Prvé tohtoročné číslo filmologického časopisu Kino-Ikon pripomína 25. výročie svojho založenia a prvé storočie slovenskej kinematografie (1921 – 2021), odvíjajúce sa od vzniku filmu Jánošík (1921) Jaroslava Siakeľa. Otvára ho esej známeho francúzskeho režiséra Oliviera Assayasa, zameraná na aktuálny stav i možné budúcnosti kinematografie. Časopis načiera aj hlboko do domácej histórie a venuje sa napríklad dokumentárnym portrétom slovenských výtvarníkov či ambicióznemu nerealizovanému projektu spoločnosti Nástup Hanka sa vydáva.
„Mám pre všetkých dobrú správu: film je v kríze,“ týmito slovami začína svoju esej-manifest pod názvom Prítomnosť filmu známy francúzsky režisér Olivier Assayas. Podľa jeho slov to nie je žiadna novinka, lebo v nej neprestal byť, odkedy existuje. Takto sa Assayas v svojom texte, ktorý vznikol na základe výzvy filmového online magazínu Sabzian, zamýšľa nad budúcnosťou kinematografie. Internetový časopis každoročne vyzve jedného vybraného tvorcu, aby zhodnotil stav kinematografie a poukázal na film, ktorý ho vystihuje. Assayas v svojej eseji, ktorú pre Kino-Ikon z francúzštiny preložila filmová teoretička a prekladateľka Mária Ferenčuhová, čerpá z histórie a dotýka sa aj filmovej teórie, sociológie a etiky.
Rubrika Studium uvádza prvú časť rozsiahlej štúdie kunsthistoričky a kurátorky Gabriely Kisovej Umelci v službe. Zameriava sa v nej na reprezentácie dôležitých postáv slovenského výtvarného umenia druhej polovice 20. storočia v dokumentárnom filme do roku 1989. V texte sa pýta na filmové obrazy umelcov v spoločnosti i na hodnoty, aké sa s nimi v totalitnom režime spájali. Jej cieľom je odkrytie kultúrnych (a filmových) konvencií v spojitosti s obrazmi kreatívneho subjektu.
V sekcii venovanej storočnici slovenskej kinematografie Kino-Ikon ponúka exkurz do histórie v podobe analýzy farebného filmu Hanka sa vydáva – najambicióznejšieho filmového projektu spoločnosti Nástup z konca vojnovej Slovenskej republiky, ako ho v svojej štúdii pomenúva filmová historička Petra Hanáková. Kino-Ikon publikuje aj štúdiu zvukového majstra Tobiáša Potočného, v ktorej predstavuje súčasné digitálne reštaurovanie zvukovej stopy, čo je veľmi mladá disciplína zažívajúca rozkvet. V rozhovore Kino-Ikonu s kurátorkou a programovou dramaturgičkou Kim Knowlesovou sa filmový teoretik Tomáš Hudák venuje prepojeniam súčasného experimentálneho filmu, etiky a environmentálneho vedomia.
Rubrika Dvojdotyk ponúka vždy pozoruhodný dvojpohľad na jednu tému. V aktuálnom čísle sa zameriava na súvislosti a detaily spravodajského a dokumentárneho filmu roku 1968, ktoré v časopise sprostredkúvajú dvaja bardi slovenského filmu – Milan Černák a Rudolf Urc. Do šesťdesiatych rokov minulého storočia sa vracia aj rubrika Za okrajom, upozorňujúca na menej známe alebo zabudnuté súvislosti domácej filmovej tvorby. Filmový teoretik a šéfredaktor časopisu Kino-Ikon Martin Kaňuch v nej hovorí o vplyve politického režimu a schvaľovacích procesov na osudy filmov. Súčasťou čísla sú tradične aj tematicky rôznorodé texty prinášajú filmové a literárne reflexie.
x x x
Časopis pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je recenzovaný časopis, dôraz kladie na rozvíjanie myslenia o kinematografii. Vydáva ho Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) a Vysokou školou múzických umení (VŠMU). Kino-Ikon 1/2021 vyšiel na 205 stranách a v predaji je za 3,32 € vo vybraných slovenských kníhkupectvách, v predajni SFÚ Klapka.sk na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave a na jej internetovej stránke:
Zdroj: TS