Počas víkendu 11. – 12. augusta sa na piešťanskom letisku konal už ôsmy ročník obľúbeného hudobného festivalu Grape, a my sme samozrejme nemohli chýbať. Dva dni nám tradične ubehli ako voda a zábavy bolo viac než dosť.
V piatok pri príchode nás trošku postrašili páni SBSkári, ktorí boli pri svojej kontrole o čosi dôslednejší ako zvyčajne, a tak niektorí návštevníci prišli o svoj v plaste prinesený alkohol. Nikto si však týmto nenechal pokaziť náladu, a návštevníkom pri vstupe hrali svoje DJ sety Fvlcrvm a Spáry Lásky. Oficiálny program začali na Staropramen a VÚB stage Gleb, rsp. Genuine Jacks, my sme sa však už tešili na holandskú formáciu De Staat, ktorí to odpálili krátko po šiestej na hlavnom stagei. Chalani predviedli vynikajúce a svieže vystúpenie so soundom, ktorý mohol niekomu pripomenúť rannú tvorbu White Stripes. Naozaj výborný koncert so všetkým, čo k tomu patrí, a skupinu určite budeme sledovať aj naďalej. Nenechali sme si ujsť aj diametrálne odlišných romantikov z Cigarettes after sex, ktorým ale vystúpenie trošku pokazilo nepodarené ozvučenie. Pomalé balady možno nie sú tou pravou šálkou kávy každého z nás, ich skalní fanúšikovia si ale určite prišli na svoje. To sme sa už presunuli na Metronomy, ktorí nám dali to, čo sme očakávali a možno aj viac. Pekne odspievané, nezabudli jeden jediný hit, a ako otvorenie piatkového večera sme si nemohli vybrať lepších interpretov. Mladučká Nórka Aurora nám na Suzuki stage ukázala, aký ohromný hlas sa skrýva v tomto krehko pôsobiacom obale. Viacerí ľudia sa zhodli, že to bol jeden z najlepších koncertov ôsmeho ročníka Grejpu. Kollektiv Trumstrasse nám ponúkli nefalšované berlínske techno, a kolíske tohto žánru naozaj nespravili zlé meno, hoci po prvej hodinke sa mohlo zdať, že dvojici troška dochádza dych, a že už sú troška(spoločensky) unavení.
V tom čase sa naplnili obavy zo zlej predpovede počasia, a na festival sa valili ťažké sivé mračná, ktoré neveštili nič dobré. Organizátori ale všetko zvládli na jednotku, a aj napriek búrke svoje koncerty na hlavnom stagei odohrali jedni z headlinerov festivalu Tom Odell, aj austrálski Temper Trap. Po ich najväčšom hite Sweet Disposition sme sa vrátili na Suzuki Stage, kde nadšencov elektroniky a drum‘n‘bassu bavil svojimi beatmi DJ Sub Focus spoločne s dvorným MC ID. Názory na ich šou sa rôznia, niektorým mohol tento set prísť trošku monotónny, v každom prípade sa pod pódiom strhla pravá dnb tancovačka. Dážď a búrky ale aj naďalej sužovali festival, a chalanom z Dirtyphonics na naše veľké sklamanie nebolo umožnené vystúpiť. Zlé počasie však neodradilo úplne všetkých – stačilo vytiahnuť pršiplášte a gumáky, a v zábave mnohí pokračovali aj vďaka niekoľkým otvoreným stánkom. Perfektné útočisko počas celého večera poskytoval stage šoumana a moderného speváka Tomáša Hafnera, Žabí Majer. Pod dvoma nefalšovanými real life zástavkami našlo úkryt(a možno aj žabieho princa) mnoho grejpákov.
V sobotu nám už ale svietilo slniečko a celý deň nás tešilo veľmi príjemné, nie príliš horúce počasie. Rannú jogu sme tentokrát prenechali iným, a šli sme na pravé poludnie súťažiť v obľúbenom kvíze Múdry pondelok(tentokrát výnimočne v sobotu) s Ludwigom Baginom, ktorý nás previedol štrnástimi kolami zaujímavých otázok týkajúcich sa nielen festivalu. Spomedzi tímov, medzi ktorými sa objavili aj také, ktoré na kvíz chodia pravidelne, si lupienky od Jamesonu odniesli členovia Mrena Irena. Víťazom sme pogratulovali a zostali sme na jednom z workshopov, ktoré organizoval nový partner SME. O tom, ako napísať zaujímavý blog nám rozprával Marián Psár, ktorý je širšiemu publiku viac známy pod pseudonymom Mladý hejter, a ktorý okrem blogu „Utrpenie mladého hejtera“ zastrešuje aj Psárkzmy, a spolupracoval aj so stand-up komikom Jánom Gorduličom. Toho sme mali príležitosť vidieť hneď po ňom, v jeho známej comedy show Silné reči. Suzuki stage bol odtiaľ našťastie neďaleko, lebo sme si nechceli nechať ujsť Katarziu. Na hlavnom pódiu to medzitým roztáčali Malatata, a o hodinu po nich Medial Banana so svojou energickou reggae show, ktorá nechala sedieť naozaj len málokoho. Keďže vystúpenie Fallgrapp bolo z dôvodu choroby speváčky zrušené, odskočili sme si na Boyband. Tí nesklamali svojím diktátom a krásnou komunikáciou s publikom, kde sa na nich prišiel pozrieť aj veterán Vec. Škoda len, že aj v tomto prípade nazvučenie nebolo ideálne. To sa nám už pomaly zvečeriavalo, a z hlavného pódia k nám doliehali úžasné vokály divošky Zoly Jesus. Medzi Zolou a jedným z headlinerov tohto ročníka The Naked and Famous sme mali na výber medzi starým dobrým Veckom a nádejou formáciou z Británie, Seafret. My sme sa rozhodli pre pivko, a sedeli sme obďaleč plného Staropramen Stageu, kde sme počúvali vystúpenie alternatívneho dua. Chalanom to spolu naozaj ide, a pred sebou majú ešte určite veľa odohraných koncertov. Skupine The Naked and Famous spravili perfektných predskokanov a tím sa v indie rytmoch podarilo roztancovať celý festival. Ich najznámejší hit Young Blood s chytľavým yeah yeah yeah refrénom s nimi spoločne poctivo odspievali naozaj všetci. Po nich prišla na Suzuki Stage ďalšia obľúbená indie formácia, tentokrát z domácich vôd, Billy Barman. Tradične naplnili celý stan aj okolie, a v perfektnej forme odohrali staršie aj novšie hity. Two Door Cinema Club, ževraj najdrahšia kapela v histórii Grape Festivalu, prilákala doslova masy. Formácia mala svoju premiéru na Slovensku pre pár rokmi na Pohode, tentokrát takisto predviedli kvalitné vystúpenie. Pre mňa osobne nie sú až takí zaujímaví, ale určite sa našlo nespočetné množstvo fanúšikov, ktorí si prišli na svoje. My sme sa už tešili na Vladimíra 518 a jeho novú 3D show. Vladko nás nesklamal, a ponúkol nadupaný koncert, na ktorom mu sekundovali Orion a ďalší MC z radov labalu BIG BOSS. Fanynky odpadávali pri starších aj novších hitoch, nechýbala klasika Du dolu, pecka Planeta Praha či Nemám záujem. Vladimír nám skrátka zreje ako víno, a už teraz sa teším na ďalší jeho koncert. A potom to prišlo. Jedno slovo zložené z dvoch formácii. Moderat, ktorý vznikol spojením Apparatu a Modeselektoru. Tí, ktorí tam neboli, môžu ľutovať, lebo v takomto zložení ich budeme mať možnosť vidieť len niekoľkokrát, keďže koncert, ktorý odohrajú 2. septembra v Berlíne, bude na istý čas posledný. Zoskupenie sa rozhodlo dať si pauzu, a s fanúšikmi sa rozhodli rozlúčiť doma. Dokedy, to nikto nevie. Vráťme sa však k vystúpeniu na Grejpe – určite si zaslúži hneď niekoľko prívlastkov. Tým prvým je určite vrchol festivalu. Famózni, magickí, podmaniví, emotívni, nezabudnuteľní. Aj takí boli Moderat, a ich vystúpenie by som poľahky zaradila k jedným z najlepších koncertov na Grejpe za všetkých osem ročníkov. Po tomto fantastickom zážitku si organizátori pre návštevníkov prichystali príjemné prekvapenie vo forme druhého tajného koncertu festivalu(ten prvý bol Hafner na už spomínanom Žabom Majeri v piatok) na slamenom stagei neďaleko toho hlavného, kde krátko po druhej hodine nadránom vystúpila Para. Tých, ktorým stále nestačilo, do rána zabávali skvelý Metrik, štandardne dobrá B-komplexka a nové duo Twelve zložené z dvoch klasikov, Yanka Kráľa a Inkwalla.
Celková atmosféra Grejpu organizátorom napriek tradične zakliatemu nepriaznivému počasiu vyšla na výbornú. Tohtoročná téma a dresscode „kmene“ bola z tých netradičnejších, ale ukázala sa ako skvelá voľba, najmä v sobotu sme po celom areáli mohli vidieť pekne pomaľované a vyzdobené tváre či outfity, za ktoré by sa určite nehanbil žiadny stylista. Už teraz sa teším na to, čo si na nás vymyslia budúci rok. Areál tradične dopĺňali rôzne inštalácie a vizuály, za zmienku určite stojí aprés ski bar v strede areálu, ktorý nás už teraz navnadil na zimnú edíciu tohto festivalu, alebo inštalácia Aleša Vojtáška Fatal Error, ktorá upozorňovala na najväčšie zlyhania spoločnosti. Dá sa len uvažovať, o koľko by bol areál ešte krajší, keby sa vo štvrtok v noci piešťanským letiskom neprehnala smršť, ktorá spôsobila organizátorom mnoho vrások, a po ktorej museli nanovo, a za zlomok času postaviť niektoré časti od nuly. Zábavne bizarnou bola aj súťaž Veľká piešťanská, v ktorej na malej dostihovej trati s prekážkami súťažili grejpáci na hračkárskych koňoch.
Tak čo, páčilo sa Vám? Ja už teraz odrátavam dni do ďalšieho ročníka.
Text: Tamara Zaťková
Foto: Michal Dzubina, Vladimír Boroň
