Slovensko-francúzska skupina Antoines vystúpila pred pár dňami ako predkapela kultovej škótskej formácie Primal Scream, v júli vydala debutový album This Is The End of The RockAndRoll, ktorý je čisto nezávislým, domácim produktom tak isto aj ako videoklip k singlu I Think I Have No Wild Side a je k vypučutiu aj stiahnutiu na stránke www.antoines.eu.
Antoines tvoria traja skúsení muzikanti známi z iných formácíí – Marek Gregor (Lavagance), Philippe Leforestier (10 Rue d’la Madeleine) a Tomáš Zámožík (Hudba Z Marsu), s ktorým sme prešli pár zaujímavých otázok ohľadom hudby a postojov k nej…
Tento rok si sa v jednom rozhovore vyjadril, že spievať v rodnom jazyku je trápne, ako to teda je?
Nevyjadril. Vyjadril som sa, že spievať násilne v rodnom jazyku len preto, aby sa kapela zapáčila domácemu publiku je trápne. A za tým si stojím. Veď to je tá povestná komercializácia hudby, na ktorú všetci tak s chuťou nadávajú, vo svojej najčistejšej forme. Inak ja nemám veľmi rád túto tému. Diktovať niekomu v akom jazyku má spievať mi nepríde úplne normálne. Okrem toho nie je divné radiť niekomu aby spieval v jazyku v ktorom priemerné domáce rádio hrá tak 10% produkcie a aj to iba asi 4 kapely dokola? Nás občas zahrajú aj zahraničné rádiá. So slovenčinou by nás asi poslali niekam… Ja som vyrastal na anglickej muzike, prežil som podstatné obdobie môjho života v UK a tak mi prirodzene v hlave pesničky vznikajú v tomto jazyku. Teraz žijem už niekoľko rokov v Prahe a sám cítim ako na mňa prostredie vplýva a možno čoskoro vyplujem aj českú pesničku. Umenie zobrazuje život… Teraz keď nad tým uvažujem je paradoxné, že patrím medzi tých, čo aj po rokoch v Čechách stále rozprávajú po slovensky…
Nepomohol fakt, že spievate anglicky k predkapelovaniu kultovej škótskej kapely Primal Scream… ako sa vám to podarilo?
Normálne nás naša manažérka prihlásila na súťaž zorganizovanú za týmto účelom. Tam sme sa dostali do užšieho výberu a po určitých starostiach s hlasovaním si manažment Primal Scream vybral nás. Veľmi nás to potešilo, pomohlo nám to, bol to skvelý zážitok a zhodli sme sa, že im musíme čmajznuť basáčku. Aj Philippe (basgitarista Antoines)…
Philippe, váš basák je Francúz. Je to výhoda, alebo skôr bariéra?
Jednoznačná výhoda. Philippe je už na prvý pohľad z iného sveta a to je veľké osvieženie. Jeho prínos je ďaleko širší než len to, ako hrá. On o sebe hovorí že sa cíti byť „gypsy“, ale v skutočnosti sa ja popri ňom cítim občas ako totálny buran. My sme čiastočne Rusi, či chceme alebo nie. On z tohto v sebe nemá nič…
Čo si myslíš o novátorstve v hudbe, je lepšie sa udržiavať v tom čo je trend, respektíve po čom je mediálny dopyt, alebo sa dá aj dnes pustiť do niečoho nového, čo tu ešte nebolo?
Ja neviem. Asi je dobré hľadať nové obzory, aj keď kapely, čo to skúšajú experimentálne končia tromi spôsobmi: experiment sa vyčerpá a vrátia sa do mainstreamu, začnú recyklovať samé seba, alebo ich každý začne napodobňovať a už to nie je také zaujímavé. Každopádne ja mám ten muzikantský luxus, že sa hudbou neživím. Nie som experimentátor ani na mňa nikto nedupe aby som spravil hit, aby to znelo tak alebo inak, aby som spravil niečo nové. Dávam do hudby všetko, ale robim len to, čo ma baví a tak ako ma baví. Ak sa podarí hit, super! Ak nie, budeme do toho ďalej dávať všetko… v undergrounde…
Odkiaľ pochádzajú texty respektíve – píšeš ich účelovo alebo pocitovo ?
Ako som hovoril s hudbou, tak je to aj s textami. Ja si našťastie môžem zatiaľ dovoliť robiť texty od srdca. Nemusím premýšľať, ktoré slovo je korektné, rozhodujem sa čisto pocitovo. Nepíšem hlúposti, snažím sa, aby som čo najlepšie slovami zachytil, čo chcem v piesni povedať. Ale nemám na to šablónu ani systém a možno to preto občas znie chaoticky. Budiž. Až zo mňa polezú také veci, ako písal Jiří Suchý, Richard Muller, alebo Milan Lasica, začnem sa po textárskej stránke brať viac vážne.
S kým zo slovenskej hudbonej scény by si si chcel zahrať ?
S hociktorým profesionálom. Napríklad s Andrejom Šebanom. Ja viem, toho by to s nami nebavilo, ale nás s ním hej. Dokonca mám swingové verziu pesničiek, kde by som ho úplne videl… Mal som možnosť pred rokmi pracovat s Oskarom Rózsom. Len pozorovaním som sa každý deň pri ňom naučil viac než sám skúšaním za rok. A predstavte si, kde títo ľudia musia byť dnes…
Roky si hrával v Hudbe z Marsu, čo bolo hlavným impulzom k založeniu svojej kapely,ktorá je tak žánrovo odlišná?
Hudba z Marsu bola krásna kapitola môjho života. Kopec srandy, výborná parta, letmé dotyky rannej slávy. Veľmi príjemné. Ale bol som tam len muzikant. V Antoines som autor. Tu sa realizujem, tu som doma.
Zdroj: Sandra Krišteková
