Vyhlásenie platformy Otvorená Kultúra! a výboru Kultúrneho štrajku k odvolávaniu ministerky kultúry SR Martiny Šimkovičovej

Obsah:
1. Rekapitulácia dôvodov, pre ktoré je nutné odvolať Martinu Šimkovičovú a Lukáša Machalu
2. Zodpovednosť za kritickú situáciu v rezorte kultúry nesie celá koalícia
3. Stav Kultúrneho štrajku a jeho ďalšie kroky

Platforma Otvorená Kultúra! vznikla vo februári tohto roku ako pokračujúca iniciatíva verejnej výzvy na odstúpenie Martiny Šimkovičovej z pozície ministerky kultúry SR. Už začiatkom tohto roka, teda pár mesiacov po nástupe do funkcie, mala Martina Šimkovičová za sebou toľko pre kultúru škodlivých krokov, že ju takmer 190.000 ľudí vo verejnej výzve žiadalo, aby odstúpila.

Martina Šimkovičová však vôľu ľudí nevypočula.

Dnes je presne rok od vymenovania štvrtej Ficovej vlády. Martina Šimkovičová po druhý raz čelí odvolávaniu v Národnej rade SR.

1. Rekapitulácia dôvodov, pre ktoré je nutné odvolať Martinu Šimkovičovú a Lukáša Machalu

Otvorená Kultúra! a výbor Kultúrneho štrajku prinášajú rekapituláciu dôvodov, pre ktoré je nutné odvolať nielen Martinu Šimkovičovú, ale aj generálneho riaditeľa služobného úradu MK SR Lukáša Machalu, ktorý ministerstvo fakticky ovláda.

  1. Zlyháva starostlivosť o kultúrne dedičstvo
  2. Plánovaná reštrukturalizácia zbierkotvorných inštitúcií zdeštruuje sieť múzeí a galérií, ohrozí budovy a zbierkový fond
  3. Dotácie prideľované na projekty nezriaďovaných organizácií a jednotlivcov*kýň sa dostali pod plnú politickú kontrolu ministerky
  4. Vo verejnoprávnych médiách získala vláda kontrolu nad riaditeľom*kou, nad radou STVR a aj nad etickou komisiou. Manažérsky pritom nezvláda ani rebranding inštitúcie
  5. V inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR a na MK SR sa zbavujú odborného zamestnanectva a likvidujú odbory zabezpečujúce odborné riadenie jednotlivých sekcií kultúry
  6. Spôsob komunikácie vedenia MK SR s kultúrnou obcou je neakceptovateľný – stavia na vyhrážkach, útokoch, ponižovaní a šikane. Odborný dialóg s kultúrnou obcou neexistuje
  7. Konsolidácia verejných financií spôsobí v rezorte kultúry nezvratnú devastáciu odborných oddelení a kontinuity odborného spravovania kultúry. Opatrenia pritom nie sú hospodárne
  8. Pracovné podmienky v rezorte kultúry a kreatívneho priemyslu sú alarmujúce a Martina Šimkovičová ich namiesto naprávania naďalej zhoršuje

2. Zodpovednosť za kritickú situáciu v rezorte kultúry nesie celá koalícia

Zoznam zlyhaní a deštrukčných krokov, ktoré Martina Šimkovičová a Lukáš Machala za rok uskutočnili, nie je len výsledkom ich neodbornosti a nekompetentnosti. Ministerstvo vedome využíva situáciu na dosadzovanie im blízkych osôb do vedúcich a dobre platených pozícií, v ktorých môžu mať dosah nielen na riadenie, ale i na majetok spravovaných inštitúcií.

Na mieste sú tiež oprávnené podozrenia, že sa rovnaké rodinkárstvo a klientelizmus uplatní aj pri budúcom odkupovaní kultúrnych pamiatok. Lukáš Machala podniká aktívne kroky na to, aby sa znížila aktívna ochrana kultúrneho dedičstva a aby 80 percent súčasných kultúrnych pamiatok stratilo svoj pamiatkový status. Konečným zámerom je uvoľniť ruky jednotlivcom a jednotlivkyniam pri ich súkromnom odkupe a nekontrolovaných rekonštrukciách. Plánovaná reorganizácia zbierkotvorných inštitúcií vytvorí priestor pre nekontrolované narábanie so zbierkovými artefaktami a potenciálne ochudobnenie zbierkových fondov, ktoré sú verejným bohatstvom nás všetkých, v prospech súkromných zbierok a podnikateľských zámerov “našich ľudí”.

Vyjednávací tím Výboru Kultúrneho štrajku v posledných týždňoch absolvoval viaceré formálne aj neformálne stretnutia s koaličnými poslancami. Vieme, že viacerí sú s riadením rezortu ministerstva kultúry nespokojní a aj to čoraz častejšie dávajú najavo. No táto nespokojnosť zatiaľ ostáva v symbolickej rovine a doteraz neviedla k žiadnym krokom, ktorými by Šimkovičovú a Machalu v deštrukcii slovenskej kultúry zastavili.

Aj preto musíme konštatovať, že zodpovednosť za všetky už spáchané, ale aj tie budúce škody na kultúre na Slovensku nebude niesť len SNS, ale všetci poslanci a poslankyne vládnej koalície, ktorí hlasujú za ich návrhy, hoci sú si vedomí ich deštrukčného charakteru. Pod absolútnu devastáciu kultúry na Slovensku sa podpisuje celá koalícia.

3. Stav Kultúrneho štrajku a jeho ďalšie kroky

5. septembra 2024 bol na protest proti ničivému riadeniu rezortu ohlásený Kultúrny štrajk. Za 6 týždňov vstúpilo do štrajkovej pohotovosti takmer 4.000 ľudí pôsobiacich vo vyše 400 zriaďovaných i nezriaďovaných organizáciách po celom Slovensku.

Za týchto 6 týždňov sa kritické zlyhania, na ktoré štrajk upozorňuje, žiadnym spôsobom nezlepšili, práve naopak, situácia v jednotlivých inštitúciách i celom rezorte sa naďalej dramaticky zhoršuje.

Prvou a základnou požiadavkou Kultúrneho štrajku je zabezpečenie kompetentného riadenia rezortu, čo predpokladá odchod Martiny Šimkovičovej a Lukáša Machalu z ich funkcií. Dnešné vyslovenie dôvery alebo nedôvery Martine Šimkovičovej v Národnej rade SR je preto pre ďalší vývoj Kultúrneho štrajku kľúčové. Apelujeme na poslanecký zbor, aby zobral do úvahy všetky výhrady kultúrnej obce a vyjadril Martine Šimkovičovej nedôveru.

Výbor Kultúrneho štrajku ohlási ďalšie kroky Kultúrneho štrajku potom, ako bude známy výsledok odvolávania Martiny Šimkovičovej v parlamente.

Rozpracovaný zoznam zlyhaní vedenia Ministerstva kultúry:

1. Zlyháva starostlivosť o kultúrne dedičstvo

V tomto roku došlo na ministerstve kultúry k bezprecedentnému narušeniu dotačného programu Obnovme si svoj dom, prostredníctvom ktorého sa na Slovensku rekonštruujú kultúrne pamiatky. Rozpočet programu sa znížil z pôvodných 9 miliónov na 6, a ani tie neboli rozdelené a použité. Hrady, zámky a iné pamiatky po celom Slovensku na protest vyvesili čierne vlajky, búria sa aj starostovia dotknutých pamiatok v regiónoch.

Predstavitelia ministerstva verejne deklarujú záujem vyvlastniť kultúrne pamiatky z majetku miest, obcí a samospráv a dostať ich do rúk štátu, a zároveň ukazujú, že štát sa o žiadnu pamiatku nedokáže postarať. Pod tlakom ministerstva sa pripravuje rušenie odborných útvarov a pracovísk Pamiatkového úradu SR, ktoré zabezpečujú odborný dohľad nad ochranou a obnovou pamiatkového fondu na Slovensku. Po ich zrušení sa bude s pamiatkami nakladať nekontrolovane, čo spôsobí nezvratné škody na kultúrnom dedičstve

2. Plánovaná reštrukturalizácia zbierkotvorných inštitúcií zdeštruuje sieť múzeí a galérií, ohrozí budovy a zbierkový fond

Prepustení zamestnanci Inštitútu kultúrnej politiky na MK SR zverejnili zámer ministerstva reorganizovať sieť zbierkotvorných inštitúcií. Zmena sa má dotknúť 300 nehnuteľností, 2.000 zamestnancov, 1,3 mil. návštevníkov po celom Slovensku a zbierkových predmetov v hodnote minimálne pol miliardy eur. Reorganizácia počíta so zásahom do kompetencií miest, obcí a samospráv a zoštátnením vybraných zbierkotvorných inštitúcií. Výsledkom má byť okrem iného aj zrušenie erbových inštitúcií ako napríklad SNM (založené v roku 1893), SNG (z roku 1948) či Pamiatkový úrad (z roku 1951). Namiesto nich majú vzniknúť štyri dnes neexistujúce „slovenské národné“ subjekty.

O tejto zmene vedenie MK SR nerokuje so žiadnou z dotknutých strán a na jej realizáciu neuvádza žiadne dôvody. Proces môže pripraviť o prácu mnohých ľudí, pri presunoch kompetencií rozpustí zbierkové fondy so vzácnymi exponátmi a uvoľní tiež kultúrne pamiatky, ktoré sa stanú predmetom predaja. Odborná obec sa dôvodne obáva, že proces reorganizácie je naplánovaný za účelom ovládnutia zbierkotvorných inštitúcií a ich majetku.

3. Dotácie prideľované na projekty nezriaďovaných organizácií a jednotlivcov*kýň sa dostali pod plnú politickú kontrolu ministerky

Národná rada SR prijala zákony o Fonde na podporu a o Audiovizuálnom fonde z dielne ministerstva kultúry. Oba zákony upravujú činnosť fondov tak, že rozhodujúcu právomoc vo veci udelenia alebo neudelenia dotačnej podpory jednotlivým žiadateľom/projektom budú mať rady fondov. Oba zákony zároveň stanovujú, že bez ministerkou volených členov*niek rád nebude môcť byť schválená žiadna podpora. Martina Šimkovičová tým dosiahla, že bude mať priamy politický dosah na rozhodovanie o dotačnej podpore v celej oblasti nezriaďovaných kultúrnych organizácií.

4. Vo verejnoprávnych médiách získala vláda kontrolu nad riaditeľom*kou, nad radou STVR a aj nad etickou komisiou. Manažérsky pritom nezvláda ani rebranding inštitúcie.

Národná rada SR prijala zákon, ktorým sa ruší RTVS a vzniká identický subjekt STVR. Vedenie rezortu týmto zákonom dosiahlo účelovú výmenu riaditeľa verejnoprávnych médií a zároveň pripravilo orgány na politickú kontrolu obsahu vysielania. Dosiahne ju prostredníctvom externej etickej komisie a rady STVR, ktorej 100% počtu členov bude voliť súčasná politická reprezentácia. V televízii už došlo k sérii odvolaní a personálnych odchodov, nepohodlné relácie zmizli z obrazoviek a naopak, koaliční predstavitelia na nich dostávajú neprimeraný priestor. Európske organizácie upozorňujú, že tieto kroky sú v rozpore s demokratickými princípmi fungovania verejnoprávnych médií a Česká televízia úplne prerušila s STVR spoluprácu.

5. V inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR a na MK SR sa zbavujú odborného zamestnanectva a aj odborov zabezpečujúcich odborné riadenie jednotlivých sekcií kultúry

Ministerstvo kultúry SR má aktuálne vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 28 inštitúcií. Predstavitelia ministerstva sa netaja tým, že majú plán počet zriaďovaných inštitúcií výrazne zoštíhliť. Prvé kroky ministerstva spôsobili paralýzu a prepustenie celého zamestnanectva Kunsthalle, jedného z najvýznamnejších priestorov súčasného umenia. Dosiaľ funkčná Kunsthalle prestala existovať, priestor je zatvorený a nevykazuje žiadnu činnosť. Šimkovičová pokračovala výmenami nepohodlných riaditeľov inštitúcií, postupne boli odvolaní*é Zuzana Liptáková z BIBIANY,  Katarína Krištofová zo Slovenskej národnej knižnice, Matej Drlička zo Slovenského národného divadla, Alexandra Kusá zo Slovenskej národnej galérie a Branislav Panis zo Slovenského národného múzea, a to napriek merateľným pozitívnym výsledkom týchto riaditeľov a riaditeliek. Do riadiacich pozícií erbových inštitúcií sa dostali amatéri, laici bez akejkoľvek skúsenosti s riadením kultúry, ba dokonca bez elementárnej orientácie v kultúre ako takej.

Osobitú kategóriu deštrukcie sledujeme priamo na Ministerstve kultúry, kde bolo dosiaľ prepustených viac než 60 zamestnancov a zamestnankýň a Martina Šimkovičová verejne vyjadrila názor, že je potrebné vymeniť všetkých 129 osôb, ktoré na ministerstve pracovali pred jej príchodom. Ide o bezprecedentné narušenie odbornosti a kontinuity v správe slovenskej kultúry. Situácia je o to naliehavejšia, že spolu s prepúšťaním sa na MK SR rušia celé oddelenia dohliadajúce na kvalitu kultúrnej politiky.                                                                                                       

6. Spôsob komunikácie vedenia MK SR s kultúrnou obcou je neakceptovateľný – stavia na vyhrážkach, útokoch, ponižovaní a šikane. Odborný dialóg s kultúrnou obcou neexistuje

Ministerka kultúry a GR služobného úradu zaviedli v rámci ministerstva neakceptovateľný spôsob komunikácie so zamestnanectvom, založený na vyhrážaní, urážkach, útokoch a zastrašovaní. Zamestnanectvo je šikanované za nesprávne politické názory, vyhrážajú sa mu dokonca nasadením SIS na ich sledovanie.

Kritikov a kritičky ministerstva z radov kultúrnej obce vystavuje ministerstvo verejnému haneniu prostredníctvom vyjadrení na sociálnych sieťach a tlačových konferenciách. Na nepohodlné osoby podávajú trestné oznámenia. Na označenie širokej kultúrnej obce, ktorá s politikou MK SR nesúhlasí, používajú hanlivé výrazy burcujúce spoločenskú nenávisť. Vybrané kultúrne a umelecké subjekty podhadzujú nenávistnému davu na základe vymyslených a lživých tvrdení. Iniciátorky protestných akcií nechávajú vypočúvať políciou.

Ako obzvlášť nebezpečné možno označiť snahy o mazanie LGBTI+ ľudí z verejného kultúrneho priestoru. Ministerka verejne deklaruje, že zo štátnych prostriedkov nebude podporený žiaden kvír projekt, útočí na konkrétnych ľudí a konkrétne projekty a prostredníctvom svojich nominantov a nominantiek už dosahuje konkrétne príklady odstraňovania kvír umenia z inštitúcií.

7. Konsolidácia verejných financií spôsobí v rezorte kultúry nezvratnú devastáciu odborných oddelení a kontinuity odborného spravovania kultúry. Opatrenia pritom nie sú hospodárne

Vláda SR ohlásila na rok 2025 konsolidáciu verejných financií, čo sa ministerstva kultúry dotkne 10% krátením výdavkov. MK SR vydalo príkaz na šetrenie výlučne na osobných výdavkoch, čo bude znamenať hromadné prepúšťanie, ktoré sa môže dotknúť až 435 ľudí v zriadených organizáciách a 22 zamestnancov na aparáte MK SR, spolu 457 ľudí. Plánované krátenie rozpočtov v roku 2025 bude znamenať okrem prepúšťania i nevyhnutné rušenie špecializovaných odborov, odborných pracovísk a v niektorých prípadoch ohrozí chod celých inštitúcií. Je dátovo podložené, že prepúšťanie ľudí z analytických jednotiek a faktické rušenie týchto jednotiek má za dôsledok väčšie hospodárske škody ako úspory. Analýza vychádza z výsledkov týchto útvarov z minulých rokov, kedy sa vďaka ich práci v inštitúciách pod MK SR ušetrila značná časť výdavkov.

V situácii, kedy je potrebné šetriť verejné financie, ministerstvo za prvý rok svojho fungovania spotrebovalo pol milióna eur na vyplácanie odstupného. Prácu, ktorú vykonávali prepustení zamestnanci, údajne MK SR nahrádza prijímaním ďalších dohodárov od 1. 9. 2024, ako aj možným kontrahovaním externých dodávateľov, čo sú drahšie služby, ako keď rovnaké výstupy produkovali interní zamestnanci*kyne.

8. Pracovné podmienky v rezorte kultúry a kreatívneho priemyslu sú alarmujúce a Martina Šimkovičová ich namiesto naprávania naďalej zhoršuje

Zamestnanci a zamestnankyne v oblastiach umenia a kultúrneho dedičstva mali v roku 2021 nominálnu priemernú hrubú mzdu na úrovni 1 184 eur mesačne, čo je o 15,8 % menej ako priemer národného hospodárstva SR. V roku 2021 zarábali zamestnanci sektora KKP v priemere o 160 eur mesačne menej ako Slováci s vysokoškolským vzdelaním prvého stupňa. Oproti zamestnancom aj s druhým stupňom vysokoškolského vzdelania zarábali zamestnanci sektora KKP v tom istom roku v priemere dokonca až o 535 eur mesačne menej. Sektor KKP má pritom 1,8 – 2,3 krát vyšší podiel zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním ako celková populácia Slovenska.

Pre KKP je typická vysoká miera samozamestnania a hybridného zamestnania. Kým v celom hospodárstve bolo v roku 2019 15 % osôb samostatne zárobkovo činných, v oblasti KKP to bol trojnásobok (46 %). Umelci, ale aj iní pracovníci v KKP často kombinujú zamestnanie so samostatnou zárobkovou činnosťou. Odmeňovanie pracujúcich v KKP je často nestabilné a neisté. Pre mnohé KKP povolania je typická nárazová projektová práca. Príjmy kreatívnych pracovníkov a pracovníčok pochádzajú z kombinácie rôznych zdrojov, vrátane zmlúv, licenčných poplatkov, grantov a dotácií. Všetky tieto faktory prispievajú k tomu, že príjmy umelcov sú nižšie ako hospodársky priemer, hoci je medzi nimi silnejšie zastúpenie osôb s vyšším vzdelaním a že majú obmedzený prístup k sociálnemu zabezpečeniu.

Hoci kultúrna obec vyvíja návrhy systémovových opatrení, ktoré by náročné a finančne podhodnotené pracovné podmienky zlepšili, Martina Šimkovičová žiaden z nich nevyužila, nepodnikla žiadne kroky k náprave tohto stavu, naopak, zavedením tvrdých konsolidačných opatrení ľudí pracujúcich v sektore KKP ďalej finančne zaťažuje a prekarizuje.

TS