nástroje zla“. Vinnie šliapal ako hodinky, väčšina skladieb je síce “len“ v strednom tempe, ale tam sa ukáže veľkosť bubeníka, ktorý drží rytmus a ako stroj vedie kapelu celým koncertom. Večne usmiaty bicman hádzal paličky po každej skladbe verným fans, burcoval ich a dokonca sa nebál vziať mikrofón a ďakovať, že „metal stále žije“. Stále žije vďaka kapelám a hlavne verným fanúšikom, ktorých bolo ten večer v Randale niečo cez dvesto. Možno by si takáto kapela zaslúžila raz takú návštevnosť.
Gitarový zvuk mal na starosti Christian Brady, ktorý bol sám, keďže Tom Maxwell si zlomil na turné nohu a nemohol ďalej pokračovať. O to viac sa zvuk Hellyeah priblížil zvuku Pantery. Sóla podporovala bublajúca basa s bicím. Christian Brady nepredvádzal krkolomné gitarové zbehy, ale hral silné južanské riffy, ktoré nádherne vyzneli v spojení s ostatnými členmi kapely. Hellyeah hrali prierez zo všetkých dosiek. Zazneli veci ako War in Me, Sangre por Sangre (Blood for Blood), Demons in the Dirt, Moth, Dmf, Drink Drank Drunk, Say When, Cowboy Way, You Wouldn’t Know, Hellyeah!…
Hellyeah hrali absolútne uvoľnene, s vysokým nasadením a s rešpektom voči fanúšikom, ktorí ich prišli júnový piatok podporiť.
Je výborné, že ako predkapela dostala šancu slovenská skupina Rust2Dust. O čo to bol príjemnejší zážitok, pretože „Rustovia“ mali výborný zvuk, žiadne „predkapelovské“ zvukové „guláše“.
Predstavili sa už aj s novým basgitaristom a gitaristom. Kapela hrala výborne a aj napriek stiesneným podmienkam na pódiu sa zhostili úlohy otvoriť večer pred legendami viac ako dobre.
Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana
