Ahoj Sam! V prvom rade ti musím povedať, že keď som pred časom čítal jeden rozhovor s tebou, bol som milo prekvapený tvojimi názormi na hudbu a veci s ňou spojené. Keďže to cítim podobne, úplne ti rozumiem a myslím, že také názory sú veľmi cenné. Ako dlho sa vlastne venuješ hudobnej produkcii?
Je skvelé vedieť, že existujú ľudia s podobnými názormi. Myslím si, že hudba je v mojom srdci zakorenená hlbšie, než u mnohých iných ľudí, takže rád počujem niečo také. Elektronickú hudbu tvorím už takmer 9 rokov a vydávam počas posledných troch.
Spomínal si, že „hudbu používaš ako meditáciu, na zhypnotizovanie seba samého, usporiadanie svojich myšlienok a pocitov“. O ľuďoch, ktorí tvoria tak emotívnu hudbu predpokladám, že sú zvyčajne veľmi senzitívni a håbaví. Je to aj tvoj prípad? Mohol by si opísať niekoľkými slovami sám seba?
Odpovedať na túto otázku je ťažké. Myslím si, že dosť premýšľam. To môžem jednoznačne povedať. Naozaj trávim viac času uvažovaním o veciach, skôr než ich začnem realizovať. V skutočnosti nie som človek, ktorý toho veľa narozpráva, pretože sa dosť obávam, aby som nevyznel hlúpo. Radšej počúvam a rozmýšľam o tom, čo ľudia hovoria, než aby som rozprával nejaké napoly domyslené názory. Čo sa týka tej senzitívnosti, pravdepodobne som až príliš citlivý vo veľa veciach, i keď sa snažím byť naozaj otvorený, čím vlastne bojujem aj so svojím strachom, ktorý pramení z určitých spoločenských situácií. Je pre mňa ťažké opísať sám seba slovami, ale asi by to bolo niečo ako zdržanlivý, samotársky a pod. Niečo v tom zmysle.
Keď je reč o 170 bpm hudbe, tvoj prvý sólový dvanásťpalec vyšiel hneď na Doc Scottovom labeli 31 Records. Ako si sa k tomu vôbec dostal?
No, zrejme išlo o kombináciu viacerých vecí. Myslím si, že v tomto prípade boli najdôležitejšie hlavne roky venované hudbe a čas strávený tým, čo bolo pre mňa podstatné. Snažil som sa to neustále zdokonaľovať a vylepšovať ako to len najviac šlo. Pri tvorbe hudby je tu totiž okrem samotného komponovania aj veľa technických postupov. Práve v tejto oblasti som nikdy nebol dobrý, ale veľmi mi to nevadilo. Vlastne to ani nikdy nebolo niečo, v čom som chcel vynikať. Myslím, že už od samého začiatku bolo jasné, že moja sila spočíva skôr v emóciách vložených do hudby, než v celej tej vede okolo. Práve preto som trávil veľa času prácou na technických veciach až dovtedy, kým som nebol dostatočne dobrý na to, aby som zakryl moje slabšie technické zručnosti. Toto by som poradil každému ešte predtým než začne s hudbou: najprv tomu venujte čas, získajte zručnosti a až potom, keď tým celým prejdete, ste na správnej ceste posunúť sa tam, kam chcete. V období, keď som začal ľuďom posielať hudbu som už bol presvedčený, že nešlo len o akýkoľvek štandardný materiál na vydanie, ale o veci, ktoré naozaj stojí za to vydať. Niečo, čo by malo mať aj nejakú trvanlivosť. Hudba, ktorá by pre ľudí znamenala viac a nebola len ďalším “trackom na jedno použitie”. Doc Scott bol súčasťou úzkej skupiny ľudí, s ktorými som svoju hudbu zdieľal a práve on bol ten, ktorý ju pochopil natoľko, že jej dal domov. Za to mu budem vždy vďačný.
Na ktorý z tvojich doterajších releasov si najviac hrdý? Ktorý je pre teba najdôležitejší a prečo?
Ďalšia otázka, na ktorú ťažko odpovedať. Nemyslím, že môžem hovoriť len o jednom. Rozhodne je to však všetka moja hudba pre Auxiliary, či už vydaná, alebo tá, ktorá ešte len vyjde. Dosť vysoko na zozname je “Dote (A Tribute To Nostalgia)”. Ten track vtedy zachytil moje rozpoloženie lepšie, než čokoľvek iné, čo som kedy vytvoril. Je teraz pre mňa veľmi ťažké počúvať ho, pretože ma ťahá späť do doby, kde som vtedy bol. Myslím duševne. Keď ho počujem, mám z neho zimomriavky a možno to znie egocentricky, keď takto hovorím o svojej vlastnej hudbe, ale je mi to jedno. Je to dôvod, prečo som tú skladbu vytvoril a keby som ju nemohol takýmto spôsobom vnímať, kde je potom zmysel toho všetkého? Čo sa týka pojmu “hrdosť”, vo význame “pýcha”, nie je to niečo, čo cítim príliš často.. Myslím, že to môže byť aj veľmi negatívna emócia. Možem ale povedať, že najviac “hrdý” som na môj release Symbol #3 na Auxiliary. Bolo to po prvýkrát, čo som si sadol a začal robiť hudbu s nejakým cieľom a myslím, že s výsledkom som už nemohol byť spokojnejší. Bolo to presne to, čo sa odomňa požadovalo a zároveň som sa stále pevne držal svojej vlastnej cesty, ktorej podstatou je zvečniť príbeh obdobia môjho života, ktoré práve prežívam. Stále ho veľmi často zvyknem počúvať od začiatku do konca a rozhodne je to jeden z mojich najobľúbenejších releasov.
Tvoja hudba je často označovaná ako svieža, experimentálna, alebo atmosferická, ale mohol by si ju ty sám opísať ľuďom, ktorí o Samovi KDC ešte nikdy nepočuli?
Môžem sa o to pokúsiť! Nie je také ľahké vyjadriť to slovami, najmä preto, že v hudbe sa sústreďujem hlavne na zachytenie emócií, myšlienok, nápadov a predstáv, nech už sú akékoľvek. Niekedy to môže byť paranoja, zrada, alebo len čistý hnev, niekedy zasa trápenie, nostalgia, alebo smútok. Myslím, že pre mňa osobne je to práve ten pocit odosobnenia sa od reálnych problémov, akési skrývanie sa pred vonkajším svetom, potešenie z neskorej nočnej samoty.. To všetko zahalené svetlom sviečok a podfarbené lo-fi psychadéliou.
Čo stálo na začiatku tvojej cesty k produkcii hudby? Bol tam ten pocit, že potrebuješ vyjadriť svoje emócie prostredníctvom hudby, alebo sa to všetko vyvíjalo postupne a prirodzene a túto možnosť si objavil až niekedy neskôr?
Asi obe spomínané veci. Moje hudobné prejavy sa nezačali produkciou elektroniky, ale nahrávaním gitár na starom kazeťáku. To, že som sa dostal k produkovaniu elektronickej hudby bol len prirodzený vývoj, povedal by som, že skôr náhoda. Moja cesta môže pravdepodobne vyznievať ako klišé. Typický príbeh parties a drog, následné otvorenie očí a vstup do sveta elektronickej hudby, alebo vlastne na začiatku skôr samplovanej hudby. Od klasických skupín, kde hlavné slovo mal líder a na ktorých som vyrastal ma trip-hopoví umelci ako napr. Shadow odviedli do úplne novej hudobnej oblasti, kde ľudia naopak pracujú sami. Odkedy si pamätám, vždy som sa snažil hudobne realizovať. Či už to bolo hraním na hudobné nástroje, skladaním jednoduchých pesničiek, alebo len nahrávkami, ktoré som počúval. K hudbe som sa obracal vždy, keď som chcel niečo vyjadriť, alebo si len tak vydýchnuť.
Ktorú časť tvorby hudby máš najradšej? Je to samotná kreatívna časť produkcie, dokončovanie projektu a dolaďovanie detailov, alebo cestovanie po svete a hranie tvojej vlastnej hudby pred ľuďmi v kluboch?
Určite je to tá kreatívna časť, celý proces samotného komponovania. Moja tvorba spočíva hlavne v samploch. Milujem samplovanie a hľadanie tých najcennejších kúskov. Viem, že množstvo ľudí, ktorí robia hudbu, dosť masívne používa predpripravené sample-packy. Ich použitie na jednoduché veci ako basové tóny, niektoré sample v bicích a pod. je OK aj z môjho pohľadu, ale tým to končí. Pre mňa je to hlavne o tom, že si sample hľadám a vytváram sám. Kvôli nim prechádzam nespočetné množstvo albumov a to je pre mňa tá jediná cesta. Nikdy som nechcel robiť hudbu, ktorá znie ako niečo, čo už robia iní ľudia. To by som predsa nebol ja. Nevidím v tom zmysel. Ten pocit, ktorý mám, keď objavím nejaké perfektné sample je neprekonateľný, pretože viem, že som sa musel prehrýzť cez obrovské množstvo vecí, aby som ich našiel. Je to skoro také skvelé ako dokončovanie samotnej skladby, ktorá zachytáva moment, o ktorom vlastne celý track je. Čo sa týka cestovania, tiež je tu veľa vecí, ktoré by som rád spomenul. Kvôli rôznym osobným záležitostiam, nízkemu príjmu, sérii období bez domova a pod. som do roku 2010 nikdy nebol mimo UK. Odkedy som začal hrávať na akciách, bol som už v šiestich krajinách a v najbližších mesiacoch mám potvrdené hrania v ďalších piatich. Je pre mňa úžasné vidieť rôzne kúty sveta, vidieť ako ľudia reagujú na moju hudbu, no predovšetkým stretávať skvelých ľudí. Ľudí, ktorí sú oddaní hudbe a nie peniazom, egu, či hlúpostiam ako je nejaký “status”. Je to veľmi inšpirujúce a veľmi mi to pomáha.
Nie je žiadnym tajomstvom, že pracuješ hlavne na ne-drum&bassových veciach, ako ambient plný rôznych zvukových plôch a textúr. Spomínal si, že je to pre teba niečo naozaj osobné a dávaš si veľký pozor na to, čo necháš ľuďom vypočuť a možno to nakoniec všetko len tak zapadne prachom. Medzitým to však (našťastie!) vyzerá tak, že niektoré z tvojích nádherných ambientných kúskov uzrú svetlo sveta vďaka labelom Jamesa ASC. Ako si sa s ním vlastne spoznal?
James počul oveľa viac mojej hudby, než ktokoľvek iný. Svoje veci som mu začal posielať v roku 2010 a bol som príjemne prekvapený, keď som sa dozvedel, že už predtým sa dostal k mojej tvorbe, čím som bol poctený, pretože ja sám som bol jeho fanúšikom ešte od čias jeho značky Covert Operations. Začali sme si posielať hudbu, veľa sme sa rozprávali a vzniklo z toho dobré priateľstvo. Potom, keď odštartoval sériu ‘Symbol’ (séria špeciálnych releasov na značke Auxiliary), požiadal ma o tracky na jednu z jej častí a pre mňa to bola samozrejme veľká česť. Počas posledných dvoch rokov sme sa stali naozaj blízkymi kamošmi a počul snáď všetko, čo teraz tvorím. Niekedy je dokonca jediným človekom, ktorý tie veci počuje. Často si navzájom necháme poradiť, zdieľame svoje nápady, nálady a podobne. Sme si veľmi podobní či už v prístupe k hudbe, ale aj v názoroch, zmýšľaní a vo veľa ďalších veciach mimo nej. Máme skoro rovnakú životnú filozofiu a práve preto som voči Jamesovi tak otvorený aj v tom, že môže počuť aj veci, ktoré iným nepošlem. Práve preto mu posielam množstvo vecí, ktoré som zložil hlavne sám pre seba. Štyri z takých kúskov vyšli minulý rok v podobe môjho ‘Marine Light EP’ na Auxiliary Music. Na Auxiliary sa objaví aj kopec ďalšej mojej hudby, je to hlavný label s ktorým teraz spolupracujem, svojím spôsobom je to taký môj spirituálny domov. Nemôžem sa cítiť lepšie, než keď to robím presne takto. Čo sa týka vydávania mojej hudby, nikdy som sa necítil viac v pohode, než tu.
Spolu s ASC tiež pracuješ na vašom debutovom čisto ambientnom LP, ktoré vyjde tento rok. Môžeš nám o tom povedať niečo viac?
Nechcem teraz o tom ešte veľmi rozprávať, pretože tie detaily pôjdu von neskôr, keď sa bude blížiť dátum vydania. Môžem však prezradiť, že to bude 7-trackový album s asi hodinou čistého hracieho času. Je to viac ucelený album, než len zbierka niekoľkých trackov a presne v tomto duchu sme ho tvorili. Milujem jeho priebeh od začiatku do konca. Tipujem, že môže byť aj trochu náročný na počúvanie, pretože nejde o druh ambientu, ktorý pôsobí len ako zvuková kulisa v pozadí. Aspoň ja to tak vnímam. Každá jedna vec na albume má silný vyvíjajúci sa príbeh, i keď u niektorých je viac skrytý, než u iných. Celé sa to točí okolo témy antiutópie, preto aj ten názov ‘Decayed Society’ (‘skazená spoločnosť’; pozn. red.), no ako som už povedal, viac o tom až neskôr s blížiacim sa dátumom vydania. Samozrejme sa tomu obaja tešíme a sme veľmi nadšení!
Ambient je v každom prípade skôr “hudba pre myseľ”, ale čo ty a djing? Čo môžu ľudia očakávať od Sama KDC za mixpultom?
Aj keď práve stojím za mixpultom, stále si uvedomujem prítomnosť myšlienok v hudbe. Ak sa započúvate do mojich temnejších, dub-ovejších vecí, to je presne ten druh atmosféry, ktorý cítiť z môjho hrania. Myslím, že hrávam asi trochu tvrdšie, než niektorí ľudia očakávajú. To je však presne zvuk, ktorý rád počúvam, keď vyrazím niekam von, takže také veci aj hrávam. Stále je to deep, stále sa to dá počúvať aj doma, ale rozhodne je to tvrdšie, než niektoré veci z mojej vlastnej produkcie. Chcem, aby si to ľudia užili, takže je to viac tanečné, no stále zmysluplnejšie, než štandardné 170bpm 2-stepové rollery.
Mohol by si nám odporučiť nejakých producentov, ktorí sa ti páčia a stojí za to ich sledovať? Prípadne podeliť sa s nami o tvoju aktuálnu TOP3?
Určite sú to všetci ľudia spojení so značkou Auxiliary. ASC, Vaccine, Consequence, Bvdub a konkrétne aj nové veci od Method One, niektoré jeho tracky, ktoré sa čoskoro objavia, sú úžasné. Naozaj odporúčam vypočuť si jeho ‘Ziba’s Lullaby’ v 4. časti Auxcastu (môžete si ju stiahnuť na auxiliarymusic.com) a tak isto jeho najbližšií release v sérii ‘Symbol’ na značke Auxiliary. Okrem ľudí z Auxiliary hrávam vo svojich setoch aj producentov ako Hydro, Eveson (ktorého nový album, ktorý čoskoro vyjde, počúvam stále dookola), Blocks & Escher, Naibu, Loxy & Resound, Nether, Spinline, FD, The Untouchables, Mental Forces, Flatliners, Triad atď.. Určite sa oplatí sledovať aj Mr. Smith, Instant a RQ.
Top 3 by práve teraz mohla vyzerať nejak takto:
* ASC – Oneironaut
* Method One – Ziba’s Lullaby
* Eveson – Things You Say
Na záver ešte posledná otázka. Aké sú tvoje plány do budúcnosti, čo sa týka hudby? Okrem už spomínaného albumu s ASC, je tu ešte niečo, čo by si chcel spomenúť?
Počas najbližších mesiacov by sa malo objaviť vonku zopár singlov na rôznych labeloch, no väčšinu vecí zatiaľ nechcem prezrádzať. Momentálne spolupracujem s niekoľkými veľmi zaujímavými ľuďmi a značkami, všetko by sa malo dostať na svetlo sveta počas tohto roka. Skôr, než prezradím viac, chcem počkať na vydanie ‘Decayed Society LP’. Sféra LP-čiek je však práve tá, do ktorej sa teraz viac uberám.
Skvelé! Veľká vďaka za tvoj čas a veľmi zaujímavé odpovede. Vidíme sa v klube! :)
Sam KDC vystúpi po prvýkrát na Slovensku 17. februára v KC Dunaj v Bratislave na SIGNAll_FM NIGHT. Spolu s ním zahrajú v ten večer aj nemeckí Triad a domáci Source Code, Jergy a Lixx.
SIGNAll_FM NIGHT
17. februára 2011
KC Dunaj, Bratislava
Facebook udalosť
www.signallfm.sk/night
www.kcdunaj.sk
www.radiofm.sk
Zdroj: Signall_FM
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
