Streda patrila hlavne hercovi Miroslavovi Donutilovi, ten absolvoval najprv tlačovú konferenciu aby si potom neskôr mohol prevziať ocenenie Hercova misia a umiestniť za potlesku veľkého publika tabuľku na Moste Slávy. Miroslav Donutil sa vyjadril k otázke na účinkovanie v divadle Husa na provázku, že aký puding dostáva na konci predstavenia: “Neviem, záleží od chuti rekvizitára.“
Donutil sa priznal, že o núdzu nemá starosť lebo momentálne dostáva veľa scenárov ale len minimum ho zaujme. A asi aj preto je jeho posledné účinkovanie na celovečernom filme je ešte z roku 2010, keď hral v komédii Román pro muže.
Zaujímavým lákadlom pre ľudí či študentov, ktorých zaujíma filmová tvorba a veci okolo toho sa stalo Fórum Master Class v Hotely Pax. Za pomoci filmových profesionálov zo zahraničia sa tu filmový nadšenci mohli dozvedieť napríklad o spolupráci producenta s distribučným agentom pre film, boli predvedené aj propagačné brožúrky k filmom, ktoré si hľadajú distribútora. Ďalej sa na fórume preberalo o možnostiach zahraničnej koprodukcie nízkorozpočtového filmu, prípadne o ceste východoeurópskych filmov na svetové festivaly. Na tejto debate sa účastnia aj študenti a záujemci zo zahraničia.
Z filmov bola počiatočným lákadlom festivalmi preverená dráma Musíme si prehovoriť o Kevinovi(2011). Z príbehu sa vykľula dosť statická sonda do života rodinky a hlavne trpiacej matky(Tilda Swinton), ktorej robí neustále stresy jej syn Kevin, ten ju postupne doháňa až do šialenstva. Vyhrotené situácie sú na dennom poriadku a len málo chýba aby matka skolabovala. Vo filme sa objaví ešte jedna známa tvár John C. Reilly(Bratia z donútenia), ten je prevažne známy z komických úloh a asi aj preto jeho postava vyznela tak plocho, nemal čo ponúknuť. Na druhú stranu snaženie Tildy Swinton sa nedá zaprieť ale pre príbehovú plochosť tam jej postava zanikne do stereotypu. Režisérka sa film snažila poňať až moc artovo, príbeh rozvetvila na viaceré dejové línie odohrávajúce sa v rôznych etapách života, tieto prestrihy v čase ale nepôsobia kompaktne, tento štýl diváka skoro nezapája do deja. Film sa dá označiť za klasicky Anglicky chladný, nekomunikatívny.
Zaujímavý bol skôr dokument Premietači všetkých krajín, spojte sa!(2006), ten sa po rozdelených etapách venuje kino premietačom v krajinách ako Afrika v Burkina Faso, India, Severná Kórea a USA. Spočiatku je dokument moc zaujímavý, lebo máme možnosť vidieť v akých podmienkach sa kde pracuje, aký je záujem ľudí o film, čo si z neho berú a do håbky je rozobraný vzťah a zápal premietačov k svojmu remeslu. Tak trošku je na škodu, že režisér to prešvihol z minutážou a asi tak posledná polhodinka už nemá skoro čo ponúknuť, lebo všetko čo bolo pestré pre diváka bolo vypovedané v prvej polovici filmu.
Napísal: Matúš Gajdošech
Foto: Martin Magál – Maggi
Publikova: Redakcia GREGI.NET
