Nechať si ujsť príležitosť vidieť takúto vyšperkovanú zostavu v exkluzívne zabalenom akustickom hábe by bolo hriechom aj pre človeka, ktorý sa až tak nestotožňuje s novou tvorbou či už ex frontwomanky fenomenálnych The Gathering, alebo momentálne v retre sa hrabajúcich Pain of Salvation.
Taktiež dosť podstatný fakt, že slovenská zastávka ich turné vyšla na víkendovú sobotu dávala tušiť veľkú návštevnosť, no k naplneniu priestorov MMC klubu predsa len ešte tých pár desiatok návštevníkov chýbalo. Dúfam však, že Octopus Promotion, ktorý nám tento krásny večer sprostredkovali, finančne dosiahli minimálne na break-even point.
Na nielen môj údiv ako prvá na pódium, ktoré sa ten večer zmenilo na komfortne zariadenú obývačku, vstúpila so svojou gitarou Anneke Van Giersbergen. Tak ako vždy s ňou do sály zaviala aj pozitívna energia, ktorú šírila na všetky strany počas svojho krátkeho, čosi okolo pol hodiny trvajúceho setu, počas ktorého zazneli songy z éry The Gathering, sólovej kariéry ako aj coververzie (Dolly Parton, Anathema…). Žiadne umelé rockové pózy, len gitara, hlas a príjemná konverzácia s publikom, ktoré však ako keby sa nechcelo baviť spolu s Anneke, nehovoriac o tom, že pár účastníkov (naschvál nepíšem poslucháčov, nakoľko si zakúpiť vstupné a potom celý koncert absolvovať pri bare v družnej debate je asi len slovenský zvyk) si neuvedomilo, že sú na akustickom koncerte a svojím hlučným správaním kazili dojem tým, ktorí sem prišli v prvom rade na hudbu. Tento neduh bohužiaľ sprevádzal vystúpenia všetkých účinkujúcich, ale hojnejšie zastúpenie nástrojov a vokálov v ich prípade čiastočne tento problém negovalo.
Už hosťovanie pri coververzii od Anathemy dávalo tušiť odpoveď na otázku, prečo Arstidír vystupovali až po v týchto končinách určite známejšej Annekke. Islandské sexteto (3x gitara, husle, violončelo a klávesy = 6x spev J ) si totiž publikum behom pár okamihov omotalo okolo prstu svojimi kompozíciami miešajúcimi prvky klasickej, folkovej a progresívne rockovej hudby. Bezchybne odohraný a odspievaný set zanechal hlbokú stopu v dušiach zúčastnených o čom svedčí zvyšujúca sa intenzita potlesku po každom odohranom kúsku. Mňa osobne najviac zaujalo to ako skladby postupne gradovali a musím priznať, že napriek faktu že išlo o akustický koncert, energiou si nezadalo s vystúpením drsne sa tváriacej metalovej úderky.
Pain Of Salvation tak napriek statusu headlinera a koncertne spoľahlivej kapely mali pred sebou neľahkú úlohu nepodliezť výkonom vysoko nastavenú laťku, čo sa im pri všetkej úcte nepodarilo. Kapela, ktorej jediným pôvodným členom ostal leader Daniel Gildenlow totiž svoje vystúpenie postavila na priereze celou svojou tvorbou, ktorý však nebral až tak ohľad na dátum vzniku tej ktorej piesne, čo v konečnom dôsledku pôsobilo rušivým dojmom a uberalo na plynulosti vystúpenia, keďže tvorba po fenomenálnom albume „Remedy Lane“ sa uberá dosť odlišným smerom čo sa týka štýlového zamerania. Vystúpenie však prebiehalo v uvoľnenej atmosfére, všetci noví členovia zapadli do zostavy bez problémov a sú viac ako dôstojnými náhradami ich predchodcov a tak hovoriť o vyloženom sklamaní by nebolo na mieste. Obzvlášť keď si človek mal možnosť vychutnať nové aranžmány, ktoré dodali skladbám oproti albumovým verziám úplne nový rozmer. Na počudovanie si najväčšou premenou prešla skladba od R. J. Dia „Holy Diver“, pri ktorej aj Daniel vyslovil pochybnosť, či ju niekto spozná (bebop verziu asi nikto nečakal J ). Bodku za vydareným večerom, ktorý musel uspokojiť každého fanúšika dobrej hudby potom urobila trojica prídavkov, z ktorých vo mne najväčší dojem zanechala energiou nabitá „Chain Sling“ z už spomínaného albumu Remedy Lane. Ostáva mi už len vysloviť presvedčenie, že takýchto dobrou hudbou nabitých večerov bude pribúdať.
Fotky z koncertu – Pain of Salvation | 6.4.2013 | Majestic Music club | Bratislava | Foto: Jana
Napísal: Alex Sucháček
Foto: Jana
