Alexandrovci: Prípravu slovenského turné prišli podporiť zástupcovia súboru.

V ktorých krajinách v rámci turné k 90. výročiu už Alexandrovci koncertovali a ktoré ešte čakajú?

MARUŠEVSKIJ: Tento rok je u nás veľmi naplnený programom. Minulý rok sme oslávili 90 rokov od založenia súboru a počas našej našej existencie sme navštívili 80 krajín sveta. Každé naše vystúpenie a program je nové, neopakuje sa. Tento rok sme navštívili už Izrael, pred niekoľkými dňami sme sa vrátili z Francúzska, kde sme mali 24 koncertov. Čaká nás ešte jedno vystúpenie na festivale v Taliansku a potom sa tešíme na turné na Slovensku. Po jeho skončení pocestujeme do Turecka, kde sme mali aj jedno vystúpenie pred mesiacom. V lete časť súboru odcestuje na vystúpenie do Nórska a koncom roka, v novembri a decembri budeme mať turné aj v Číne. Okrem veľkého množstva ponúk na vystúpenie v zahraničí však máme nabitý aj program vystúpení v Rusku.

V Paríži ste vystúpili po požiari Notre Dome, teda v čase, kedy mesto smútilo. Bolo to cítiť aj na vystúpeniach?

MARUŠEVSKIJ: Naše turné bolo hneď po tejto tragickej udalosti. Počas nášho koncertu vystúpil aj zástupca veľvyslanectva a povedal pár slov k týmto udalostiam, súbor zaspieval jednu skladbu, ktorá bola venovaná tejto udalosti. Diváci emotívne reagovali, keďže naše vystúpenia nasledovali len pár dní po tejto udalosti.

Ako dlho trvala príprava nového programu?

MARUŠEVSKIJ: Vždy keď pripravujeme nový program, máme dilemu, pretože je to zložité. Snažili sme sa vymeniť polovicu programu, ale diváci chodia na niektoré skladby, ktoré tvoria kostru nášho koncertu. Spolu s promotérom slovenského turné vždy pripravujeme program a vychádzame v ústrety divákom, aby sme zahrali to, čo chcú počuť. Teraz sme do nášho programu zaradili nové skladby, ktoré boli populárne v 40. a 50. rokoch, a, samozrejme, pripravujeme aj prekvapenie – vystúpenie slovenského chlapčeka, ktorý zaspieva spolu s nami na jednom javisku.

Kto rozhoduje o finálnom programe a čo všetko vstupuje do tohto rozhodovania?

MARUŠEVSKIJ: Umelecký riaditeľ je vždy ten hlavný, kto rozhoduje o programe. Má veľa skúseností s pripravovaním programu v rôznych krajinách sveta a program sa pripravuje tak, aby boli diváci v danej krajine spokojní.

Vedeli by ste porovnať divákov a ich reakcie v rôznych krajinách?

GAVVA: V mojom repertoári sú ruské i sovietske skladby a diváci veľmi dobre reagujú. Naše turné vo Francúzsku bolo náročné, lebo sme veľa cestovali. Spieval som veľmi známu, romantickú skladbu Óči čjórnye, ktorú preslávil Fjodor Ivanovič Šaljapin. Ten aj rozšíril ruské umenie v zahraničí. Nehľadiac na jazykovú bariéru, diváci naše skladby prijímali s nadšením. V našich srdciach zostali krásne spomienky a po dlhšom období, kedy sme neboli vo Francúzsku, sme cítili, že na nás diváci nezabudli. O Slovensku môžem povedať, že sme si jazykovo blízki a je pre mňa veľmi príjemné vystupovať na Slovensku. Netrpezlivo očakávam turné u vás.

Máte prehľad koľko koncertov ste už s Alexandrovcami absolvovali a môžete si zaspomínať aj na vystúpenie pred pápežom…

GAVVA: Áno, spieval som aj pred pápežom Jánom Pavlom II a dostal som od neho aj  vyznamenie, striebornú medailu. Pre mňa to bolo veľmi príjemné, že som bol takto hodnotený. Už 32 rokov som v súbore Alexandrovci, predtým som spieval v opere Dnepropetrovského divadla opery a baletu, aj v malom divadle Leningradskej opery. Ako sólista súboru som vystupoval s operným repertoárom vo Francúzsku, Amerike, Japonsku.

Do súboru ste prišli vo februári 2017, od decembra 2018 ste sólistom. Ako si spomínate na konkurz a ako vnímate členstvo v súbore?

KRUZE: Konkurz do súboru prebiehal v dvoch etapách. Najskôr sme posielali videonahrávku so svojimi skladbami a potom prišla pozvánka na osobné stretnutie a vypočutie umeleckou radou súboru. Druhá etapa bola priamo v súbore. Bolo to veľmi zložité, pretože na jedno miesto bolo 50 kandidátov. Mal som vtedy veľký stres, ale veľmi som sa chcel dostať do tohto kolektívu. Konkurzom som prešiel a stal som sa členom zboru. Nedávno som sa stal sólistu súboru. Je to pre mňa veľmi dôležité a cítim zodpovednosť, pretože som tvárou súboru v celom svete.

Vyštudovali ste na faktulte národných nástrojov. Čím je štúdiom týchto nástrojom – balalajka, akordeón – zaujímavé?

IGNATEV: Spolu sme končili vysokú školu v Moskve, táto akadémia je najkvalitnejšou školou pre ľudové nástroje v Rusku. Snažili sme sa byť čo najlepšími, lebo to bolo veľmi zaujímavé. Vedeli sme, že od tohto štúdia závisí náš osud, lebo sme sa stali členmi súboru Alexandrovci. Teraz je našou snahou zostať na čo najvyššej úrovni, aby naša úroveň zodpovedala sólistom i samotnému súboru Alexandrovci.

Je už rozhodnuté o slovenskej skladbe, ktorá zaznie na turné?

MARUŠEVSKIJ: O tom sa momentálne rozhoduje. Je to v rukách umeleckého riaditeľa.

Ako vnímaš fakt, že budeš vystupovať s takto veľkým súborom?

KRISTÍNA: Mám obrovskú radosť z tejto spolupráce a veľmi si ju vážim. Vnímam to ako zážitok, ktorý bude obohacujúci nielen po hudobnej stránke. Keď som dostala túto ponuku, tak som bez váhania súhlasila.

Premýšľala si už nad zostavou skladieb?

KRISTÍNA: Rozmýšľala som o skladbách, ktoré zahrám počas polhodiny. Dám najznámejšie skladby, ktoré ľudia poznajú. Určite zahrám Horehronie, Jabĺčko, Ta ne a ďalšie, ktoré si ľudia zaspievajú, aby sa zabavili.

Ako sa starajú speváci o hlasivky počas turné? Tých koncertov je veľa…

KRUZE: Je to veľmi zložité, aby som bol stále vo forme. Podľa mňa je najdôležitejší spánok. Samozrejme, aj otvorené srdcia divákov, ktorí prišli na naše koncerty.

MARUŠEVSKIJ: Nie všetci, ktorí nastúpili do nášho súboru, zvládli tento nápor. Jedna vec je byť členom zboru, kde sa dá v prípade potreby vymeniť člen. Na druhej strane, sólista sa nahradiť nedá. Mali sme aj takých sólistov, ktorí boli nadaní, talentovaní, mali zamatový hlas, ale po dvoch, troch koncertoch nevedeli pokračovať. Na našich koncertoch sa stretneme so sólistami, ktorí vedia zaspievať aj 25 koncertov po sebe.

Akí veľký je vlastne súbor a koľko rokov má najmladší a najstarší člen súboru?

MARUŠVESKIJ: Kolektív je veľký, nás je viac ako 300. Máme veľmi aktívnu činnosť na území Ruska a máme estrádnu skupinu. Naši najmladší členovia majú 18 rokov a po 55-tich rokoch už nerátame.

Najviac členov počas jedného vystúpenia?

MARUŠEVSKIJ: Kedy sme mali 200 členov iba v zbore a na javisku nás bolo 230. V roku 1937 sme mali prvé turné v Československu. Boli to ohromujúce koncerty, vtedy bol aj v tlači veľký ohlas. V rovnakom roku sme boli aj na turné vo Francúsku.

Zdroj: TS