Hviezda festivalu česká herečka Aňa Geislerová na tlačovej konferencii odpovedala na otázky z publika a priblížila svoj vzťah k filmovému umeniu a ako sa k filmu dostala.
Tlačová konferencia Aňa Geislerová, vyberáme zaujímavé postrehy:
Bola ste predurčená k herectvu, chcela ste byť herečkou?
„Intuitívne som smerovala k tomu že mám byť herečka, mali sme určité rodinné základy, pochádzala som z umeleckej rodiny.“
Takže bola ste predurčená na herectvo?
„Osud nie je daný! Záleží na výchove, vyrastala som v takom prostredí.“
Váš pohľad na kariéru v budúcnosti.
„Postupne ako pribúda vek sa postupne prehrať do komediálnych rolí, veď hrala som už aj potenciálne babičku!“ – povedala 39-ročná herečka
Prechod medzi hereckými postavami, filmom a seriálom ako to zvládate?
„Snažím sa tomu vyhýbať!“
Ako prežívate postavy?
„Beriem to tak ako keď človek pracuje s emóciami, snažím sa vymodelovať si príbeh z ktorého vyplýva pre danú úlohu chovanie, nechám postavu sebou prejsť. Moje telo postavy prežije, je to záťaž emócii!“
Vaše uchopenie postavy?
„Občas je treba odborná príprava podľa postavy ale extrémnu prípravu som zatiaľ nezažila.“
Ako divák, čo rada pozeráte?
„Som veľkej lempl, mám málo času aj keď mám rada kino ale pozerám všetko. Rada si pozriem aj stupídny nenáročný film kde môžem vypustiť myslenie, ktorý ma nezaťaží.“
Máte herecký vzor, konkurenciu?
„Ivan Trojan! S ním súperím a to vo všetkom, v získavaní cieň, kto z nás má koľko detí! Zatiaľ v tomto súperení vedie. Dokonca mi ešte aj zavolal, keď sa dozvedel z rádia že dostanem cenu Hercová misia tu na festivale, ktorú on dostal pred rokom, tak je v predstihu.“
Aké filmové úlohy Vás teraz čakajú?
„Aktuálne dokončujeme natáčanie výpravného historického seriálu Já, Mattoni, z ktorého som si práve odskočila na Váš festival, takže zajtra máme posledný deň natáčania. Ďalej psycho horor Polednice, vojnovú drámu Anthropoid a dokonca vydávam knižku, takže aspoň v niečom vyhrávam nad Ivanom Trojanom!“
Vyberáme zaujímavé postrehy z tlačovej konferencie Ján Ďuriš
Kameraman Ján Ďuriš, priblížil že základ a vzťah pre svoju profesiu nadobudol v detstve, keď rád kreslil, potom neskôr si kupoval filmové časopisy a začal chodiť do kina, kde si odkladal z predstavení lístky, na ktoré si poznačil svoje hodnotenie filmu.
Vyštudoval pražskú FAMU, čím nadobudol pocit hrdosti keď doštudoval. Svoj pohľad na prácu pred natáčaním priblížil ako vizuálnu predstavu kameramana okolia podľa scenára. Pripomenul že pre dobrý základ kameramana slúži aj dobrá obhliadka prostredia, čím vzniká vizuálny štýl. Zaspomínal aj na náročné pôsobenie s Jurajom Jakubiskom, čo bola jeho veľká výzva ale i šťastie s ním spolupracovať, vďaka čomu vznikali vizuálne atraktívne snímky. Digitalizáciu filmového priemyslu označil ako novú éru veľkých výhod, čo už uľahčuje úpravy nasnímaných obrázkov v počítači ale to ho už tak neláka, negatív označil ako magickú éru ktorá mu bola bližšia.
„Za posledné roky sa zmenila práca kameramana, úsmevne dodal- viem poslať sms-ku, viem ovládať digitálne technológie, film Post Coitum to odštartoval bol jeden z prvých digitálne nasnímaných filmov na našom území. Práca dobrého kameramana obnáša veľa poctivej práce ide hlavne o využitie svetla, nasvietenie, tým vládne kameraman!“
Padla otázka na 3D filmy, čo nebola pre skúseného kameramana až taká novinka, lebo už roky sa stereoskopickým filmom zaoberajú, pochválil film Avatar (2009) ale osobne by sa na tak zložitom náročnom filme nechcel podieľať. Dokonca sa myšlienkou 3D filmu zaoberali aj pri pripravovanom historickom filme Slovanská Epopej (2015, réžia Juraj Jakubisko) ale nakoniec od toho upustili. Diskusia v prítomnosti Jána Ďuriša určite moc prospela a priznal že na festivale strávi niekoľko dní a určite si pozriem filmy z bohatej ponuky.
Spracoval a napísal: Matúš Gajdošech
