Benefícia Objatie tónov pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím pripravili už po deviatykrát Občianske združenie Ostrov v Leviciach a Občianske združenie Milan Štefánik. Spoluorganizátorkou je i Beáta Miškovičová, ktorá na margo názvu uvádza: „Objatie je zázračný dar.“ Plagáty pozývali do športovej haly v Leviciach aj tých, ktorí chceli prísť v nedeľu 27. januára 2019 podporiť podujatie z radov verejnosti. A kto by odolal? Všetci sa mohli tešiť nielen na slovenské hudobné legendy, ale aj na exkluzívneho hosťa zo Švédska. Ale poďme pekne po poriadku.
Perinbabka si pre nás ráno pripravila prekvapenie v podobe bieleho napadaného „páperia“. Slnko vykuklo na oblohu, akoby aj ono prialo všetkým krásny deň. V hale sa to začalo hemžiť červenými a modrými tričkami, čo znamenalo, že prípravy sú v plnom prúde. Stoly na občerstvenie, miestnosť pre tvorivé dielne, povešať plagáty, posledné úpravy pódia. Ešte nafúknuť skákací hrad a je hotovo. Môže sa začať.
Moderátorského mikrofónu sa ujal zabávač Richard Vrablec, ktorý prijal pozvanie, lebo ako sám hovorí: „Cítim sa ako šťastný človek a úlohou nás šťastných je robiť šťastnými aj iných ľudí.“ Hneď vyzval všetkých do tanca, a nie obyčajného. V podaní Magdalénky Novákovej a jej „super partie“ dievčat sa tanečné kroky zmenili na exotickú Zumbu. Jedna pesnička strieda druhú. Krok sem, krok tam, skok. Ruky hore, chytíme sa, urobíme si „hada“. Zamávame aj tým, čo ešte váhajú, či sa pridajú. Úsmev na perách. Zatlieskame si. „Pocit som mala perfektný, takáto atmosféra sa nevidí tak často. Bolo to perfektné, zábava bola úžasná. Užili si to decká a my s nimi,“ aj tieto slová zazneli z úst Magdalénky tesne po jej šou.
A to už moderátor uvádzal prvú kapelu, slovenskú legendu Prúdy so spevákom Paľom Hammelom. Keď sa ozvali tóny piesní Medulienka, Kamalásky, Cirkus leto, Ja nemám lásku v malíčku, či Učiteľka tanca, v nejednom ženskom oku sa zaleskla slza. Slza spomienok, slzička dojatia. Poďakovania na adresu skupiny sa ozývali z úst mám: „Úžasné vystúpenie Pavla Hammela nás vrátilo do čias mladosti, keď bol náš život ešte krásne bezstarostný.“
Paľo Hammel obdivoval aj plagáty, ktoré publikum vytvorilo. Podľa jeho slov boli úžasné, krásne, farebné ako ich posledné CD. „Rád som prijal pozvanie a je to skutočne strašne krásna vec. Myslím, že deti aj dospelí ocenili naše vystúpenie. Išlo nám o to, aby sa zabavili všetci spoločne a to sa podarilo.“ Dobrá nálada a dobrý pocit sú nákazlivé. Veď ako sám líder podotkol, aj by si išiel zaskákať do nafukovacieho hradu spolu s deťmi.
V publiku to vrelo a na pódiu sa rozozvučal nežný ženský hlas. Na scénu prišiel Maduar v zložení Juraj Matyinkó a víťazka Hlasu Československa Ivanna Bagová. Po dvoch pomalších romantických pesničkách to naplno roztočili so svojimi hitmi I feel good, Do it, Anjel. Publikum sa pridalo. „Je super, že tie skladby poznajú. Oni sú vlastne na 100 % pripravení od momentu, ako vstúpime na pódium. Fakt reagujú na všetko, spievajú si spolu s nami, tešia sa, tlieskajú…, naozaj nádherná atmosféra.“ Náladu, ktorá v hale zavládla, znásobili ešte farebné balóny, ktoré zrazu lietali nad hlavami. Čo hovoria Maduárci na farebné plagáty, mávatká, ktoré diváci sami vytvorili? „Perfektný pocit, tie plagáty sú fantastické. Moja obľúbená časť je aj vyhodnocovanie transparentov, lebo nikdy sa nevieme rozhodnúť, vždy je to veľmi ťažké.“
Ani tentokrát to nebolo iné. Na pódiu sa zhromaždili tie najpestrejšie, najoriginálnejšie, najväčšie, ale aj najmenšie. Vyberalo publikum a víťaz nebol jednoznačný. „Bojovalo“ sa do posledného potlesku. No nakoniec si ocenenie v podobe darčekov odniesli všetci, ktorí si dali námahu a vytvorili plagát, či transparent.
Krátkym spestrením programu bolo tanečné vystúpenie dua Lea a Veja. Pre svoj tanec si vybrali rezkú country pieseň. Nechýbali klobúky, ani odkaz pre prítomných: „Zdravíme všetky deti aby sa mali dobre, nech sa zabávajú na týchto benefičných koncertoch.“
Keďže sa tento ročník niesol aj v znamení okrúhleho výročia – 100 rokov od založenia Československého Červeného kríža, mladí dobrovoľníci predstavili na pódiu v krátkosti jeho 7 základných princípov.
Malá úprava a už prichádza švédska skupina Rednex. K Slovensku majú blízko, veď ich súčasná speváčka Nika Karch je práve spod Tatier. Svojou energiou z pódia spôsobili, že: „Po tom, čo sme tu zažili, sme zistili, že medzi nami a týmito mentálne postihnutými ľuďmi nie sú rozdiely. Práve naopak, boli sme ako jeden celok.“ Rečová bariéra nehrala žiadnu úlohu. Dorozumieť sa predsa dá tiež úsmevom, objatím. Deti si pýtali autogramy, fotky. Veď mať tú svoju s ozajstnou hviezdou… „Chceme podotknúť jednu vec, že sme dostali úžasnú spätnú väzbu. Tieto deti sú hviezdami pre nás.“ Členov kapely veľmi milo prekvapili darčeky od detí. Nikdy predtým niečo také nezažili. Domov odchádzali plní pocitov, emócií a nám ostáva len veriť, že si hudobnú „návštevu“ na Slovensku niekedy zasa zopakujú. Možno aj po prečítaní slov Lenky Udvardy-Liptákovej z OZ Ostrov: „Toľká radosť, ktorá sršala z pódia sa odrazila aj u publika a tá spolupráca bola až hmatateľná.“
Nielen hudbou žili priestory haly. Pre všetkých boli pripravené tvorivé dielne. Pod šikovnými rukami vznikali motýle z pedigu, farebné sadrové odliatky, obrázky maľované horúcim voskom, náramky z bavlniek, či pretkané s korálikmi. Srdiečka ste tu našli z papierových ruličiek, ale i z farebných drôtov. Maľovanie na tvár doplnili účesy s kvetmi ako z rozprávok o princeznách. K tomu ešte šmykľavka v nafukovacom hrade a domov odchádzali všetci plní zážitkov, objatí.
Čo dodať? Len veľké ďakujeme organizátorom, sponzorom, účinkujúcim a dobrovoľníkom. Ako povedal moderátor podujatia, odmenou je „obyčajná, jednoduchá, čistá láska, ktorá do života patrí.“
A OZ Ostrov odkazuje na záver: „Už teraz sa tešíme, čo prinesie jubilejný 10-ty ročník.“
Text: Júlia Platková
Foto: Petra Sekáčová, Milan Maršalka, Igor Frimmel a Marek Vaco
