27. 10. 2018 agentúra United Music predstavila premiéru ďalšej edície halovej trance party Transmission, ktorá tento rok v obľúbených priestoroch pražskej O2 Areny priniesla novú tému nazvanú „The Awakening“. Jednalo sa v poradí o 15. edíciu Transmission.
História párty Transmission sa začala písať 18. 02. 2006, kedy sa konala úplne prvá edícia. V roku 2006 sa konali dve edície a počnúc druhou edíciou som navštívil všetky nasledujúce Transmission. Je to už neuveriteľných 12 rokov, čo na tento skvelý event pravidelne jazdím. Tohtoročný line-up považujem za jeden z vôbec najsilnejších za uplynulé roky, takže to, že akcia bola kompletne vypredaná už viac ako 2 týždne pred dátumom konania sa viacmenej dalo aj očakávať. Line-up priniesol hviezdne mená ako Paul Van Dyk, Above & Beyond, Markus Schulz, Vini Vici, Liquid Soul, Ilan Bluestone, Grum, warm-upu sa tradične zhostil domáci Thomas Coastline a o 15 minútový vopred namixovaný TRANSMIX sa postaral Driftmoon, vrátane audio stôp k všetkým intrám. Novinkou v priestoroch O2 Arény bola absencia šatní , ktoré boli nahradené privezenými skrinkami, tzv. lockerboxami, ako sme zvyknutí z mnohých zahraničných eventov, špeciálne v Holandsku.
Nápad to hodnotím ako veľmi pozitívny, nakoľko si človek mohol v priebehu večera čokoľvek prísť do skrinky vybrať alebo odložiť a tiež tak nemusel čakať dlhé rady na šatňu ako tomu bývalo po minulé roky. Jediný problém však nastal blížiacou sa polnocou, keď už boli všetky lockerboxy obsadené. Mnoho ľudí potom zúfalo pobehovalo po chodbách s bundami v rukách s dilemou, kam si odložiť veci. Neskôr to potom vyzeralo tak, že ste po chodbách mohli nájsť rôzne „pohodené“ topánky, svetre, prípadne vetrovky „odložené“ pod eskalátorom a pod. Akcia začala ako zvyčajne o 20:00 hod. a trvala do 6:00 hod. Keďže sa v túto noc menil čas na zimný, Transmission tak trvalo o hodinu dlhšie, spolu tak veľmi slušných 11 hodín. Na tanečnú plochu som vstúpil na konci setu Ilana Bluestone. Za ním nasledoval Grum, ktorého som naživo videl prvýkrát a jeho set bol stále pomerne warm-upový, ale fanúšikovia pomalšieho progressivu si určite prišli na svoje. Štýlovo mi však prišiel Ilan Bluestone o niečo dynamickejší a v rámci poradia by mi viac pasoval po GRUMovi.
Aréna už pred 22. hodinou bola prakticky kompletne zaplnená vrátane okolitých tribún a môžem skonštatovať, že v takto relatívne skorú hodinu toto bola zrejme najviac zaplnená aréna v rámci histórie Transmission. Novinkou po dlhých rokoch boli v rámci tanečnej plochy tzv. vyvýšené plošiny, konkrétne 6 kusov kvázi kociek, na ktorých počas noci tancovali GoGo tanečnice. Tie boli výborne nasvietené, mali absolútne fantastické kostýmy s nádherným pomaľovaním, make-upom a celkovým naaranžovaním ich hodnotím najviac ako sa len dá. Škoda len, že všeobecne tancovali pomerne krátko, zväčša len po skončení intra, resp. zo začiatku setu DJov. Pripomenulo mi to tak Transmission 2009: Ancient Mysteries, na ktorej doposiaľ ako jedinej boli taktiež v rámci tanečnej plochy vytvorené takéto vyvýšené plošiny pre tanečnice. I keď toto oživenie skvelého nápadu s tanečnicami umiestnených do priestoru hodnotím pozitívne, neviem či to bolo vhodné práve pre tentokrát, keď bola akcia naozaj kompletne vypredaná a naplnená na prasknutie. Tieto vyvýšené plošiny odobrali totiž pomerne veľa miesta z tanečnej plochy. Novinkou boli taktiež bublinky poletujúce nad ľuďmi, tie však pocítili primárne ľudia v prednejších radoch. Samotný vzhľad stagu ma po toľkých zažitých Transmission nejako špeciálne neohúril, ale ani nesklamal. Technicky bol samozrejme plne naložený ako sme u Transmission zvyknutí, obrovskými veľkoplošnými LED stenami, CO2, konfetami, chŕliacimi ohnivými plameňmi a o svetelnej technike ani nehovorím. Páčilo sa mi, že rotačné hlavy boli tentokrát rozložené aj po obvode celého štadiónu, takže svetelné lúče nešli len z prednej strany stagu, ale aj od bočných strán arény. O samotných laseroch ani písať nejdem, lebo tých tu bolo naložených opäť niekoľko desiatok. Opäť sa tak potvrdilo, že Transmission i naďalej patrí medzi párty s najepickejšou laser show, ktorá ma ani po dlhých rokoch neprestáva baviť.
Po skončení setu GRUMa prišli na stage silno očakávaní Above & Beyond. Tí svojich fanúšikov privítali tradične svojimi písanými odkazmi z notebooku, ktoré sa zobrazovali priamo na veľkoplošnej LED obrazovke. Počas ich setu bolo v rámci tanečnej plochy jednoznačne najplnšie. Ale to naozaj až natoľko, že sa nedalo doslova ani pohnúť a už vôbec nie tancovať. Takto zaplnenú O2 Arenu som naozaj v rámci Transmission nezažil nikdy, čiastočne mi to naplnenosťou parketu pripomínalo prvé pražské Sensation v roku 2007. Teraz som mal pocit, že bolo na parkete ešte o niečo hustejšie. Každopádne bolo vidieť, že Above & Beyond tu mali obrovský zástup fanúšikov, len v mojom okruhu bolo kopec ľudí s ich logom na tričkách. Ich vystúpenia som zažil od roku 2006 niekoľkokrát, no faktom je, že kedysi hrávali oveľa dynamickejšie. Celkovo som od nich videl aj lepšie vystúpenia. Síce som sa nenudil, ale ani ma nejako extra nenadchli. Ich set bol akýmsi prierezom big room trackov až po ich osvedčené klasiky v podobe We’re all we need, Always až po Sun & Moon. To odznelo ako finálny track , kedy nechýbal aj tradičný „Push the button“ moment, počas ktorého si vybrali náhodného fanúšika z publika, aby ho pozvali na stage a spustil zapauzovaný záverečný track v slučke do samotného breakdownu. Počas audio-vizuálnej show nechýbali aj pyro efekty, ktoré však išli len zo samotného stagu, zato týchto pyro efektov bolo počas noci pomerne dosť veľa, čo potešilo. Po minulom roku, kedy svetlice nad návštevníkmi nečakane vpadli na plochu medzi ľudí sa organizátor zjavne rozhodol pre takúto bezpečnejšiu variantu a ponechal pyro iba v oblasti samotného stagu.
Po sete Above & Beyond začal 15 minútový vopred namixovaný kvázi megamix nazvaný TRANSMIX. Ten bol tentokrát zložený z rôznej zmesky trackov a nedominovali tu trancové klasiky ako tomu bývalo počas uplynulých rokov, čo je za mňa možno aj trochu škoda. TRANSMIX som vždy vnímal ako taký mix najlepších trancových klasík. Výber skladieb samozrejme nebol zlý, len som jednoducho čakal niečo odlišné. Počas TRANSMIXu samozrejme nechýbala vyšperkovaná vizuálno-svetelná show vrátane pyro efektov. Ďalším vystupujúcim bol Paul Van Dyk, ktorý v rámci svojej premiéry v rámci Transmission odohral tzv. „album launch set“, ktorý bol prispôsobený na základe jeho novému albumu Music Rescues Me, ktorý vychádza 7. decembra. Od Paul Van Dyka, i keď zahral naozaj výborný set som rovnako očakával trošku ostrejší nástup a viac energie. Prvá polovica jeho setu bola relatívne uťahaná, ale v druhej polovici sa už plne rozbehol presne tak ako Paula všetci dobre poznáme. Mnohí DJi v rámci svojich setov zachádzali od trancu aj k rôznym iným žánrom, ale PVD úplne minimálne. Paulov set bol z celej noci jednoznačne najviac trancový a vôbec by mi nevadilo, keby hral kľudne aj o hodinu dlhšie. Mnohé skladby oživil naživo hranými melódiami na jeho klávesy, jednoducho bolo vidieť, že je to skutočný umelec. Paula na stagi napokon vystriedal rezident Transmission, Markus Schulz. Ten tentokrát vystúpil v pomerne pokročilý čas, preto som bol pomerne zvedavý akým setom návštevníkov prekvapí a či po Paulovi naopak hudobný vývoj akcie nespomalí a neutlmí. Markus Schulz ale maximálne prekvapil a zahral famózny set, z môjho pohľadu dokonca najlepší z celej noci. Tak ako ma Markus minulý rok v rámci jeho setu projektu Dakota bavil najmenej, tak si to tento rok vyžehlil otočkou o 180 stupňov a bavil ma naopak úplne NAJVIAC. Svoj set odštartoval tohtoročnou Transmission hymnou The Awakening. Jeho set bol naozaj melodický, pestrý a nechýbali aj tracky zo svižnejšieho trancu. Tento set považujem za úplne najlepší aký som od neho v rámci haloviek doposiaľ naživo počul (keďže máva v kluboch sety odlišné, uvádzam preto v rámci halových párty). Zároveň tento set považujem za najlepší Markusov set zo všetkých Transmission. Bolo vidieť, že aj on sám si to kvalitne užíval. Celý hudobný zážitok bol fajnovo obohatený aj masakrálnou laser show ako to už býva tradíciou.
Po famóznom Markusovom sete nasledovali VINI VICI, ktorých sme už zažili pred 2 rokmi na Transmission 2016. Vtedy vystúpil Matan, tento rok si chvíľku slávy zožal jeho kolega Aviram. VINI VICI síce v rámci psy-trance scény existujú už naozaj pomerne dlho, ale za posledný rok sa preslávili minimálne 3 násobne a to aj vďaka megahitovke The Tribe. Taktiež ich silno preslávil Armin Van Buuren a ich spoločný track Great Spirit a čiastočne tiež United. Odkedy zahrali na minuloročnom Transmission, vystupujú pravidelne na hlavných stagoch prakticky na všetkých veľkých festivaloch. Z pohľadu marketingu a ťahu promotéra to bola jednoznačne dobrá voľba. I keď mnohí návštevníci frflali, že budú počuť opäť to isté, vo finále sa celá O2 Arena bavila a skákala o život. V prvej polovici ich setu bohužiaľ niekto neďaleko zvukárov v dave vhodil pravdepodobne slzný plyn, pretože sa mi odrazu ťažko dýchalo a začali mi slziť oči, svedkom toho bol aj neďaleko stojaci Driftmoon, ktorý si taktiež spolu so mnou „poplakal“. Následne som si všimol hromadné tlačenie sa ľudí s vytiahnutými tričkami až po nos. Nastala menšia davová psychóza a niekoľko zadných rad ľudí sa tlačilo k prvým dverám vedúcim na chodbu, vrátane mňa. Po kvázi komerčnejšom psy-trance od Vini Vici nastúpil Liquid Soul, ktorý naservíroval už nefalšovaný poctivý vesmírny psy-trance odlet. To už sa nešetrilo ani BPM a sekalo sa to slušne nad 140. Napriek tomu bol celý štadión stále slušne naplnený a ľudia sa bavili akoby sa koniec akcie zďaleka neblížil. Tohtoročná téma nazvaná The Awakening alebo Prebudenie, ktorú mali na svedomí opäť majstri v obore, holandskí majstri Vision Impossible, dokázali tradične svoje kvality. Vizuálne to bola ako by bratia Česi povedali „podívaná“. Bohužiaľ príbehovo mi samotná téma nejaký hlbší zmysel nedávala a určite by som si vedel predstaviť aj niečo zmysluplnejšie – napr. tému SEVEN SINS z roku 2014 považujem stále za jednu z najlepších v rámci uplynulých Transmission.
Celkovo po toľkých zažitých edíciách Transmission už zo mňa opadol ten „WOW EFEKT“, ktorý som zažíval na skorších edíciách. Samozrejme stále sa jedná o veľmi špičkovú a do detailov vyšperkovanú párty s impozantnými intrami, fantastickou audio-vizuálnou show, ktorá v okolitých krajinách rozhodne nemá konkurenciu. Celkovo tohtoročnú Transmission hodnotím veľmi kladne a myslím, že po hudobnej stránke si každý prišiel na svoje. Vytkol by som snáď len nedostatočný počet lockerboxov a skutočne prehnane preplnenú tanečnú plochu. United Music gratulujem, že sa im z akcie TRANSMISSION podarilo vybudovať medzinárodnú značku ako to poznáme napr. z A STATE OF TRANCE, kde každoročne cestuje množstvo cudzincov z celého sveta. Rovnako tomu bolo aj teraz, pretože v rámci pražskej O2 Areny slovenčinu či češtinu bolo počuť naozaj minimálne. Rozhodne by však určite mnoho ľudí ocenilo, keby bola kapacita do budúcna o takých 1000-1500 ľudí znížená v prospech komfortu všetkých zúčastnených. Posledným negatívnym faktorom, ktorý sa bohužiaľ týkal aj jedného môjho známeho bol ten, že niekoľko zopár jednotlivcov sa na akciu nedostalo vôbec ani s platným zakúpeným lístkom nakoľko O2 Arena približne v polovici noci vyhlásila plný stav a napriek tomu, že organizátor mal v rámci predaných lístkov rezervu od naplnenia 100% kapacity, zamestnanci O2 Areny to počas noci vyhodnotili odlišne. Po všetkých ostatných stránkach bola tohtoročná Transmission opätovne vynikajúca a vydarená, rozhodne som si ju užil a budem sa tešiť na jej ďalšiu edíciu opäť o rok.
Celý zoznam videí: https://www.youtube.com/playlist?list=PLdG_aHFfYWj8clA4kFVvDb-3kyz9xMa8S
Napísal / Video: Ivo Ninja
