Pipes and Pints sú jednoznačne najviac diskutovaná punkrocková kapela v Čechách. A presne táto kapela zavítala v rámci svojho turné s francúzkou kapelou Banane Metalik 26. novembra 2015 aj do bratislavského klubu Randal.
Najprv sa všetko vyvíjalo presne tak, ako sa na štvrtkový undergroundový koncert patrí. Banane Metalik ešte len rozkladali scénu, do klubu nikoho nepúšťali, a v podstate nemali ani veľmi koho. Bolo jasné, že ľudia sú ešte doma a stačí, ak prídu na Pipes Pints. Veď kto by prišiel podporiť francúzku kapelu? Bola to však škoda. Horror punk v najkryštalickejšej podobe. Gitarové aparáty v rakvách, lebky, sviečky, kontrabas, masky. Áno masky. Kapela má jednoducho každým koncertom halloween. Dokonca aj ich technik počas koncertu v maske hrá pomedzi nich na pódiu divadlo. Tento krát tam pobehoval s puškou. Na prvý pohľad veľmi zaujímavé a pútavé. Na ten druhý to bolo asi to najhlavnejšie, čo vystúpenie Banane Metalik ponúkalo.
Oproti vačšine horror punk kapiel Banane Metalik nespievajú, ale dávajú pesničkám strašidelnejšiu a skľúčenejšiu atmosféru screamom. Bohužiaľ všetkým pesničkám a stále rovnakou dynamikou. Napriek perfektnému kontrabasistovi, slušným gitarovým partom jednoducho spev urobil z celého množstva songov asi tri rôzne. Spevák síce behal medzi ľudí s wireless mikrofónom, no ani to nezachrnánilo celkovú statickosť vystúpenia. Napriek tomu sa ľudia postupne zbiehali a už ku koncu ich tam bolo požehnane. Dokonca aj slušná časť publika tancovala, skákala a pogovala. Napriek prvotným obavám si však mohli Francúzi povedať, že prvá návšteva Slovenska im vyšla.
Dramaturgický vrchol večera bolo jednoznačne umiestnenie kapely, ktorá má vyzdobený stage desiatkami rekvizít, na začiatok. Takže okrem pôvodnému posunutiu začiatku koncertu prišla aj takmer 40 minútová pauza medzi Banane Metalik a Pipes and Pints. Nevadí, aspoň je čas na to, aby prišli ďalší ľudia. Tých sa pred začiatkom koncertu nahrnulo do Randalu ešte dosť a odhadom ich tam mohlo byť spolu 200-250, čo je na štvrtkový koncert v Bratislave naozaj slušné číslo. Dokazuje, akej popularite sa Pipes and Pints tešia nielen doma v Čechách ale aj na Slovensku.
Začiatok ich koncertu odštartovala ako vždy inštrumentálne zahraná téma z filmu Posledný Mohykán. Gajdista Vojta je naozaj charizmatický muzikant a s gajdami to naozaj vie. Celkovo kapela pôsobila aj na relatívne malom stagei ako doma. Ľudia žili od prvej minúty, atmosféra bola maximálna, čo je na českých a slovenských kapelách skôr výnimočný stav. Muzikantsky zvládnuté, show ako má byť. Dokonca aj zvuk veľmi dobrý. Okrem spomínaného intra zazneli aj hity ako rovnomenná skladba Pipes and Pints, ľudia stagedivovali vrátane speváka, dvakrát bola wall of death a raz aj circlepit s gajdistom v strede.
Atmosféra teda nepoľavovala. Skôr sa dá povedať, že ku koncu koncertu sa stupňovala. Koniec síce prišiel trochu náhle, ale každý odchádzal spokojný. Aj samotní Pipes. Dá sa povedať len jedno. Nech ich ľudia odsudzujú, nemusí každý súhlasiť s ich názromi a prezentáciou. Evidentne im o to trochu aj ide. Ajkeď ich ako punkáčov rozoberajú pomaly v bulvári, je to súčasť ich image. A jedno sa im musí nechať. Jednoznačne sú tou kapelou, ktorá stále dokáže punkrock dostať medzi mladých ľudí. Nech tých mladých ľudí k tomu prinúti hocičo, na koncert jednoducho prídu, neriešia nič, iba si to jednoducho užijú. A Pipes and Pints si to užijú s nimi.
Koncerty s toľkoto ľuďmi aj v strede týždňa teda dávajú nádej, že punkrock naozaj nie je mŕtvy, že takáto scéna v Bratislave ešte žije, a že jedného dňa sa vrátia ľudia aj na akcie menších, nekontroverzných a taktiež kvalitných kapiel. Či je to naozaj už len o móde?
Napísal: Erik Hill
Foto: Jana
