Je za nami ďalší, už 15ty ročník festivalu Colours of Ostrava, ktorý sa uskutočnil v dňoch 14.-17.7.2016. Dejiskom sa stal industriálny areál bývalých železiarní v Dolných Vítkoviciach. Toto úžasné prostredie doplnilo skvelý zážitok z atmosféry, ktorú produkoval najmä hudobný a kultúrny line-up, no tiež kombinácia rôznych štýlov a umelcov. Podľa typu návštevníkov sa dá povedať, že ide o najväčší rodinný hudobný festival v Českej republike.
Festival Colours of Ostrava je jeden z mála festivalov v Českej republike, ktorý svojim line-upom zasahuje do 4 dní, s cestovaním do 5 dní. Vzhľadom k tohtoročnému upršanému počasiu, šlo o skutočne náročný výlet.
Naša cesta začala v kempe, ktorý sa vo väčšine musel presunúť k Slezskomoravskému hradu kvôli rekonštrukciám v areáli festivalu. Najprv sme si mysleli, že to bude hrôza, ale keď sme uvideli to nádherné okolie a pocítili panenský kľud, pochopili sme, že to bude úžasné kempovanie. Jediná nevýhoda bola vzdialenosť od festivalu, ale úprimne, nič nie je lepšie ako sa zastaviť po ránu na riadne raňajky a poriadny záchod v nákupnom centre. Rovnako musím pochváliť vybavenie kempu: ráno sme si mohli uvariť kávu či dať si sprchu vo veľmi moderných toi-toi sprchách, kde každá sprcha mala svoje ohrevné zariadenie a svoj vlastný vchod – čo zaručilo absolútne súkromie a teplú vodu počas celého dňa. Avšak budúci rok by som odporučila usadiť v okolí záchodov osvetlenie.
Areál festivalu bol absolútne úchvatný. Industrialita starých železiarní dodávala celému festivalu až neuveriteľný nádych a neustále sme objavovali miesta, ktoré nás absolútne pohltili svojou krásou a rešpektom. Nevýhodou však bolo, že sa celé dejisko rozprestieralo na veľmi veľkej rozlohe a teda nás každý večer prepadalo zúfalstvo z bolesti našich zničených nôh.
Hudobný line-up bol postavený hlavne na folkových a popovejších umelcoch. Niektorí návštevníci sa dokonca nechali počuť s názorom, že sa dali tie lepšie kapely kľudne nahustiť do jedného dňa. Ja však tento názor nezdieľam. Myslím si, že väčšina návštevníkov sa zdržiavala najmä okolo dvoch hlavných pódií, ktoré boli blízko od seba. Skončil jeden koncert, presunuli sa na druhé pódium a tak stále dokola. My sme však prevažne siahli po menších pódiách, kde bolo viac progresívnejšej hudby, ako napr. Ohm Square, VR/Nobody či Kiasmos. Bohužiaľ, vzhľadom k rozlohe areálu sa nám často stávalo, že sme nestihli openingy, a pod pódiom už bolo absolútne plno. Predrať sa dopredu s foťákom bolo mnohokrát nemožné.
V daždivých dňoch sme využívali najmä stage České televize, kde sme si mohli pozrieť rôzne diskusie, workshopy či staré relácie s Janom Krausom. K dispozícii boli tiež ďalšie kryté pódiá, kde sa odohrávali rôzne umelecké predstavenia či divadlá a debaty. Bohužiaľ, kapacitne neboli schopní pokryť všetkých, ktorí sa chceli skryť pred dažďom a tak sme mnohé veci pozerali len ako stream. Keď nás to už omrzelo, skúsili sme si kúpiť pláštenky, ktoré nás stáli 80 korún a hneď sa nám roztrhali. Museli sme sa vracať do kempu po naše kvalitné, čo pre nás znamenalo minimálne hodinu v ťahu (nevýhoda vzdialeného kempu). Viem, na festival musím chodiť pripravená na všetko, ale úprimne, komu sa chce celý deň vláčiť s preplneným batohom?
Z hudobného hľadiska bol pre nás najsilnejší štvrtok a nedeľa. Neviem, či to bolo naschvál, alebo to bola len náhoda, ale kto chcel vidieť topové kapely, musel vydržať od samého začiatku až po koniec. Navyše celé toto šialenstvo bolo zavŕšené veľkým „grand finale“, kedy pred polnocou ako posledná vyšla na pódium charizmatická dvojica hudobníkov Karl Hyde a Rick Smith pod názvom Underworld. Je mi naozaj veľmi ľúto, že moje nohy už boli posiate pľuzgiermi a únava si vyberala určitú daň tiež. MIlujem Underworld a nebolo to prvý krát čo som chalanov na pódiu videla. Mrzí ma však, že som už skutočne nedokázala nájsť energiu na tanec, dokonca som už ani nevládala otvárať ústa, aby som si zaspievala svoje obľúbené piesne. Čo som si ale určite užila, bola kapela De Staat, mnohokrát oceňovaná kapela z Holandska, ktorá ma na svedomí napr. aj soundtrack na FIFA 2014. Koncert sa odohral na jednom z menších pódií, ale podarilo sa nám natlačiť do prvej rady. Najlepší zážitok však mali ľudia, ktorí stáli v strede davu. Pri piesni Witch Doctor totiž zažili z prvej moshpit so spevákom Torre Florimom presne tak, ako to je v ich videoklipe. Musím povedať, že toto je zážitok, na aký sa tak ľahko nezabúda.
Ostatné mená z line-upu predviedli veľmi príjemné koncerty, ale v porovnaní s vyhranenejšími festivalmi šlo skutočne o ukážkové vystúpenia ako z učebnice. Keďže v areáli pobiehalo obrovské množstvo rodín s deťmi, bolo to pre nich ideálne prostredie a ideálne zážitky. Ja som však trocha na viac akcie a reakcie, preto som si poriadne užila len pár vybraných koncertov, ako napr. Boys Noize, 2Cellos či Monkey Business. Viac ako hudba ma zaujímalo kultúrne pozadie a industrialita celého festivalu. Určite sa však na festival rada vrátim a viem, že nebudem ľutovať.
Napísali: Daura a ExE
Foto: Daura
