Amarcord a filmové plagáty ako spomienka na zlatú éru talianskej kinematografie.

Výstava Fellini a sladký život Talianska, ktorá vznikla na Slovensku, aby vzdala hold Federicovi Fellinimu pri príležitosti stého výročia jeho narodenia, sa presúva zo Žiliny do Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Čo všetko označuje svet ako „felliniovské“, prečo je „sladký rímsky život šesťdesiatych rokov“ nesmrteľný a čím bola doba, v ktorej Fellini tvoril výnimočná. Odpovede ponúka práve táto výstava. Návštevníci sa na nej zoznámia aj s tvorbou významných vizuálnych umelcov – legendou erotického komiksu Milom Manarom a majstrom dekoláže Mimmom Rotellom. Výstava sa koná v rámci festivalu Dolce Vitaj do 30. novembra 2020, v stredu 22. júla o 17.00 hod. ju otvorí hosť z Talianska – zberateľ Enrico Minisini.

„Hosťom vernisáže bude zberateľ Enrico Minisini z Cividale del Friuli a o atmosféru sa postarajú hudobníci Mária Kmeťková (harfa), Pavol Bereza (gitara), Barbora Botošová (husle). Pre túto špeciálnu príležitosť zaznejú v ich podaní skladby od Nina Rotu – dvorného skladateľa Federica Felliniho,“ informovala o vernisáži Adriana Šulíková z Talianskeho kultúrneho inštitútu, ktorý organizuje už 13. ročník Festivalu talianskej kultúry DOLCE VITAJ.

Výstava priblíži návštevníkom SNM v Bratislave zlatú éru talianskeho filmu prostredníctvom filmových plagátov, letákov, fotosiek ako aj niekoľkých diel spomínaných významných vizuálnych umelcov, ktorí vo svojej tvorbe čerpajú z Felliniho a vyzdvihujú jeho genialitu. „Dnes sa tieto papierové materiály stali ikonami svetového filmu, sumarizujú dlhú tvorivú cestu režiséra a ako celok sa stávajú kolektívnou pamäťou. Fellini je aj autorom jednej z najvýstižnejších úvah o hodnote filmového plagátu, ktorú tu treba spomenúť: ,[Plagáty] milujeme preto, lebo sú ako pesničky: prenášajú nás v čase k rôznym životným okamihom a nedovolia nám na ne zabudnúť. Vracajú nás ani nie tak k filmom, ako k životným etapám, k atmosfére a vôni istého obdobia.‘  Tento citát nám dokonale poslúži k uvedeniu ďalších diel. Môžeme sa s nimi zoznámiť len vďaka bohatej a prepracovanej zbierke filmových materiálov Enrica Minisiniho, z ktorej vzniklo už niekoľko originálnych výstav,“ napísal Andrea Tomasetig, kurátor Minisiniho zbierky.

Výstava približuje štyridsať rokov talianskej kinematografie a jej „papierovej podoby“ a to od roku 1950 (Svetlá variété) až po rok 1990 (Hlas mesiaca). Zároveň ide o originálny pohľad na konkrétnu etapu dejín talianskej spoločnosti.

„Vybrať materiály k Felliniho filmom bolo jednoduché, hoci sa nám nepodarilo predstaviť jeho tvorbu v ucelenej podobe. Náročnejšie však bolo vybrať z obrovskej ponuky tituly, ktoré môžu stáť po boku Felliniho filmov a vhodne ich dopĺňať. Federico Fellini bol geniálny tvorca, vzdialený od akejkoľvek ideológie, osvietený umelec s tým najslobodnejším duchom, bol jedinečným príkladom individualizmu. Dá sa povedať, že v centre pozornosti stojí predovšetkým on sám: jeho svet poskladaný zo snov a posadnutostí. V jeho filmoch nikdy nenájdeme skutočné Taliansko, tak ako ho nedokážeme zaradiť do žiadneho filmového žánru: skôr naopak, práve on vytvoril žáner, ktorý sa spája s jeho menom,“ povedal zberateľ Enrico Minisini.

Tohto roku si pripomíname sté výročie narodenia Federica Felliniho (1920, Rimini). Práve táto ikona talianskej a svetovej kinematografie je spojovacím prvkom programu festivalu Dolce Vitaj. V bratislavskom Kine Lumière aktuálne prebieha výstava autorských kresieb Kniha snov a výber jeho digitálne reštaurovaných filmov (Sladký život, 8 1/2 , Giulietta a duchovia, Amarcord) ponúka aj filmová prehliadka Cinevitaj, ktorá sa koná od 15. júla do 5. augusta v Bratislave v Kine Lumière aj v Kine Úsmev v Košiciach.

„Pravdepodobne neexistuje taliansky umelec druhej polovice dvadsiateho storočia, ktorý by sa do národného a v podstate aj svetového kultúrneho povedomia vryl tak ako Federico Fellini. Stačí si spomenúť na výraz paparazzo. Pôvodne to bolo priezvisko filmovej postavy fotografa, ktorý v Sladkom živote prenasledoval celebrity. Alebo slovo amarcord, ktoré je v romagnolskom dialekte skrátenou formou spojenia ‚io mi ricordo‘ a znamená spomínam si. Tieto slová sa z filmov preniesli do slovníkov s nevyhnutným prívlastkom ,felliniovské‘. Tri slová, ktoré nám okamžite navodia svet na Via Veneto a prchavosť „sladkého rímskeho života“ šesťdesiatych rokov, nezničiteľné spomienky vnímavého mladíka z Rimini tridsiatych rokov a nakoniec extravagantné postavy a vyzývavé ženské telá prekypujúce sexepílom,“ dodal kurátor Minisiniho zbierky Andrea Tomasetig.

Domenico „Mimmo“ Rotella (1918) bol jedným z významných predstaviteľov povojnového európskeho umenia. V jeho poézii, maľbe, fotografiách, skulptúrach či dekolážach lámal konvencie a zanechal za sebou veľké množstvo extravagantných diel. Preslávil sa predovšetkým dekolážami, ktorými dokázal prepojiť svet filmu s výtvarným umením. V roku 1962, dva roky po uvedení filmu Sladký život, sa v parížskej Galérii J konala jeho prvá samostatná výstava plagátov a ikonografických materiálov propagujúcich filmy z dielne Cinecittà. Dva roky na to reprezentoval Taliansko na 32. ročníku Bienále umenia v Benátkach, kde vystavoval práve dekoláže venované filmu.

Mimo Rotella a Federico Fellini sú spolupútnici. Rotella venoval slávnemu režisérovi – okrem iného – aj cyklus diel s názvom “Felliniana”. Semiológ Paolo Fabbri, bývalý riaditeľ Nadácie Fellini tvrdí, že estetiky Felliniho a Rotellu sa podobajú. Fellini vytvára filmy vrstvením fragmentov a útržkov a výsledok je opačný, než očakávame.

Milo Manara (1945) je považovaný za legendu erotického komiksu. S Fellinim ho spájalo úprimné priateľstvo. Zoznámili sa v roku 1983 a o tri roky neskôr začala ich spolupráca, keď Manara ilustroval Felliniho scenár Viaggio a Tulum (Cesta do Tulumu), z ktorého následne vznikol komiks. V roku 1992 časopis Grifo uverejnil prvú časť ich ďalšieho spoločného projektu Il viaggio di G. Mastorna, detto Fernet (Putovanie G. Mastorna, prezývaného Fernet). Pôvodne išlo o názov filmu, ktorý mal Fellini v pláne natočiť, ale nikdy sa tak nestalo. Fellini k nemu nakreslil storyboard, z ktorého neskôr Manara urobil komiks. Podľa Vincenza Mollicu, filmového kritika a špecialistu na komiks, ide o najslávnejší neexistujúci film v histórii kinematografie. Manara je známy svojimi mnohopočetnými ilustráciami inšpirovanými Fellinim – 18 grafických listov zobrazujúcich výjavy z  filmov sa objaví na výstave. Ilustroval plagáty k posledným dvom Felliniho filmom – Interview a Hlas mesiaca. Je aj autorom Caravaggiovho životopisu v komiksovej podobe.

Výstavu pripravil Taliansky kultúrny inštitút v spolupráci so Slovenským národným múzeom.

Organizátori festivalu Dolce Vitaj: Taliansky kultúrny inštitút v Bratislave, Veľvyslanectvo Talianskej republiky a Taliansko – Slovenská obchodná komora.
Festival sa koná pod záštitou primátora hlavného mesta SR Bratislavy Matúša Valla

Viac informácií ponúkajú webové stránky: dolcevitaj.eu / iicbratislava.esteri.it

Zdroj: TS