Tarja Turunen a Marko Hietala boli tesne po prelome tisícročia výraznými osobnosťami skupiny Nightwish a významne prispeli k tomu, že sa kapela etablovala medzi svetovú špičku melodického metalu. Pre mnohých fanúšikov, ktorí v tom období mali Nightwish na najvyšších priečkach svojho rebríčka obľúbených kapiel, je ťažké uveriť, že od Tarjinho núteného odchodu ubehlo takmer 20 rokov. Marko sa, v záujme vlastného mentálneho zdravia, zo „zlatej klietky“ Nightwish vymanil až v roku 2020.
Starí priatelia sa dali po čase opäť dohromady na spoločnom turné Living The Dream Together, v rámci ktorého boli naplánované až 3 zastávky na území Slovenska. Reunion dvoch takto výrazných osobností s avizovanými duetmi v setliste prirodzene vzbudil veľký záujem fanúšikov. Koncerty v Bratislave a v Košiciach boli už dlhé týždne pred ich termínmi vypredané, čo bolo spôsobené aj ich umiestnením do relatívne menších priestorov – Majestic Music Clubu v Bratislave resp. klubu Collosseum v Košiciach.
V Banskej Bystrici, kde som mal možnosť koncert zhliadnuť, sa vystúpenie konalo v športovej hale na Štiavničkách. Tento priestor síce nie je práve ideálny na koncerty, avšak pre niekoľko tisíc ľudí neexistuje v širšom okolí Bystrice a Zvolena vhodnejšia alternatíva. Napokon sa ukázalo, že voľba športovej haly bola rozumná. Poďme ale pekne poporiadku.
Začiatok koncertu bol naplánovaný na 18:50, pričom dvere haly sa pre návštevníkov otvorili už o 18:00. Tesne po tejto hodine sa pred vstupom tiahol približne päťdesiatmetrový rad, no fanúšikovia vchádzali do haly disciplinovane a plynulo, bez náznaku tlačenice. Hoci pásky na ruku pre návštevníkov koncertu boli farebne rozlíšené podľa toho, či mali zaplatené vstupné na tribúnu alebo na plochu, vo vnútri v hale to už nik nekontroloval. Tribúna sa zaplnila pomerne rýchlo, zatiaľ čo plocha sa plnila postupne. Napriek avizovanému vypredaniu miest na státie nebola ani počas koncertu hlavnej hviezdy plocha úplne zaplnená.
Program večera sa začal s miernym predstihom. Úlohu rozohriať publikum dostala česká kapela Symphonity, pohybujúca sa v melodických speed/power metalových vodách. Hnacím motorom kapely je bubenícka mašina Martin „Marthus“ Škaroupka. V kapele sa už vystriedalo viacero vokalistov z rôznych krajín, vrátane Maya Petranina, známeho zo slovenských Castaway. Aktuálne stojí za mikrofónom švédsky spevák Daniel Akesson. Symphonity svoju misiu splnili bez zaváhania. Hoci ich hudba vychádza z klasických power/speedových postupov prelomu 80. a 90. rokov, stále dokáže vtiahnuť do diania, najmä v inštrumentálnych pasážach, kde naplno vyniká kumšt všetkých členov kapely. A Marthus za bicími? Ťažko od neho odtrhnúť zrak, jeho výkon bol ako vždy strhujúci. Vďaka polhodinovému setu, ktorý bavil, nebola táto predkapela len „povinnou rozcvičkou“ – fanúšikom pripravila veľmi príjemné uvedenie do večera.
Po prestávke, presne načas, zahájil svoj koncert Marko Hietala skladbou „Frankenstein’s Wife“ z jeho posledného sólového albumu Roses from the Deep. Už prvé tóny napovedali, že éra Nightwish je preňho minulosťou a jeho súčasná tvorba má s niekdajšou kapelou spoločné len niektoré fínskym folklórom ovplyvnené momenty. Treba jednoznačne povedať, že Marko v súčasnosti stojí pevne na vlastných nohách a vystupovanie v roli frontmama vlastnej kapely si vyslovene užíva a zvláda ho bez zaváhania vrátane vtipných preslovov medzi skladbami. Setlist bol postavený výhradne na Markových sólových albumoch, pričom odzneli aj songy vo fínskom jazyku. Vyvrcholením Markovho bloku bola najmetalovejšia vec z najnovšieho albumu, „Dragon Must Die“. Dlhšia inštrumentálna pasáž vyrážala dych a napriek svojej dĺžke ani na sekundu nenudila. Skladba zožala najväčšie ovácie fanúšikov do tohto momentu a po jej odznení mal Marko publikum už jednoznačne vo svojej moci.
Oproti zastávkam turné v Poľsku došlo k menším úpravám setlistu. Namiesto očakávaného duetu s Tarjou v skladbe „Left on Mars“ prišlo prekvapenie v podobe coveru „War Pigs“ od Black Sabbath. Marko ho uviedol trefnou poznámkou, že súčasní svetoví lídri mu čoraz viac pripomínajú „bytosti“ z názvu tejto piesne. V každom prípade, Marko a jeho kapela predviedli vysoko nadštandardný výkon. Pre mňa osobne bol ich koncert dokonca o trošku silnejším zážitkom, než vystúpenie samotnej headlinerky. Až o pár dní som sa dozvedel, čo mohlo byť príčinou, ale k tomu sa ešte dostanem.
Pódium po čase vyhradenom pre Marka prešlo prestavbou a hoci sa dovtedy javilo ako dosť skromné, nastavenie na Tarjinu show ho opticky výrazne zväčšilo. Tarja s jej kapelou začala koncert s veľkou energiou a publikum hneď od úvodu reagovalo s nadšením a vracalo znásobenú energiu hudobníkom späť. Pokiaľ ide o zvuk, obavy z akustiky športovej haly sa, žiaľ, sčasti potvrdili. V porovnaní s Markovým koncertom kvalita zvuku o niečo poklesla – zrejme aj “vinou” väčšieho počtu hudobníkov a až štyroch doprovodných vokalov. Čo mi na zvuku najviac vadilo, bolo paradoxne to, ako znel Tarjin vokál. A tu sa už natíska poznámka, že Tarja nebola zdravotne v poriadku, čo vyšlo najavo až nasledujúci deň, keď kvôli chorobe zrušila koncert v Zlíne a napokon aj v Bratislave. Bystričania mali teda šťastie, že sa vystúpenie ešte stihlo odohrať.
Tarji patrí obrovské uznanie – aj napriek indispozícii spievala na vysokej úrovni a na jej výkone sa zásadnejšie prichádzajúca choroba neprejavila. Medzi postom klávesáka a bicími na vyvýšenej časti pódia dominovalo elektrické piano a dalo sa čakať, že Tarja odspieva niektoré piesne aj sólovo s vlastným doprovodom na klavíri. V tomto podani zaznela nakoniec iba skladba Oasis.
Vrchol večera nastal, keď sa na pódium vrátil Marko, aby s Tarjou zaspieval niekoľko očakávaných duetov. Dve charizmatické osobnosti s výrazne špecifickými a rozpoznateľnými vokálmi davu naservírovali staré hity z čias Nightwish („Dead to the World“, „Planet Hell“) a aj Tarjine sklady („Dark Star“, „Dead Promises“). Tarja aj Marko sa evidentne skvelo bavili a ich dobrá nálada a radosť zo spoločného vystúpenia sa preniesli aj na publikom, ktoré reagovalo s nadšením. Čas vyhradený na duety upynul veľmi rýchlo a Tarja po nich ešte pridala „I Walk Alone“ a „Victim of Ritual“, čím uzavrela hlavnú časť svojho vystúpenia. Po vytlieskaní nasledoval ešte jeden duetný prídavok – nezabudnuteľný hit „Wish I Had an Angel“, a úplná bodka v podobe „Until My Last Breath“. Po záverečnej klaňačke celej kapely sa Tarja sa ešte dlho lúčila s publikom, viditeľne dojatá a zároveň šťastná, že to v Bystrici aj napriek chorobe zvládla.
Set list – Marko Hietala:
Frankenstein’s Wife, Rebel of the North, Isäni ääni, Olet lehdetön puu, Impatient Zero, The Dragon Must Die, Juoksen rautateitä, Roses from the Deep, Stones, War Pigs
Set list – Tarja:
Demons in You, Falling Awake, Undertaker, I Feel Immortal, Oasis, Shadow Play, Dead to the World, Dark Star, Dead Promises, Planet Hell, I Walk Alone, Victim of Ritual, Wish I Had an Angel, Until My Last Breath
Napísal: Peter Javorský
Foto: Jana Holičková
