Hana Sarvašová, rodená Hertlová, sa narodila 9. marca 1927 v Bratislave. V detstve sa venovala tancu, no jej ďalšie kroky ju nasmerovali do rozhlasu, kde stvárnila množstvo detských postáv. Dramatický potenciál ju napokon doviedol k štúdiu na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória v Bratislave, ktoré absolvovala v roku 1946 pod vedením Andreja Bagara. Jej prvou kreáciou na javisku Slovenského národného divadla bola postava Aquilar v inscenácii Molinovej hry Don Gil – Modrý kavalier (réžia: František Krištof Veselý, premiéra v roku 1945).
Počas nasledujúcich dvadsiatich sezón stvárnila na doskách Činohry SND množstvo postáv – Kristínu v Čapkovej Veci Makropulos (réžia: Ivan Lichard), Lízu z Gribojedovových Útrap z rozumu (réžia: Jozef Budský), Fanchettu z Kruczkowského Nemcov (réžia: Janusz Warnecki), titulnú rolu v Dievčati s bielymi vlasmi (réžia: Ivan Lichard), Aničku v Tajovského Ženskom zákone (réžia: Andrej Bagar), po boku Ladislava Chudíka stvárnila Oľu v Kornijčukovej hre Chirurg Platon Krečet (réžia: Ivan Lichard), v alternácii s Máriou Kráľovičovou vytvorila Salome v legendárnej inscenácii Hviezdoslavovej tragédie Herodes a Herodias (réžia: Janko Borodáč), ktorou sa v roku 1955 slávnostne otvárala nová budova Divadla Pavla Országha Hviezdoslava. Rovnako významnou sa pre Hanu Sarvašovú stala postava Komisárky vo Višnevského Optimistickej tragédii (réžia: Jozef Budský), a svoj komediálny potenciál prejavila v Palárikovom Inkognite ako slúžka Borka (réžia: Karol L. Zachar) či ako stará dievka Babakinová v Čechovovom Ivanovovi (réžia: Jozef Budský).
Spolu s Ladislavom Chudíkom, Máriou Kráľovičovou, Zdenou Gruberovou, Júliusom Pántikom, Ivanom Rajniakom a mnohými inými tvorili jednu hereckú generáciu. Jej tvorivé divadelné úsilie však bolo ukončené v roku 1964, keď sa spolu so svojím druhým manželom rozhodla emigrovať do cudziny. Po krátkom pobyte v Rakúsku sa natrvalo usídlili v kanadskom Toronte.
Pre herectvo Hany Sarvašovej bol charakteristický temperamentný prejav, komediálny talent, ale i racionálny odstup a sugestívna dramatickosť. Často sa spomína jej schopnosť naštudovať tzv. záskok za pár hodín a naplno vytvoriť javiskovú kreáciu.
Po dlhej a ťažkej chorobe jej srdce navždy dotåklo dňa 20. júla 2011 v Toronte.
Česť jej pamiatke.
Zdroj: Divadelný ústav / Theatre Institute
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
