145. PREMIÉRA V MESTSKOM DIVADLE ŽILINA – DUŠAN MAKOVICKÝ SA OBESIL VO SVOJOM RODNOM DOME

„To, čo inscenujeme, je práve rozpor medzi ideálom a skutočnosťou, vygradovaný do tragickej voľby, nie trojportrét z matičného archívu. Zároveň je tento rozpor obsiahnutý v znepokojivej predstave samovraždy v rodnom dome – čo metaforicky presahuje obdobie, z ktorého naši hrdinovia pochádzajú. “ Rastislav Ballek, režisér

V sobotu 17. júna sa vo Veľkej sále Mestského divadla Žilina uskutoční svetová premiéra inscenácie hry Zuzany Palenčíkovej Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome v réžii Rastislava Balleka. Posledný titul 31. divadelnej sezóny, v ktorej dáva Mestské divadlo Žilina priestor výnimočným projektom, ktorých autorkami a autormi sú pôvodní slovenskí tvorcovia a tvorkyne.  Vznik inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Dramaturgiu Mestského divadla Žilina tvorí súčasná dráma alebo nové spracovanie klasických textov – súčasné dramatizácie. Divadelná inscenácia Dušan Makovický sa obesil vo svojom rodnom dome je pre Mestské divadlo Žilina zaujímavá z niekoľkých uhlov. Ide o súčasné divadelné spracovanie autentických zápiskov a denníkových záznamov troch lekárov Ivana Hálka, Dušana Makovického a Alberta Škarvana, ktorých spája okrem vzájomného priateľstva, profesie a životnej filozofie, aj mesto Žilina. V strede udalostí stojí Dušan Makovický, osobný Tolstého lekár, vegetarián, abstinent, pacifista a tolstojovec, ktorý až príliš dlho žil hľadaním Boha a zmyslu života, že svoju dušu nakoniec vyliečiť nedokázal. Tvorcovia skladajú mozaiku z indícií, zápiskov, denníkov, listov a pátrajú po motíve jeho samovraždy.

Autorka textu Zuzana Palenčíková objasňuje východiskové zdroje pri tvorbe textu:

„Oveľa viac než vymýšľanie fiktívnych príbehov a plnohodnotných fejkových charakterov ma fascinuje tvorba textov, ktoré tvoria osobné dejiny reálnych ľudí. Písomný materiál viažuci sa k týmto trom osobnostiam je pútavým a vzrušujúcim východiskom k javiskovému zobrazeniu „trojportrétu“ jedného národa na prelome storočí, lebo každý z nich svojím originálnym spôsobom videl svet a reagoval na jeho krutosť a nespravodlivosť. Všetci boli viac-menej opantaní a pomätení Tolstojom, ktorý pre nich vynašiel pravdu života. Okrem zaujímavého svedectva o svete krátko pred prvou svetovou vojnou a po nej poskytujú osudy a svedectvá Hálka, Makovického a Škarvana obrazy troch odlišných charakterov a temperamentov, troch dramatických situácií, troch podôb konfliktu indivídua a spoločnosti.”   

Predlohou k prvej časti inscenácie sa stali Zápisky lekára a Kysuce pražského lekára Ivana Hálka, ktorý prišiel do Čadce v roku 1901 pod silným vplyvom Tolstého učenia s očakávaním, že tam nájde ľudí neskazených civilizáciou, plných prirodzenej múdrosti. To, čo našiel, si len ťažko vieme predstaviť – biedu, zaostalosť, obrovskú detskú úmrtnosť prijímanú tak prostodušne, že človeka až zamrazí, množstvo telesných aj duševných zakrpatencov, čudnú zmes povier a hlavne alkoholizmus, keď ženy pili rovnako ako chlapi, aby v opojení zabúdali na každodenné starosti. Práve lekárska prax na Kysuciach priviedla Hálka od Tolstého k marxizmu a sociálnej demokracii.

Po kysuckej freske, ktorá načrtáva tragický rozpor medzi tolstojovským ideálom a skutočnosťou, sa ocitáme v Jasnej Poľane, kde je Dušan Makovický osobným lekárom L. N. Tolstého. Okrem času venovaného starostlivosti o Tolstého zdravie, oddane priam nábožne zapisuje jeho slovo (Jasnopoljanske zápsiky). Pôvodne prichádza na pár mesiacov, ale zostáva do Tolstého smrti a ešte dlhšie s vierou, že si objasní zmysel života. Jeho miesto v ambulancii v Žiline zastúpi Ivan Hálek. Makovického duša nie je nikdy pokojná, lebo svet okolo neho je príliš zložitý a protirečivý, aby ho mohol celý obsiahnuť svojou dobrotou.

Trojportrét dotvára Makovického dobrý priateľ, impulzívny tolstojovec Albert Škarvan. Pozornosť verejnosti si získal spektakulárnym činom ako dvadsaťšesťročný, keď odmietol vojenskú službu, lebo je v protiklade s jeho kresťanským presvedčením nenásilia, za čo si vyslúžil 4 mesiace väzenia, odobratie lekárskeho diplomu so zákazom lekárskej praxe.

Prostredníctvom jeho denníkov tvorcovia odhaľujú viac o jeho vnútornom zápase, premene a nájdení Boha, ako aj o možných príčinách Makovického samovraždy. Posledné Škarvanove slová zaznejú v esperante, v jazyku, ktorý má byť zhmotnením Škarvanovej idey o nenásilí a svetovom mieri.

Mozaika textov starých viac než sto rokov je hľadaním súvislostí s našou minulosťou. Ich montáž a súčasné javiskové spracovanie prinášajú do diskusie témy, ktoré sa týkajú našej súčasnosti.

REALIZAČNÝ TÍM
text Zuzana Palenčíková | námet a dramaturgia Daniela Brezániová | scéna Juraj Poliak
kostýmy Katarína Holková | choreografie Petra Fornayová 
výber hudby a réžia Rastislav Ballek a. h.
účinkujú Natália Fašánková, Adam Herich, Ada Juhásová, Michal Koleják, Peter Martinček, Tajna Peršić, Kristína Sihelská, Barbora Švidraňová, Michael Vrzala a Boris Zachar

VEREJNÁ GENERÁLKA │PIATOK 16. JÚNA 2023 O 18:00
SVETOVÁ PREMIÉRA │ SOBOTA 17. JÚNA 2023 O 19:00
1.REPRÍZA │ STREDA 21. JÚNA 2023 O 19:00

Zuzana Palenčíková vyštudovala kulturológiu na FF UK  v Bratislave a má za sebou aj pár semestrov divadelnej vedy na VŠMU. Vo svojej autorskej tvorbe často vychádza z montáže autentických textov do jedného javiskového tvaru. Jej koncept autorskej inscenácie A budeme si šepkať (v spolupráci s Kamilom Žiškom) získal Dosky v kategórii Objav sezóny 2008/2009. Okrem písania sa venuje dramaturgii, projektovému manažmentu a PR.

Rastislav Ballek vyštudoval filozofiu a sociológiu na FF UK v Bratislave, neskôr divadelnú réžiu a dramaturgiu. Spolupracuje s divadlami v Čechách i na Slovensku. Je laureátom niekoľkých ocenení Dosky. Jeho režijný rukopis prináša aktuálne spoločenské a politické témy v modernom spracovaní, diváka atakuje naliehavosťou, hlbokou analýzou a často aj cynickým humorom. V jeho tvorbe vnímame výraznú líniu inscenácií zabudnutých a marginalizovaných textov slovenskej literatúry.

Zdroj: TS