Verím, že nejeden človek sa ukázal v priestoroch klubu najmä kvôli tejto austrálskej skupine. Bol to zázrak, že kapela, ktorá vznikla v roku 2000 a fungovala aktívne až do roku 2008, kedy sa rozpadla, sa znovu dáva dokopy, hrá s dvomi najvýznamnejšími zakladajúcimi členmi, a navyše v Bratislave! Gitarista Jona Weinhoffen. Toho mohli priaznivci vidieť nielen v IKTPQ, ale jeho meno sa skloňuje s hviezdnymi kapelami ako Bring Me The Horizon, Bleeding Through. Alebo bubeník JJ Peters, ktorý spieva v austrálskej HC stálici DEEZ NUTS. Ostatní členovia, teda druhý gitarista a basgitarista sú v kapele od roku 2002 respektíve 2004. Jediný úplne nový člen je mladý spevák Ed Butcher, ktorý s kapelou vystupuje iba od jej znovuzrodenia, teda od minulého roku. Vidno však, že sa rýchlo s ostatnými členmi zžíva a to prispelo aj celkovej show a atmosfére ich vystúpenia.
Keďže títo austrálčania majú na konte iba 2 plnohodnotné albumy, výber songov setlistu nemohol vyzerať ináč. Hit Say Goodbye, ku ktorému má kapela aj videoklip, odznel cca v polovici setlistu. IKTPQ sa s Randalom lúčili nemenej známou sklatbou Sharks Your Mouth. Zvukovo bol koncert veľmi nekonzistentný, ale najlepšie bolo počuť v približne polke sály. Pri zvukárovi to bolo už horšie (toho si kapela, tak ako ABR vzali svojho). Gitary boli trošku nevýrazné a málo stredové, tým pádom zanikali tie najkrajšie vyhrávky a sóla, na ktorých sú pesničky prevažne postavené. Mladý spevák taktiež svojim hlasom nevynikal, ale je vidno, že má potenciál dotiahnuť sa na Michaela Craftera. Jonna odspievaval zas všetky clean voice pasáže, tak ako za starých časov.
Kapela dokonca pochválila Bratislavu, lebo konečne našli európske mesto, kde je počasie ako v Austrálii. Nik nevie ako by vraveli, keby nás navštívili vo februári tohto roku, keď sa teploty pohybovali v kanadských číslach. Kapela však sedela po koncerte na pivku pred klubom, nemali problém komunikovať s ľuďmi, pôsobili nielen ako profíci, ale aj kamaráti. Jedine Jona sa niekde vytratil hneď po koncerte aj so svojou priateľkou.
August Burns Red však slovenským poslucháčom metalu predstavovať netreba. Energickí profesionálne vystupujúci, bez hviezdnych manierov, valcujúci svetové pódiá už niekoľko rokov. Ako bolo spomenuté v úvode, Bratislava ich už vítala tretí krát. Je vidno, že kapela dospieva, nielen z hudobného ale aj ľudského hľadiska. Chalani sa za tú dobu, odkedy sme ich mali možnosť vidieť prvý krát vyhrali, oťukali, pôsobia sebavedomejšie. Dôkazom pokroku je aj to, že keď prvé dva koncerty v Randale otvárali ich snáď najväščím hitom Composure, tentokrát sa ním s Bratislavou lúčili.
Pre bežného poslucháča sú si však songy, ktoré v Bratislave odzneli, dosť podobné. Majú však špecifickú charizmu, takže trend hrať stále to isté kapele neškodí, ale prospieva. Veľa kapiel, ktoré hrali veľmi tvrdý metalcore a deathcore, svoje hranie postupom albumov menilo (napríklad spomenutý Bring me the horizon), a to sa stalo terčom nezhôd s vernými fanúšikmi. ABR zato hrá stále kvalitne. Bubeník Matt ako vždy valcuje všetkých svojim charakteristickým štýlom hrania a veľkolepým zvukom. Ten bol u celej kapely oveľa lepší ako mali Prom Queen. Odzneli tie najznámejšie skladby zo starších albumov, no veľa z nich už kapela hrala z ich aktuálneho Leveler. Show mali možno menej dynamickú ako IKTPQ, no vyvážili to inštrumentálnou kvalitou, ktorú nepokazilo ani pojedanie jabåk, ktoré mali počas koncertu rozložené po aparátoch, čo bolo nielen zdravé pre kapelu, ale pre veľa ľudí aj úsmevné.
Tretí koncert ABR v Bratislave vyšiel. Organizačne, hudobne, zábavou, všetkým. Veľa ľudí bolo viac potešených prítomnosťou Austrálčanov, no verím, že aj tí nakoniec uznali kvalitu ABR. Treba dúfať, že takýchto koncertov a príjemných prekvapení zo znovu obnovených kapiel bude viac.
Napísal: Erik Hill
Foto: Jana
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
