Kontroverzná domobrana Slovenskí Branci verbuje mladých ľudí z celého Slovenska. Český novinár a filmár Jan Gebert ich s kamerou pozoroval tri roky, vďaka čomu vznikol dokument otvárajúci dôležitú tému – je to len nevinná hra na vojakov alebo hra na diktatúru? Do kín prišla dokumentárna snímka Až přijde válka.
Peter Švrček má 18 rokov, býva u rodičov a na prvý pohľad sa nijak neodlišuje od svojich vrstovníkov. Cíti sa však byť vlastencom a pred niekoľkými rokmi založil organizáciu Slovenskí Branci. Jeho intenzívnym vojenským výcvikom „k obrane a zachovaniu národa“ uprostred slovenských lesov prešlo viac ako dvesto mladých mužov hľadajúcich vedenie a vlastnú identitu. V maskáčoch a s maketami samopalov sa podrobujú Petrovým autoritatívnym sklonom. Peter verí, že jeho organizácia má budúcnosť a plánuje jedného dňa odložiť uniformu a osloviť masy – už ako politik. „ Základy vojenské taktiky se naučil u ruských Kozáků, u nichž absolvoval několikatýdenní výcvik, kam jezdí na doporučení lidé z mnoha východoevropských zemí. Peter tam jel už v patnácti. Od té doby buduje své království. I proto má raději Východ než Západ,“ hovorí o hlavnom protagonistovi režisér Jan Gebert.
Pre pár rokmi narazil na text o polovojenských organizáciách vo východnej Európe, kde sa spomínala aj skupina Slovenských Brancov. Pokus o nadviazanie komunikácie bol bezproblémový, sami sú totiž presvedčení, že zákon neporušujú. Čo bolo vlastne iniciatívou pre vznik takejto skupiny? „Skupina vznikla už tři roky před uprchlickou krizí, krátce předtím, než se Peter vydal do Ruska na výcvik. Pokud by však krize nepřišla, měli by asi mnohem méně členů. Změnila se i geopolitická situace, přišel Brexit, Trump, populistické vlády ve střední Evropě. Tento vývoj dal podobně smýšlejícím lidem obrovské sebevědomí. A taky pocit, že nedělají nic špatného, když hlásají totéž co jejich prezidenti a premiéři,“ dodáva Gebert. V dokumente do deja nezasahuje, len pozoruje. Vo filme nie je ani komentár. Čo teda chcel vlastne svojím filmom povedať? „ Mým cílem nebylo udělat obžalobu jedné skupiny nebo konkrétních lidí – zajímala mě jako metafora toho, jak se rodí totalitní myšlenky a mechanismus moci.“ Verí, že film rozpúta diskusiu o tejto kontroverznej skupine.
Film tento rok otváral sekciu Panorama na festivale Berlinale, získal ocenenie ako najlepší dokumentárny film festivalu Let’s CEE a festivalu Jeden Svet v Bratislave a na festivale Astra Film bol vyhlásený najlepším dokumentárnym filmom v sekcii Stredná a východná Európa. V rámci Festival dei Popoli sa zasa stal najlepším antropologickým filmom. Na slávnostnom ukončení MDF Ji.hlava režisér prebral cenu East Silver Eye a na Zagreb Dox získal uznanie poroty. Na Slovensku bol prvýkrát predstavený počas festivalu Art Film Fest v Košiciach, kde nechýbali ani diskusie s režisérom. Do kinodistribúcie sa dostal film 22. novembra prostredníctvom Asociácie slovenských filmových klubov. Snímku vyrobila česká produkčná spoločnosť PINK v koprodukcii s HBO Europe a chorvátskou spoločnosťou Hulahop. Film finančne podporil Státní fond kinematografie Českej republiky, Chorvátske audiovizuálne centrum a Institut pro dokumentární film.
Zdroj: TS
