Malý princ (Le Petit Prince) dosiahol svetový úspech a patrí dnes do základného fondu svetovej literatúry pre deti a mládaž. Slovenskému čitateľovi sa dostal jeho preklad do rúk po prvý raz zásluhou spisovateľky Hany Ponickej v roku 1959.
Malý princ obsahuje výhradne pôvodné autorove kresby. Kniha bola preložená do viac ako 180 jazykov, predalo sa z nej viac ako 80 miliónov kópií a patrí medzi 50 najpredávanejších kníh.
Keď mal pilot šesť rokov, videl v knihe o pralese nádherný obrázok. Bol na ňom veľhad ako prehĺta svoju obeť. Schytil ceruzku a načrtol svoj prvý obrázok – veľhada, ktorý trávi slona. Dospelí na obrázku videli klobúk. Na druhej kresbe bol veľhad otvorený, no dospelí to opäť nepochopili. Chlapec sa vzdal svojej maliarskej kariéry a stal sa z neho pilot.
Raz letel ponad Saharu, keď v tom sa mu lietadlo pokazilo a bol nútený pristáť. Vodu mal len na osem dní.
Na ďalší deň ho zobudil tenký hlások: „Prosím, nakresli mi ovečku!“
Pilot vedel kresliť len otvorené a zatvorené veľhady, takže Malému princovi sa ovečka nepáčila. Pilot mu teda nakreslil debničku a Malému princovi povedal: „To je debnička. Vnútri je ovečka, akú chceš.“
Malý princ sa pilotovi rozpovedal o svojom domove.
Býva na malom asteroide, kde má pyšnú ružu so štyrmi tŕňmi a nechce, aby mu ju ovečka zjedla. Domá má aj dve činné a jednu vyhasnutú sopku, o ktoré sa denne stará.
Porozprával mu príbeh, ako sa dostal na Zem.
Prechádzal cez šesť asteroidov, kde žili kráľ, márnivec, pijan, biznismen, lampár a zemepisec. Nakoniec sa dostal až sem, na Zem, do africkej púšte.
Hada a kvetiny sa pýtal na ľudí, žiadnych nevideli. Keď zakričal z vysokých vrchov, počul len ozvenu, čo sa mu nepáčilo: „Ľudia nemajú predstavivosť. Opakujú, čo sa im povie.“
Prišiel do záhrady plnej ruží. Začal tú svoju ľutovať, pretože si myslela, že je jediná svojho druhu. Neskôr sám zostal skľúčený. Myslel si, že má jedinečný kvet, ktorý nik iný nemá.
Stretol líšku, ktorú si skrotil. Spomenul aj výhybkára, ktorý usmerňoval vlaky plné ľudí na ich správny smer a obchodníka, ktorý predával pilulky proti smädu, aby ľudia ušetrili čas.
Pilot nakreslil Malému princovi náhubok na ovečku, aby mu nezjedla ružu.
Na ôsmy deň sa pilotovi minula voda. Spolu s Malým princom sa vydali naprieč púšťou vyhľadať studňu.
Napili sa, no pilot sa musel vrátiť k lietadlu aby ho opravil. Chlapček zostal pri studni. Keď sa pilot vracal k studni, videl chlapca, ako sa rozpráva s hadom. Rýchlo ho odohnal. No Malý princ sa stihol s hadom dohodnúť, že mu večer pomôže dostať sa späť na svoju planétu.
Večer had chlapčeka uštipol do členku. Malý princ zomrel…
Túto knižku možno čítať na detskej úrovni ako rozprávku o Malom princovi, alebo na filozofickej úrovni ako dielo o hľadaní poznania či zmyslu života človeka.
Malý princ je chlapec, ktorého zaujíma len to, ako sa pozeráme na svet, ako sa cítime, ako sa máme. Nezaujíma ho naše bankové konto, kde a v čom bývame, na čom sa vyvážame. Má nás rád takých, akí sme a nie takých na akých sa hráme a akými chceme byť. Hľadá priateľa…
Rozdelil si nás do šiestich kategórií – na kráľov, márnivcov, pijanov, biznismenov, lampárov a zemepiscov. A v podstate mal pravdu. Niekto si pripadá ako pán sveta, inému na ničom nezáleží, ďalší utápa svoj žiaľ v kvapkách alkoholu.
Malý princ je v každom z nás. Je to večné dieťa, ktoré je skryté v našej hĺbke a bojíme sa ho dať najavo, nechať mu priestor na prejavenie sa. Pomaly a nežne, no istotne, toto najkrajšie a najjemnejšie z nás zabíjame. On je naša duša, naša čistota.
Kedysi sme boli ním. No dnes máme masku. Masku dospelosti. Hráme sa na vážnych, ustarostených a zaneprázdnených ľudí, ktorí na nič okrem práce nemajú čas. Svoje deti posadia radšej pred televízor, akoby sa s nimi mali na pár minút pohrať. Radšej im na otázku povedia „neviem“, akoby mali odpoveď sformulovať na úroveň ich chápania.
Malý princ dokáže otvoriť oči. A človek zrazu zistí, čo je dôležité, čo má zmysel a čo je budúcnosť…
Knižku si môžete prečítať tu: https://www.vrana.cz/princ/
Napísala: Veronika Sivoková
