Podujatie pre deti s mentálnym postihnutím zorganizovalo Občianske združenie Nádej Ladomerská Vieska, mesto Žiar nad Hronom a Občianske združenie Milan Štefánik. 19. októbra 2016 o 14.00 hod otvorila brány Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom zumba so Zuzanou a o 15.00 hod oficiálne otvorili podujatie hlavní aktéri.
Na úvod sa prihovorili Milan Štefánik a pani Viera Šedivcová za združenie Nádej v Ladomerskej Vieske, ktorá a p. zároveň prevzala aj darovaný obraz od hendikepovanej maliarky Pavlíny Csápaiovej (Triščovej). Maľba niesla nosný motív celého podujatia, ktorý bol pretavený aj do tričiek, letákov lístkov. Milo sa zhostil úvodu moderátor Milan „Junior“ Zimnýkoval, ktorý počas čakania na prichádzajúcu kapelu spontánne vbehol medzi deti do publika a fotil sa s nimi. Kuriozitou je, ako sám povedal, že už niekoľkokrát bol organizátorom oslovený moderovať túto benefíciu, ale až tento štvrtý rok našiel voľný termín. My sa tomu veľmi tešíme, lebo ako pokračoval: „ Mám radosť, že tu môžem byť, veď všetko nie je len o peniazoch. Ledva som bol 3 minúty na pódiu a už som bol dolu. Tieto deti ma energeticky nabili. Veľký rešpekt pred organizátormi. Vidno, že to bolo perfektne pripravené. Dúfam, že ešte budem môcť nejaký ročník moderovať, keď mi to časovo vyjde.“ Na oplátku však aj hlasy z publika na jeho adresu: „ Ste človek, ktorý ma milo prekvapil, aj napriek svojim povinnostiam sa dokážete deťom venovať. Darovali sme Vám anjelika. Tak nech Vás chráni od všetkého zlého.“ Nasledujúci program už patril hudobným hosťom. Takmer každá skupina, ktorá vystupovala , bola perfektná, dynamická.
Celá sála sa bavila v divokých rytmoch, tancovali a spievali spolu s umelcami, ktorých navyše obdarili po vystúpení aj vlastnoručne vyrobenými darčekmi. Či už to boli: Sanchcez Amsterdam, česká skupina Lola, Maduar so speváčkou Ivannou Bagovou – víťazkou súťaže Hlas Československa a zlatý klinec programu skupina Desmod s kopou známych a obľúbených hitov. Na záver sa konala veľmi úspešná autogramiáda s Juniorom, skupinou Lola a Maduar.
„Berieme to ako náš morálny záväzok podporiť aj podujatia tohto typu. Odporúčame každému interpretovi, aby si niečo takéto vyskúšal. Určite zistí, že z toho bude mať dobrý pocit, tak ako ho máme aj my. A ako ho má aktuálne aj Ivanna Bagová, s ktorou sme začali kooperáciu a v týchto vydávame nový singel Can U Feel It, na ktorý nadviažeme spoločným koncertným turné. Už bola s nami na 2 takýchto podujatiach a nevie si vynachváliť. Majú totiž úžasnú atmosféru s neuveriteľne vďačným publikom. Už teraz sa všetci tešíme na ďalšie podujatia Občianskeho združenia Milan Štefánik, na ktoré budeme vedieť prísť.
A je tu ešte jeden posledný postreh, ktorý som si uvedomil v Žiari – Milanovi sa týmto podujatím darí aj spájať rôzne hudobné žánre, ktoré by sa inak na jednom spoločnom pódiu nestretli. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na jeho podujatia tešíme – vždy tam máme možnosť spoznať niekoho nového. A čo je veľmi dôležité, všetci, ktorých sme zatiaľ na týchto podujatiach stretli boli veľmi fajn – a to je super. Lebo nemôže byť nič lepšie ako prísť na super koncert, ktorí organizujú super ľudia, vystúpiť po boku super účinkujúcich a potešiť svojím vstupom super publikum. Absolútne dokonalé :-)
A tak tomu bolo aj v Žiari, kde sme sa cítili výborne a bolo nám cťou a potešením tam vystúpiť. Trochu sme si aj nostalgicky pripomenuli 90. roky, kedy sme v tomto istom dome kultúry absolvovali jedno z našich prvých vystúpení na diskotéke DJ-a Ruda Tučeka. Bolo fajn sa sem opäť vrátiť a znovu odspievať hity ako Do It, či Hafanana. Je skvelé, že si ich ľudia ešte aj po toľkých rokoch pamätajú a spievajú si ich spolu s nami.“ Popísal svoje nadšené pocity Juraj Matyinko zo skupiny Maduar.
Netreba však zabudnúť ani na sprievodné akcie, ktorých bolo v priestoroch MKC neúrekom: Keď som si ich tak jednotlivo prešla, musím konštatovať, že záujem detí o ne čoraz viac rastie a lektori mali plné ruky práce. Aj to je dôkazom, že celé podujatie má nielen zábavný, ale aj náučný charakter. Dobre zvolené workšopy dajú postihnutým klientom od života možno viac, akoby ich niekde len odpozerali bez možnosti aktívneho zapojenia sa. Tento ročník bolo veľa maľovania. Či už spomínaná umelkyňa bez rúk Pavlína Triščová, ktorá vyrába kvalitné kúsky, ale aj maľovanie na plátno podľa vlastných motívov. Tu som sa dozvedela od učiteľky maľovania pani Márie, že niektoré obrázky deti venovali a budú skrášľovať Banskoštiavnický amfiteáter. Zaujímavé bolo aj maľovanie tričiek farbami a fixkami na textílie aj maľovanie na tvár. Ďalej nás vítal pedig – prútikárstvo, enkaustika – maľovanie horúcim voskom, či maľovanie sádrových odliatkov, ktoré si mohli klienti zobrať alebo niekomu darovať. Pán Alojz z tohto workšopu mi prezradil, že tu sa dá vidieť všeličo a často aj prasiatko môže byť modré, ale pointou ostáva, že cez tieto maľby vidíme do duše iných ľudí.
Do duše iných ľudí, vidia aj organizátori akcie, ktorí sa do nej s veľkou vervou opäť a opäť púšťajú, aby tak potešili tých, ktorí to najviac potrebujú a dali im tak niečo aj z nášho bežného života. Ale dávajú im hlavne pocítiť, že sú jednými z nás.
Text: Daniela Sokolovičová
Foto: Milan Maršalka, Marek Vaco
Video: Mgr. Andrej Budai
