25. novembra 2017 promotérska agentúra United Music predstavila premiéru ďalšej edície pražskej halovej trance party Transmission, ktorú predpokladám nikomu netreba bližšie predstavovať. Tento rok v obľúbených priestoroch pražskej O2 Areny priniesla novú tému nazvanú „The Spirit of the Warrior“ alebo „Duch bojovníka“.
Jednalo sa v poradí o 14. edíciu Transmission. História párty Transmission sa začala písať 18. 02. 2006, kedy sa konala úplne prvá edícia. Následne už 20. 05. 2006 sa konala ďalšia, ktorej bol v tej dobe headlinerom Armin Van Buuren. Počnúč touto edíciou som navštívil každú nasledujúcu Transmission. Za vyše 10 rokov som ich tak absolvoval už celých 13. Za tento pomerne dlhý čas sa Transmission party neskutočne vyvinula. Prirovnal by som to k malému dieťaťu, z ktorého vyrástol dospelý človek v najzrelšom veku vo výbornej kondícii. United Music tohtoročnú edíciu technicky natoľko vyšperkovali, že som sa následne zamýšľal, či je ešte priestor, kam by sa táto do detailov vyladená halová party mohla niekam ďalej posunúť v rámci priestorov O2 Areny, minimálne po technickej stránke. Vedel by som si v rámci inovácie predstaviť napr. novú technológiu umožňujúcu vytvoriť nad návštevníkmi priestorový 3D hologram ako bolo možné vidieť napr. v rámci EPIC 5.0 show Erica Prydz. Tam sa FULL HD hologramy v 3D prevedení vznášali priamo nad ľuďmi. Takže uvidíme v čom VJi možno do budúcna prekvapia.
Transmission za posledné obdobie začala úspešne expandovať aj do zahraničia. Po Thajsku a Austrálii prichádza budúci rok už aj do Číny. To považujem za skutočne obrovský úspech. O úspechu svedčí aj hlavná pražská edícia. Tá bola už 2 týždne pred dátumom konania tento rok kompletne vypredaná a zúčastnili sa jej návštevníci až zo 70 krajín sveta. Počas prvých edícií Transmission bývali priestory prakticky naplnené len domácim publikom, to sa však postupom času zmenilo a do dnešného dňa sa Transmission pretransformovala v akciu s obrovskou medzinárodnou účasťou. Na štadióne som v dave rodnú slovenčinu či češtinu počul naozaj minimálne, miesto toho len samé cudzie jazyky. Dokonca aj obsluha v bare či security na mňa hovorili ako prvou rečou angličtinou, až po mojom prehovorení na mňa začali češtinou. Toto považujem samozrejme taktiež za obrovský úspech. Mať z pražskej halovky medzinárodnú akciu týchto rozmerov je jednoznačne veľkou poklonou. Organizátori si takýto úspech rozhodne zaslúžia, minimálne za ich dlhoročnú snahu a vytrvalosť, pretože počas prvotných edícii to rozhodne nemali ľahké.
Počas noci tu tradične vystúpila široká škála DJs. Začal domáci warm-up DJ Thomas Coastline, následne Driftmoon, Super8 & Tab, Sander Van Doorn so svojim trance projektom Purple Haze, rezident Markus Schulz, ktorý tentokrát vystúpil taktiež s jeho deep alter ego Dakota, Ferry Corsten rovnako pod jeho alternatívnym projektom Gouryella, ktorý svoje vystúpenie obohatil a nazval 2.0, napokon Aly & Fila, Simon Patterson a noc zakončil Coming Soon. O vizuálnu stránku akcie, ktorej sa týkali uvítacie intrá vrátane samotnej témy „The Spirit Of The Warrior“ sa tradične postarali holandskí borci z Vision Impossible a v rámci intier po hudobnej stránke produkčne vypomáhal slovák Driftmoon. Line-up bol z môjho pohľadu nabitý skutočne elitnými DJmi, ktorí sú zároveň aj špičkovými producentmi. V priestoroch chodieb O2 Arény nechýbali rôzne atrakcie, taktiež merchandise stánky, kde si bolo možné zakúpiť skutočne pekné merchandise predmety, ale aj vkusnú kolekciu Transmission oblečenia. Po vstupe na hlavnú plochu O2 Areny som s úžasom obdivoval nový vzhľad stagu, ktorý sa United Music podarilo vybudovať pre tohtoročnú tému.
Veľkoplošné LED obrazovky boli rozložené a zasadené akoby do tvaru opasku bojovníka a samozrejme cele ich okolie bolo kompletne zaplnené svetelnou technikou. Slovenská rental spoločnosť Ministry, ktorá je po technickej stránke pravidelným partnerom tejto akcie doslova technicky nabombovala arenu s neskutočným počtom rotačných hláv, nie len po dĺžke samotného stagu, ale aj dĺžke/šírke celého štadióna. Nechýbalo kvantum chŕliacich plameňov, CO2 kanónov, konfetových diel a pochopiteľne laserov. Transmission je preslávena špičkovou a dychberúcou lasershow, ktorá nemá konkurenciu v širokom ďalekom okolí. Tento rok však na Transmission priniesli prakticky raz taký počet laserov ako tomu bolo uplynulý rok. Už vtedy som si hovoril, čo viac sa dá do O2 Areny ešte nainštalovať. Takže na akciu tentokrát doniesli 22 plnofarebných laserov, 2 zelené a 18 červených. To je spolu neuveriteľných 42 laserových svetiel, čo je jedným slovom absolútny MASAKER! Vlastne aby som to lepšie vystihol, MEGALOMANSTVO! Priznám sa však, že megalomanstvá tohto druhu osobne zbožňujem. Pomerne dosť som zaťažený práve na detaily spojené s vizuálnou stránkou akcie a tento rok Transmission prekonala všetky moje očakávania, pretože počas celej noci som sa ani chvíľu nenudil. Toľko svetelných kombinácií vrátane špecifických vizualizácii som naozaj dlho nikde inde nevidel, takže bola to ako sa hovorí – pastva pre oči. A keď sa toto celé spojilo s vynikajúcou trance music, rozhodne nič viac ku výborne strávenému večeru mi nechýbalo.
Transmission je špecifická aj tým, že tu každý rok stretnem neskutočný počet kamarátov a známych, ktorých možno aj celý rok nestretnem na žiadnej inej akcii. To značí naozaj to, že ľudia, ktorí už možno nechodia aktívne na party si Transmission proste nechcú nechať ujsť aj práve vďaka svojej výnimočnosti. Po vizuálnej stránke bola táto edícia doladená prakticky k dokonalosti. Obzvlášť musím vyzdvihnúť prácu osvetľovačov, ktorí oproti minulému roku posunuli svoju úroveň minimálne o stupeň vyššie. Niektoré momenty počas jednotlivých setov vedeli tak perfektne odhadnúť, načasovať a správne dávkovať, že som mal neraz pocit ako keď máte nastavený presný timecode, čiže presne zosynchronizované svetlá k hudbe. To samozrejme nemali, ak nepočítam samotný Transmix, resp. The Ceremony Of Warriors, kedy išlo o absolútne vopred zladenú audio-vizuálnu show. Počas nej nechýbalo všetko čo by ste od dychberúcej show očakávali, konfety, CO2 delá, plamene, ohňostroje, raketky lietajúce cez celú arénu, jednoducho pastva pre oči, ale aj uši. Doplňujúce pyro efekty nechýbali aj počas jednotlivých setov DJov, ktoré vkusne oživovali už celkovú ako by bratia Česi povedali „podívanou“.
Výkon DJov tu nebudem hlbšie rozoberať, nakoľko jednotlivé názory sa môžu odlišovať a každý ma individuálny hudobný vkus. V stručnosti, warm-up Thomas Coastline-a som bohužiaľ nestihol, ale reakcie ľudí na jeho vystúpenie boli viac ako pozitívne. Nasledovala tzv. Opening Ceremony, kde slovák Driftmoon v rámci svojho 15 minútového živého vystúpenia spolu so svojimi kolegami hudobníkmi, ktorými boli klavirista Geronimo Snijtsheuvel, violoncelistka Terézie Kovalová a bubeník Oleg Sokolov odohrali otváraciu ceremóniu. Celé to bolo pekne zladené do vydarenej svetelnej show. Nasledovala dvojica Super8 & Tab z Fínska, ktorá v rámci Transmission zažila svoju premiéru. Tí pokračovali v pokľudnejšom kvázi warm-upovom progressive sete a neskôr to už aj pomerne slušne rozbehli, odznelo viacero skutočne výborných melodických trackov. Nasledovala legenda Sander Van Doorn, ktorý sa rozhodol prinavrátiť do trancových vôd prostredníctvom svojho vedľajšieho projektu nazvaného Purple Haze. Jeho vystúpenie bolo zároveň aj kvázi tour k jeho nedávno vydanému albumu SPECTRVM, ktorý svojim výborným a hutným soundom ľudí rozhodne naštartoval. Počas neho už aj osvetľovači začali dávkovať prvotnú lasershow. Ľudia, ktorí jeho vystúpenie ešte doposiaľ nezažili boli rozhodne milo prekvapení. Ja som jeho Purple Haze premiéru zažil už toto leto na festivale Tomorrowland v Belgicku na stagi Trance Energy a jeho pražské vystúpenie tomu bolo značne podobné. U mňa sa teda nejaké veľké prekvapenie nekonalo, ale napriek tomu som si jeho set skutočne užil a vychutnal. Po ňom nasledoval Transmission rezident Markus Schulz s jeho vedľajším projektom Dakota. Jedná sa o dark & deep alter ego Markus Schulza a album nazvaný Nine Skies bol vlastne audio-vizuálnym podaním práve k tomuto albumu. V rámci tohto konceptu mal len veľmi málo vystúpení na svete, takže v prípade Transmission sa jednalo taktiež o premiéru. Jeho vystúpenie bolo tak úplne separátne od samotnej „The Spirit Of The Warrior“ témy. Počas jeho setu nechýbala taktiež veľmi vydarená hymna Markus Shulz presents Dakota – The Spirit of the Warrior (Transmission 2017 Theme). Celkovo mi však jeho vystúpenie veľmi nesadlo. Nechcem ho tým dehonestovať, malo svoj príbeh, kde každé „sky“, resp. „nebo“ z celkových „ 9 Skies“ predstavovalo svoj ďalší krok k dosiahnutiu úplného osvietenia. Celkovo však po slušnom a pomerne energickom sete Purple Haze jednoducho energia v sete Dakotu výrazne poklesla. Počas tohto setu by som si vedel predstaviť usadiť sa do pohodlného kresla a popritom pojedať pukance a vychutnávať si výborný príbeh spolu s vizuálnou show. Na tancovanie to bolo z môjho pohľadu ale naozaj veľmi pokľudné až priam nehodiace sa na stred samotnej noci. Z celej akcie mi práve tento set bohužiaľ sadol úplne najmenej a tak som mal aspoň na chvíľu dôvod vybehnúť na chodbu do priestorov food courtu, kde som zároveň postretával ďalšiu kopu známych. Po jeho vystúpení nasledovala 10 minútová svetelne vopred zosynchronizovaná show The Ceremony Of Warriors. Ako som vyššie spomenul, počas tejto show sa produkcia kvalitne vyjašila a predviedli nám, čo všetko majú k dispozícii. Išlo o výborné prevedenie svetelnej show zosynchronizovanej presne k hudbe , počas ktorej ohnivé plamene šľahali pomaly k streche štadióna, strieľali pyro efekty, lasery paprskami rozsekali celú arénu a delobuchy zakončili samotnú show. Skutočne paráda. Nasledoval Ferry Corsten s jeho projektom Gouryella, ktorý sme mali možnosť zažiť aj na minuloročnej Transmission. Tento rok však prišiel s upgradovanou show 2.0, v rámci ktorej nechýbali vlastné špecifické projekcie k jednotlivým trackom a jeho vystúpenie rozhodne stálo za to. Určite bolo ešte o niečo lepšie ako to jeho minuloročné. Keďže Ferryho Gouryella sound znie značne ako starý dobrý old school trance, avšak prezlečený do moderného kabátu, postarší tranceri si prišli určite na svoje a ja vrátane nich. Aj keď som jeho Gouryella vystúpenie zažil už viackrát a vďaka tomu som vedel čo približne očakávať, i napriek tomu som rozhodne nebol sklamaný. Ferry Corsten je jednoducho záruka kvality. Škoda však, že sa jednalo o jeho záverečné turné v rámci Gouryella vystúpenia. Budeme dúfať, že sa k nemu niekedy v budúcnosti ešte prinavráti. Ďalší DJ na stage nastúpil pomerne veľký obľúbenec českého publika Fadi, resp. Fila z dvojice Aly & Fila. Ten vniesol do publika brutálnu energiu. Jeho set považujem za jeden z najlepších tejto noci, alebo minimálne druhý najlepší. Odznelo množstvo trackov z produkcie Aly & Fila, vrátane niekoľkých výborných klasík. Priznám sa, že tak ako mi jeho set na belgickom Tomorrowlande v rámci FSOE stagu sadol najmenej, tak teraz na Transmission presne naopak – zahral absolútne vyšperkovaný set, ktorý mal hlavu aj pätu, naozaj nádhera. Nasledoval Simon Patterson, v ktorého som osobne vkladal najväčšie nádeje a už pri zverejnení samotného line-upu tohtoročnej Transmission bol mojim jasným a vlastne najväčším favoritom. Simon sa na Transmission prinavrátil po celých 7 rokoch, presne ako Sander Van Doorn. Jeho návrat bol absolútne veľkolepý. Samotný set bol totálny odpal. Hneď prvým trackom totálne „rozbil“ celú halu prostredníctvom hutného psytrancu. Toto bolo sprevádzané hlučným jasaním publika a k tomu nechýbala megalomanská laser show. Za mňa bolo vystúpenie Simona Pattersona jednoznačne najlepším z celej noci. Môj tip vyšiel presne podľa predstáv a moje očakávania Simon dokonca prekonal, pretože svoj set poskladal absolútne famózne. Nechýbala porcia tech-trancu, psy-trancu vrátane melodických a vokálových trackov a taktiež prerobených klasík či jeho špičkového tracku US. Je evidentné, že sa na svoje vystúpenie perfektne pripravil. Mixoval ako úplný pán, absolútne bezchybné prechody medzi skladbami, jednoducho mal som z toho až doslova husiu kožu. Na konci setu zožal slušné ovácie, ktoré si právom zaslúžil. Na úplný záver nasledoval izraelský zástupca čistého psy-trancu COMING SOON!!! Po minuloročnom úspechu Vini Vici, ktorý má momentálne zo svojho vystúpenia na Transmission na youtube už vyše 3 miliónov vzhliadnutí bolo otázne, či sa to podarí prekonať aj COMING SOON. Z môjho pohľadu sa to však nepodarilo a set Simona Pattersona mi prišiel jednoducho pestrejší, ale hlavne energickejší. I keď v sete Coming Soon odznelo veľa kvalitného a energického psy-trancu, podľa mňa tento set bol zbytočne rozbitý kľudnými či spievavými pasážami trackov, ktoré sa do neho nehodili (napr. Adagio For Strings). Rozhodne nie na úplný záver noci. Vtedy to už malo len nekompromisne „šľapať“, takže z môjho pohľadu ostal minuloročný psy-trance set od Vini Vici neprekonaný.
United Music tohtoročnú Transmission vyšperkovali opäť o stupeň vyššie. Nechýbali tu taktiež veľmi krásne GoGo tanečnice, ktoré boli štýlovo resp. dobovo oblečené do štýlu samotných bojovníkov, resp. bojovníčok. Mali oblečené outfity v štýle brnení, spolu s mečmi, štítmi, vikingskými rohmi vrátane špeciálnych pomaľovaní. Jednoducho bolo vidieť, že si dali naozaj záležať nie len s výberom samotných tanečníc, ale aj s ich celkovým prevedením make-upu a celkového outfitu. Rovnako ozvučenie od Funktion One bolo tradične dokonalé. Na plochu bol nainštalovaný nový typ nazvaný VERO, ktorý je inžiniermi navrhnutý práve na veľké podujatia tohto druhu. Záverom môjho reportu by som United Music opätovne rád pogratuloval k úspešne vypredanému eventu a taktiež poprial celému teamu veľa úspechov do budúcna pri budovaní ďalších podobne špeciálnych a megalomanských Transmission show ako sme mali možnosť zažiť teraz 25. 11. 2017 v pražskej O2 Arena.
Nižšie prikladám svoje videá z priebehu noci, ktoré vám celú akciu veľmi podrobne priblížia. Nech sa páči.
Celý zoznam videí: https://www.youtube.com/playlist?list=PLdG_aHFfYWj9fLdYrxqPJrWzojhTfgxt6
Napísal / Video: Ivo Ninja
