Medzinárodná porota Ceny Oskára Čepana (COČ) 2020 sa zhodla na štyroch finalistoch, sú nimi: Ludmila Hrachovinová (1984), Daniela Krajčová (1983), Kristián Németh (1983) a Jozef Pilát (1992). Posudzovala portfóliá 36 umelcov a umelkýň do veku 40 rokov, svoj výber zostavila na základe dôslednosti, vôle objavovať, precíznosti, humoru a tvorivých ambícií autorov. V 25-ročnej histórii ceny zasadali odborníci a odborníčky poroty online po prvý raz. Výstava aktuálneho ročníka sa uskutoční v Novej synagóge v Žiline v termíne od 02.10. do 06.12.2020, meno laureáta/laureátky bude známe 13. novembra tohto roku. Cenu Oskára Čepana organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia.
„Väčšina z prihlásených umelcov artikuluje svojou tvorbou bystrú kritiku spoločnosti a jej inštitúcií. Kalibrovaním silného umeleckého prejavu a jazyka prepožičiavajú hlas spoločným obavám ohľadne aktuálnych tém dneška. Niektorí cez intervencie do dystópií prítomnosti naznačujú alternatívne budúcnosti. Iní hľadajú utópie budúcnosti a projektujú ich na plátno každodenného života v lokálnom kontexte. Spytujú javy vecí, a usilujú sa prísť na to, čím by sa niekedy mohli stať. Prihlásených umelcov znepokojuje nielen to, čo je odvnímateľné, ale aj ako je to odvnímateľné, a ako sa to, čo je reprezentované, zhmotňuje/stelesňuje. Vo svetle týchto skutočností sa do popredia dostáva napríklad aj maľba v spojení s performance, v súlade s už osvojeným vedomím, že umenie nie je tvorené iba pre zrakový vnem, ale využíva telo, aby bolo prítomnejšie a uviedlo do pohotovosti všetky zmysly,“ uviedla vo svojom vyhlásení porota, ktorá zasadala vo štvrtok 23. apríla. Keďže jej zloženie je medzinárodné, – od Minneapolisu cez Oslo, Berlín až po Prahu – zasadali jej členovia a členky vzhľadom na aktuálnu situáciu online. V celoročnom projekte, akým COČ je, bolo dôležité, aby nedošlo k časovým posunom pri žiadnej z fáz jeho realizácie. Vďaka technickým vymoženostiam bolo možné pristúpiť k výberu finalistov v pôvodne stanovenom termíne.
„Napriek počiatočnému rešpektu a veľkému pocitu zodpovednosti voči online výberovému konaniu prebehlo stretnutie nad očakávania dobre. Veľká vďaka patrí medzinárodnej odbornej porote, menovite Janovi Verwoertovi, Kathrin Bentele, Vjere Borozan, Bartholomewovi Ryanovi a Jarovi Vargovi za precízne a dôsledné naštudovanie portfólií a prípravu ešte pred samotným stretnutím, ako aj inšpiratívne, konštruktívne a niekoľkohodinové diskusie počas neho,” povedala riaditeľka Nadácie – Centrum súčasného umenia a zároveň Ceny Oskára Čepana Lucia Gavulová.
Členmi poroty Ceny Oskára Čepana 2020 sú Vjera Borozan (CZ) – historička umenia, kurátorka a pedagogička na Katedre teórie a dejín umenia pražskej AVU, Bartholomew Ryan (USA) – nezávislý kurátor a teoretik umenia, absolvent Center for Curatorial Studies / Bard College, Jaro Varga (SK) – umelec s medzinárodným presahom a kurátor súčasného vizuálneho umenia, Kathrin Bentele (CH) – kurátorka a publicistka, v minulosti aktívna v Artists Space New York, Kunsthaus Glarus a aktuálne KW Berlín a Jan Verwoert (NL) – kritik a publicista v oblasti súčasného vizuálneho umenia a kultúrnej teórie, profesor na Oslo National Academy of the Arts a Piet Zwart Institute v Rotterdame.
Laureát/laureátka Ceny Oskára Čepana 2020 získava finančnú satisfakciu v hodnote 5000 Eur, dvojmesačný rezidenčný pobyt v rámci programu Residency Unlimited v New Yorku a samostatnú výstavu na Slovensku.
————————————————————————————————————————————–
FINALISTI CENY OSKÁRA ČEPANA 2020 a VERDIKT POROTY:
Ludmila Hrachovinová (1984, Bratislava)
V roku 2008 získala magisterský titul na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Katedra maliarstva, 4. ateliér prof. Ivana Csudaia) a v roku 2017 na Royal Institute of Art v Stockholme. V rokoch 2019 a 2020 študovala na Städelschule, Staatliche Hochschule für Bildende Künste v nemeckom Frankfurte. Samostatne svoju tvorbu prezentovala na výstavách v Maďarsku, Viedni, vo Švédsku, Nórsku, Českej republike a na Slovensku (2020 – Silent Immediacy, Knoll Gallery, Budapešť; 2019 – Limits of Navigation, Galéria mladých, Nitrianska galéria), v rámci skupinových prezentácií vystavovala v Nemecku, Belgicku, Česku, Švédsku, Dánsku, Grécku, Fínsku, Taliansku a na Islande (2020 – Rundgang 2020, Städelschule, Frankfurt nad Mohanom; 2019 – Fast Kotzen, Pilotenkueche AIR, Lipsko ai.). Aktuálne je súčasťou tímu HotDock Project Space v Bratislave.
POROTA: „Maliarska prax Ludmily Hrachovinovej prehovára k súčasnému diskurzu, rozvíjanému okolo ‚zániku rozpúšťania‘ a zároveň ‚rozširovania‘ média maľby vo vzťahu k jej fyzickým okolnostiam a telám ľudí, ktorí s ňou trávia čas. Tieto experimenty a skúšanie vzbudili zvedavosť poroty do tej miery, že by ich chcela zažiť na mieste výstavy finalistov. Spôsobom spolu-fungovania maliarskeho povrchu a performujúcich tiel v priestore vyzdvihuje Hrachovinová to, čo môže (z)bežnému pohľadu uniknúť, a síce, že maľba, podobne ako tanec, je k času sa vzťahujúca skúsenosť a čas je hodnotnou integrálnou súčasťou vnímania fyzického maliarskeho diela.“
Daniela Krajčová (1983, Žilina)
Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení, na Katedre Intermédií a multimédií pod vedením Doc. Anny Daučíkovej a Vysokú školu múzických umení v odbore animácia. Doktorandský titul získala na VŠVU s prácou na tému Spomienky na židovskú komunitu formou ručnej animácie. Zúčastnila sa rezidenčných pobytov v Rumunsku, Slovinsku, Rakúsku, Francúzsku, Anglicku a v Mexiku, jej dielo bolo súčasťou mnohých skupinových aj samostatných výstav na Slovensku i v zahraničí (2020 – Behind the railings, Liptovská galéria P.M.Bohúňa, Liptovský Mikuláš; 2019 – Maps of friendships, Altán Klamovka, Praha; Place of nearness, space of separation, Kabinet T, Zlín; Dancing on the ruins, Nová Cvernovka, Bratislava; Flora pondtemporary, St. Polten, Austria).
POROTA: „Nenápadne ambiciózne projekty Daniely Krajčovej zapájajú ľudí za účelom vytvorenia experimentálnych dokumentov, ktoré pracujú s médiami ako kresba a maľba, spolu s animáciou a inštaláciou. Komunity sa stávajú aktívnymi spoluúčastníkmi v procese tvorby a kontextualizácie diela. Slovenské sestričky pracujúce v Rakúsku, imigranti, ľudia poznačení spomienkami na strádanie v koncentračných táboroch – každý z nich rozpráva svoj vlastný príbeh. S nenútenými, no bohatými výrazovými prostriedkami, spontánnym okom a živými líniami, vypovedajúcimi o silných biografických naratívoch, Krajčovej zladená maliarska forma a spoločenská angažovanosť sa stali jediným a neoddeliteľným celkom, činiac prístupnosť politickou hodnotou a začleňujúc svedectvo ako hodnotu komunálnu.“
Kristián Németh (1983, Dunajská Streda)
Autor je študentom doktorandského štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) u Martina Piačeka. Magisterský titul získal v Ateliéri IN Prof. Ilony Németh. Z jeho posledných samostatných prezentácií rezonuje výstava v At Home Gallery v Šamoríne Monument of Possible Fall, ale aj No Balance v Schemnitz Gallery v Banskej Štiavnici, alebo Vatican Archives v Novej Cvernovke v Bratislave (2019). V rámci skupinových výstav predstavil svoje dielo v minulom roku napríklad na Queer Arts Festival v Thessaloniki (Lab’Attoir; kurátor: Thomas Diafas, Marie Tomanová), alebo na výstave Reflect What You Are (České centrum New York, USA; kurátori: Thomas Beachdel, Marie Tomanová).
POROTA: „Kristián Németh prináša intenzívne meditácie o vžitej povahe katolicizmu v rámci súčasnej slovenskej spoločnosti. Výpoveď umelca operuje naprieč médiami a nachádza vyjadrenie v nazeraní cez inštaláciu. Jeho ikonografický záber siaha od náboženstva k životnému štýlu; vnímavo zaznamenáva diapazón polôh na škále „obeť-svätec“. S mimoriadne zušľachťujúcim prístupom k materiálu a hustotou alegorických odkazov prepožičiava život erotickému telu, ktoré by cirkev zahalila, vymazala, alebo poprela. Jeho dielo do seba včleňuje architektúru a „tvár miesta“ ako prídavné stavebné kamene, podporujúce výpoveď jeho zmyslových (až zmyselných) bádaní.“
Jozef Pilát (1992, Poprad)
Autor je aktuálne doktorandom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri vvv (vizuálne. verbálne. verejné) pod vedením Martina Piačeka. Magisterský titul získal na Akadémii výtvarných umení vo Varšave (2013-2018), na oddelení maľby u profesora Wojciecha Zubala, so špecializáciou na umenie vo verejnom priestore. V rokoch 2015 až 2016 študoval na Univerzite umení v Berlíne , v maliarskom ateliéri Prof. Valerie Favré. Vystavoval prevažne v Poľsku, ale aj vo Fínsku, v Česku a na Slovensku (2019 – I Will Be There Even If It Kills Me; kurátor: Kaja Werbanowska, Promocyjna Gallery, Varšava; Let’s Make Paradise Together; kurátor: Kateryna Filyuk, IZONE, Kyjev; Anty Gold Rush, Obrońców Stalingradu 17, Szczecin či Entrotopia 1.0., kurátor: Ville Laksonen, Rantakasarmi Gallery, Helsinki).
POROTA: „Jozef Pilát si získal pozornosť poroty konzistentnosťou svojho umeleckého jazyka a schopnosťou uchopiť a kondenzovať lokálne naratívy, čerpajúc zo svojho rodného prostredia Šunavy, do precíznych skulpturálnych gest. Jeho dielo reprezentuje istý druh ‚kolízie‘ utópie s distópiou, miesta s ne-miestom, zmyslu s nezmyslom, a to všetko v sprievode subtílnej irónie, reflektujúcej a prekrúcajúcej zaužívané kultúrne vzorce.“
Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, aktuálne v spolupráci a s finančnou podporou platformy na podporu súčasného umenia collective, programu Residency Unlimited a nadácie Trust for Mutual Understanding. Z verejných zdrojov projekt podporil Fond na podporu umenia. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.
Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom.
www.facebook.com/CenaOskaraCepana/
Zdroj: TS
