Zachytáva nielen kreatívne a akčné momenty, ale aj tiché, zamyslené chvíle a robí tak náhľad do Warholovej duše úplným. Plánované sú tri predstavenia a to 23., 24. a 25. októbra 2011 vždy o 19:00 v divadle Nová scéna v Bratislave. Lístky si záujemcovia môžu zakúpiť osobne v pokladni divadla alebo v sieti Ticketportal. Záštitu nad predstavením prevzal primátor hlavného mesta SR Milan Ftáčnik.
Milan Sládek, mím svetového významu, ktorý ovlypvnil tento žáner tak ako nikto iný, autor hier, režisér, riaditeľ divadla a organizátor festivalov, pedagóg a výtvarník, človek divadla par excellence. Jeho život ovplyvňovalo neustále hľadanie nových možností tohto najstaršieho divadelného umenia. So svojimi predstaveniami navštívil 53 krajín a vytvoril 44 inscenácií. V roku 1998 dostal cenu Ministra kultúry SR za vynikajúcu dlhoroænú prácu a osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie. V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster udelil cenu Ľudovíta Štúra.
Niečo viac o samotnom predstavení
Sládek existenciu Andyho Warhola prvý krát vedome vnímal začiatkom sedemdesiatich rokov vďaka jeho filmu Flesh. Dovtedy o umelcovi nič nepočul, pre Československo neexistoval. Zapáčil sa mu jeho provokatívny spôsob filmového vyjadrovania. Až keď raz v istom časopise o umení na jednej z kresieb objavil slovenskú vetu (bola to rada Warholovej matky, kde dostať kúpiť dobrú klobásu), začal sa zaujímať o jeho pôvod. Jeho rodičia emigrovali z jednej z najchudobnejších oblastí Slovenska do Pittsburghu, najprv otec a neskôr za ním nasledovala aj Andyho matka. Dvaja starší bratia sa narodili ešte na Slovensku, Andy prišiel na svet až v Pittsburghu.
Podnetom pre Sládkov pantomimický opus s názvom Andy Andy bola návšteva v Múzeu Andyho Warhola v Pittsburghu v decembri 2002. Do Pittsburghu ho autom viezli manželia, americkí Slováci, s ktorými sa zoznámil vo Washingtone. Veľmi dobre poznali Andyho bratov, a tak si mím vypočul mnoho zábavných historiek. Najstarší brat John vtedy vlastnil kuraciu farmu, z ktorej nemal veľké zisky. Ako nositeľ známeho mena sa pokúšal aj o umeleckú dráhu v nádeji, že tým získa viac prostriedkov než z farmy. A tak nechal niektoré z kureniec zo svojho chovu najprv prebehnúť cez rozliatu farbu a potom pobehať po bielom plátne. Viazanka, ktorej vzor vznikol uvedeným spôsobom a ktorú mal na svojom krku uviazanú Sládkov sprievodca, vraj stála 300 dolárov.
V New York Factory žil Andy spolu so svojou matkou. Páčil sa mu jej rukopis a naivita obrazového vyjadrovania. Usilovne prenášala kresby podľa predstáv svojho syna a Andy jej pridelil zodpovednosť za všetko písané na jeho obrazoch – až po signatúru Andy Warhol. Dovolil jej dokonca kolorovať niektoré kresby.
Mnoho obrazov, predmetov a vecí, o ktorých sa dočítal v knihách, si mohol v múzeu poobzerať, dotknúť sa ich, dokonca si ľahol medzi jeho strieborné vankúše, obliekol si jeho sako, či nasadil jeho parochňu. V nej sa síce nemohol dať odfotiť, ale v saku áno. Vtedajší riaditeľ múzea Thomas Sokolowski mu popritom porozprával ďalšie úsmevné príbehy, najmä o Andyho matke.
Warholove hlboké náboženské presvedčenie, bláznivý životný štýl, túžba po bohatstve, jeho ľahkomyselnosť, ale aj sociálne cítenie, hanblivosť na jednej strane, ako aj úsilie byť neustále stredobodom spoločnosti v paradoxe s jeho vyhľadávaním samoty – celá jeho protirečivá osobnosť urobila na míma veľký dojem. Inscenácia Andy Andy bola vytvorená, aby vyjadrovala obdiv k Warholovej genialite a jeho dielu, súčasne je však aj pokusom o reflexiu o jeho živote a diele.
Sám Milan Sládek hovorí o princovi pop-artu: ,,Andy Warhol ma nezaujíma len ako výtvarník, ale aj ako človek, ktorého korene naviac siahajú na Slovensko. Jeho rodičia pochádzajú z Mikovej neďaleko Medzilaboriec. Preto si nahováram, že ho môžem z tejto perspektívy pochopiť inak ako mnohí iní. Čím hlbšie som sa biografiou a dielom Andyho Warhola zaoberal, tým viac sa mi vybavovala akási dôstojná klauniáda, zachytávajúca jeho život a dielo.“
Zdroj: Alexandra Kováčová
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
