Streda 16. októbra 2024 sa stala dňom konania už 12. ročníka benefičného podujatia Na krídlach anjelov. Občianske združenie Milan Štefánik v spolupráci s Občianskym združením Ruky spoja ruky a aktívnou podporou Mesta Žiar nad Hronom, ho pripravili pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím. Pre usporiadanie koncertu si už tradične vybrali Mestské kultúrne centrum v Žiari nad Hronom.
Od rána zalievalo oblohu slniečko a tak aj nálada dobrovoľníkov, ktorí prišli pripraviť sálu, bola veselá. Nosili. Skladali. Pripravovali. Zavesiť banery. Pripraviť šatne pre účinkujúcich. Miesto na občerstvenie. Tričká pre hostí. Stoly pre kreatívne tvorenie. Na čo sa môžete tešiť? Už tradične enkaustika, maľovanie na sadrové odliatky, výroba košíkov z pedigu, maľovanie na tvár. A dnes tu máme i novinku – origami, japonské umenie skladania papiera. Čo nám ešte chýba? Zvukovky dokončené. A môžeme začínať na ostro.
Prví návštevníci a s nimi prvé tóny hudby z reproduktorov. Farebné tričká pod pódiom, farebné tričká na pódiu. Lákavé tóny latino hudby. Zumba s Alou rozbieha perfektnú náladu. Ako inak, veď je súčasťou tohto podujatia takmer od začiatku. Tak si to poďme s ňou vyskúšať. Kroky jednoduchšie aj zložitejšie. Ale veď nejde o to, aby boli perfektné. Stačí, že sa budeme baviť. „Tieto deti, alebo ľudia sú výnimoční. My s nimi veľmi radi tancujeme. Tešíme sa na to každý rok, preto že majú veľké srdiečka a veľmi veľa energie do toho dávajú a my tú energiu veľmi radi prijímame rovnako, ako im ju aj dávame.“ Krok vpred, krok vzad. Ruky hore. Poskočiť si. Ruky vbok. Zatoč sa. Ruky hore a zatlieskať. Dáme si spolu vláčik. Kolečko v sále. Pridala sa aj moderátorka Aneta Parišková. Ešte si dáme takú veselú. A vyskáčeme sa poriadne. Veľký potlesk. „Ahojte, my sme Zumba s Alou. Každý rok sa na Vás tešíme. Dúfam, že ste si s nami dobre zacvičili a o rok sa vidíme znovu.“ A prvé darčeky od „inak obdarených“ pre Zumba dievčatá. Sami ich pripravili a odovzdali s láskou.
Dievčatá odchádzajú z pódia, ostáva len Aneta Parišková. Slovenská televízna moderátorka. „Ja si myslím, že moje pocity je na mne vidieť. Ja som od rána až v takom tranze radosti. Takže ja naozaj doslova dnes lietam na krídlach anjelov, na krídlach večných detí, ktoré sú tu.“ Deti ju hneď spoznali. Na svojom konte má i ocenenia OTO a Televízna osobnosť Markízy. Neostáva na pódiu sama. Veď treba všetkých privítať. Prichádza Milan Štefánik, organizátor podujatia a Peter Antal, primátor mesta Žiar nad Hronom. Spolu s podujatím oslavuje každý rok aj ďalší rok svojho pôsobenia na primátorskom poste. „Verím, že dvanástym ročníkom to nekončí a bude to aj naďalej pokračovať, lebo tí ľudia, pre ktorých to je určené – klienti DSS, zažijú jeden fantastický deň a verím, že si to aj dnes užijú.“
A poďme na prvého hudobného hosťa. Na pódium prichádza nejako veľa mužov. Polemic. Prišli zabaviť divákov. Lebo ako sami hovoria: Najlepší na svete je smiech, dobrá nálada je najlepší liek. Ska/ reggae skupina oslávi o 4 roky už 40 rokov na scéne. 40 rokov skvelých hitov, piesní na pobavenie. Rôznorodé hudobné nástroje. Gitary. Bubny. Saxofón. Trúbka. Trombón. Klávesy. „Musím povedať, že toto je pre nás každý rok asi taká najsrdečnejšia akcia, preto že títo ľudia si to tu užívajú.“ A roztáčame koleso piesní, ktoré diváci poznajú. Prišli sme sem spáchať predsa Dokonalý zločin. Ukradnúť si skvelú energiu. No to je teda Škandál. Slová piesní, ktoré sú zo života. Spomienky na Staré časy. „Poznáme tieto akcie. Veľmi radi na nich chodievame.“ Veď dnes to vôbec nie je Trápny deň. A my dnes vieme, čo nás dobre naladí. Ďalšia pieseň od Polemicu… Viem. Braňo všetkých volá. Tancuj.
„Na krídlach anjelov je akcia, kde vždy vnímame to publikum, ktoré sa tak veľmi úprimne raduje. A ide z neho fakt že taká číra energia a je to super. Lebo tí ľudia sa tam vždy postavia, tancujú. Pre nás je to najlepšia odmena, že tancujú.“ „Inak obdarení“ tancujú, tlieskajú a nad hlavami vidieť prvé transparenty. Čo by to bolo za koncert Polemicu, keby nezazneli Ona je taká a Komplikovaná. Spieva celá sála. Veľký potlesk a darčeky. V hlave Petra Opeta sa už možno rodí plán, Ako to prežijem bez atmosféry, ktorá v sále vznikla. „Tie emócie sú ešte tu, máme kopu darčekov.“
Prestávku na výmenu nástrojov na pódiu sa rozhodol organizátor využiť na predstavenie spoločnosti SPIG. To sú ľudia, ktorí vám môžu pomôcť pri získaní kompenzačných pomôcok, zdvíhacích zariadení, vozíkov.
Milanovi Štefánikovi pripadla jedna milá povinnosť. Maliarka Pavlínka Csápaiová Triščová, ktorá patrí tiež k „inak obdareným“ namaľovala obraz z tohto ročným motívom podujatia. Milan Štefánik ho tento krát daruje do DSS Záhonok, Symbia Zvolen.
Na pódiu sú miesta za hudobnými nástrojmi obsadené. Len mikrofón mlčí. Kto ho príde rozozvučať? Kristína. Od malička spievala, tancovala, hrala na klavíry. Slovensko reprezentovala i na súťaži Eurovision Song Contest 2010. Rok jej chýba do speváckej „dospelosti“. A dnes prišla potešiť nás, svojim koncertom. „Mne robí veľkú radosť, že vidím tých ľudí, ako sa tešia. Toto je pre mňa ako taký najväčší darček, keď tu prídem.“ Ide sa spievať. Poznáte slová? Tak sa pridajte. Krásny priam anjelský hlas sa rozlieha priestorom. Slová zo života. O láske, vzťahoch. Novšie, Oceán, striedajú tie staršie, V sieti ťa mám, ktoré pozná každý. Dnes je pre nás Kristínka Best of. Dnes musíme odmietnuť pozvanie do hory, ale aj tak majú hudobníci naše Sympatie. Zvoľníme tempo a dáme si jednu síce smutnejšiu, ale aj tak krásnu. Pri oltári. Kristínka na chvíľu zaváhala, ale nakoniec nám to všetkým povedala, že by s nami chcela zostať Navždy. Možno aj ďalšieho hudobného hosťa chcela prekvapiť a prilákať na pódium dvoma východniarskymi: Kriačok ľalijovij a Poľana. Ktoré dve nesmú chýbať na koncerte? Tie, ktoré bude spievať celá sála a roztancujeme sa pri nich. Jabĺčko a Ta ne… ale publikum si veľkým potleskom žiada prídavok. Ktorá to bude. Poďme. Aj s krásnym fujarovým sólom. Horehronie. Veď tam sú najkrajšie stromy. Ešte neodchádzaj z pódia. Počkaj si na darčeky. „Kde ja toto všetko dám? Ale je to samozrejme veľmi milé. Preto že ja si viem predstaviť, že nad tým rozmýšľali, že čo by mi dali. Že čo by mi vyrobili, a že to nebolo len tak vyrobené. Že to bolo vlastne určite s nejakou láskou, s nejakou chuťou, že dali svoju energiu, svoj čas.“
Ale nielen darčeky obdivujú účinkujúci. Takmer od začiatku podujatia sa nad hlavami vlnili všakovaké transparenty, mávadlá. Veľké. Malé. Farebné i čiernobiele. Niektoré priam umelecké diela. Čo s nimi? Je čas odmeniť snahu a tak si porota vyberie 6 naj. Rozdelili hlavné ceny. Ale aj ostatní, ktorí sa snažili, poďte na pravú stranu. Dostanete aspoň malý darček.
A už znejú sálou husličky. Pridáva sa cimbal a basa. Ale kde sú? Dole pod pódiom. No ale kto bude hore na pódiu? A už idú… švárni chlapci a dievky maľované. PUĽS. Poddukelský umelecký ľudový súbor. Tradície Rusínov na Slovensku udržiavajú a prezentujú vo svojich vystúpeniach neuveriteľných 70 rokov. Za tie roky sa v ňom vystriedalo vyše 500profesionálnych umelcov. Tlieskali im už na celom svete. Dnes sa predstavia všetky tri jeho zložky – hudobná, tanečná i spevácka. A veru je sa na čo pozerať a čo počúvať. A tie kroje. Raz jednoduchšie, raz bohato zdobené. Chlapi s plnými, mocnými hlasmi striedajú rozliehajúce sa dievčenské hlásky. „Tým, že my umelci sme na javisku a ľudia z hľadiska nám tlieskajú, sú to vlastne naši krásny anjeli, ktorí nám dávajú radosť do života.“ Vykrúcajú sa. Vyskakujú, akoby na nich ani nepôsobila zemská príťažlivosť. Valašky nad hlavami. Dávajte si pozor! A záverečné finále, aby sme videli všetkých a všetky krásne kroje, pri nádhernej klaňačke. Bohatstvo, ktoré by malo ostať aj pre ďalšie a ďalšie generácie. „Keď vidíme transparenty, tak nás to veľmi poteší. Avšak nemôžme sa ovplyvniť počas našej práce, ale srdiečko nám stále poskočí.“
A máme tu záver. Záver vystúpení. Záver benefičného podujatia. S akými pocitmi odchádzate? Za mňa úplne skvelými. Zatancovali sme si, zaspievali. A na záver už len snáď treba poďakovať. Poďakovať všetkým, čo tu dnes boli. Organizátorovi. Dobrovoľníkom. Účinkujúcim. Sponzorom. „Inak obdareným“ a ich rodičom, vychovávateľkám.
Anetka Parišková sa na margo podujatia a hlavne ľudí na ňom vyjadrila takto: „tá radosť je čistá ako kryštál a tieto deti to dokážu prenášať na svoje okolie. Takže tú ich krásnu energiu som si dnes mohla užiť aj ja a teším sa z nej.“
Text: Júlia Platková
Foto: Milan Maršalka a Igor Frimmel
Video: Andrej Budai
