Vrcholom celého festivalu a samotného piatku sa stala účasť svetovej hviezdy nie menšieho formátu ako je samotný Sir Ben Kingsley(Gandhi). Riaditeľ festivalu Peter Nágel sa nám vyjadril, že takúto osobnosť získať na náš Slovenský festival je obrovská pocta a nie je to vôbec ľahká vec.
Následne uviedol túto významnú osobnosť do haly Kursalonu za sprievodu veľkého potlesku, tých čo mali to šťastie sa zúčastniť úžasného Masterclass. Kingsley sa hneď na úvod priznal, že si nič extra na túto besedu nepripravoval. Na začiatok sa voči obecenstvu vyjadril, že kamery a fotoaparáty si nežiada aby sa nenarušila konzistencia tejto debaty medzi ním a poslucháčmi. Potom už nasledovali hercove spomienky, načrel až do svojich detských čias, ktoré ako sa vyjadril nemal vôbec ľahké.
Podľa jeho slov mal veľmi komplikované detstvo a z tohto obdobia nemá skoro žiadne pekné spomienky, toto obdobie označil za prázdne. Hlavnou príčinou akéhosi rodinného vákua bola matka. Práve ona mohla za to, že sa nedokázal vôbec citovo angažovať, čím ako dieťa trpel nie len on ale aj otec, ktorý v ich rodine fungoval podľa jeho slov ako duch. Neopísateľnú osamelosť v detstve prežil tým že sa spieval a tancoval, čím aspoň čiastočne pumpoval kyslík do tejto nefungujúcej rodiny. Keď pominuli ťažké a pre publikum šokujúce myšlienky na detstvo, dokázal vytiahnuť aj jednu milú príhodu z detstva. V podstate ide asi o jeho osudový deň, veď posúďte sami: Keď jedného dňa išli ako rodinka do kina na Taliansky film. Práve v ňom sa objavila postava chlapca s menom Pepino výzorovo veľmi podobná mladému Kingsley-mu, toto samozrejme neušlo majiteľovi kina a ten ako stretol mladého Kingsley-a spontánne vykríkol „Pepino!“ a z nadšením ho zdvihol nad hlavu. Kingsley sa vyjadril že tento moment ho nasmeroval na hereckú dráhu.
Po detstve prišlo na divadelné časy, kde odohral 15 rokov a účinkoval v 17 rôznych hrách od Shakespeara. Z hier mu najviac imponuje hra Hamlet a veľa krát skloňované „Byť, a či nebyť? To je otázka“ -tuto dilemu samozrejme aj pekne rozobral, bolo vidieť že nad touto otázkou sa neustále zaoberá v rôznych formách. Od témy velikána ako je Shakespeare, sa mu ťažko odchádzalo a tak nám predostrel svoje názory: akú konzistenciu a håbku majú jeho diela, ako konštruktívne sa zmocnil ľudského správania…
Po úžasných vyjadreniach na divadlo, neopomenul ani hereckého kolegu, ktorého obdivuje a váži si ho pre výrok: „Herectvo je ako adrenalín, ktoré pocíti herec pri dobrom vedení režiséra, keď zakričí AKCIA! Je to pocit ako keď pilot vzlieta!“ (Harrison Ford).
Výroky: „Vždy budem obhajovať kmeňovú pamäť, fascinuje ma!“ „Som minimálne na desať mojich filmových účinkovaní hrdí!“. K účasti na menej slávnych projektoch povedal: „Môj účtovník ma prinútil hrať aj v hrozných filmoch, nuž dane sa platiť musia!“
„Ventilovanie v herectve.“ – tak označil svoj život, bližšie to mal k publiku za kamerou, než k samotnej rodine.“
Pri účinkovaní na Oscarovom projekte Gandhi, ho prezívali Babu. Podľa jeho slov v sebe nadobudol masku otca, ktorého nikdy poriadne nemal, takže také malé zadosť učinenie keď sa sám sebe stal otcom. Pri maske ostal aj ďalej, pod maskou sa vyjadroval aj pri príprave na úlohy k filmu Sexy beštia mu stačilo len 5 minút na vžitie do úlohy, kdež to na nedávnom projekte Hugo a jeho veľký objav sa v úlohe Georgesa Meliesa musel sústreďovať až 2 hodiny.
Nakoniec neopomenul aj jednu múdru ženu, ktorá mu dlhé roky v debatách dodávala určitú terapiu duše a taktiež Brazilku čo mu dodala určitú iskru v rodinnom základe.
Napísal: Matúš Gajdošech
Foto: Martin Magál – Maggi
Publikova: Redakcia GREGI.NET
