Benefičné podujatie Objatie tónov v Leviciach sa nieslo tento rok v rockovom štýle

V nedeľu, 26. januára 2025 sa v Športovej hale v Leviciach stretli tí, ktorí fandia dobrej hudbe, tancu, zábave a hlavne „inak obdareným“. Jubilejný, pätnásty ročník benefičného koncertu Objatie tónov pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím pripravilo OZ Ostrov, pani Beáta Miškovičová, OZ Milan Štefánik a OZ Ruky spoja ruky s podporou Mesta Levice.

Ale prípravy sa začali už v sobotu večer. Veď pripraviť podujatie nie je žiadna sranda. Vedeli ste, že najprv je treba prikryť palubovku až 3 rôznymi vrstvami? A to už je teda fuška pre chlapov. Potom postaviť celé pódium a pripraviť časť pre občerstvenie. Vyložiť všetko potrebné z dodávky. Usporiadať to tak, aby to bolo prehľadné a jasné, čo kde je. No zapotili sme sa. Ešte niečo do šatní a zavesiť veľké banery. A ide sa spať. Zajtra treba skoro vstávať a prísť dokončiť všetko potrebné. V nedeľu od rána to v hale bzučí ako v úli. Tu bude občerstvenie. Tu musíme spraviť miesto pre fotobox. Do šatní pripraviť všetko potrebné pre hudobných hostí a moderátora. Prichádza kapela. Tak treba vyložiť ich hudobné nástroje a pripraviť zvukovky. Všetko ide podľa plánu.  Kreatívne dielne majú už svoje tradičné miesto. A na aké tvorenie sa môžete dnes tešiť? Enkaustika – maľovanie horúcim voskom. Lenka ju chodí prezentovať na podujatia preto, lebo ju baví podporovať kreativitu v ľuďoch. Maľovanie na sadrové odliatky. Maľovanie na tvár. Tvorenie s pedigu. Vyrábanie náramkov a náhrdelníkov z korálikov. Posledná zvukovka a môžeme začať.

Prví hostia prichádzajú a spolu s nimi sa už halou rozlieha aj hudba. Ale je nejaká exotická. Áno. Znie latino a na pódiu už tancujú vo farebných tričkách dievčatá zo Zumba Sonnyes. Pre nich je to už taká tradícia prísť roztancovať publikum na toto podujatie. Pretože majú tieto deti radi a berú ich ako svoju rodinu, ako by sa vracali každý rok domov na Objatie tónov. „Je to veľmi milý pocit. Je to také familiárne. Poznáme sa, oni vedia, kto príde, takže to tak hreje pri tom srdci a tak to viacej nabudí a máme potom viacej energie.“ Ale poďme sa hýbať. Krok vpred. Krok vzad. Trocha to tu roztlieskame. Ruky hore. Ruky vbok. Otočím sa. podskočiť. A dáme si aj nejaké slovenské. Veď aj na tie sa dá pekne tancovať. Na konci Zumby by sa možno pridal aj moderátor Andrej Bičan. Len aby mu mikrofón nevypadol z ruky. Andrej prichádza všetkých privítať, ale hlavne poďakovať Soničke a jej dievčatám a vyzvať tých, ktorí priniesli darček pre Soničku za skvelo rozbehnutú zábavu. Sami ich vyrábajú s láskou.

Zumba Sonnyes odchádzajú, Andrej Bičan ostáva. „Každý, kto má schopnosť niečo odovzdať, tak keď vidí deti, ktoré potrebujú nejakú pomoc, tak ju odovzdá. Je to prirodzené v každom jednom človeku.“ Pozýva k sebe na pódium primátora mesta Levice, RNDr. Jána Krtíka. Pre mesto je to veľká pocta, že sú spoluorganizátormi takéhoto podujatia. „Predovšetkým tou najvýznamnejšou devízou podujatia je poskytnúť radosť z vystúpenia naozaj špičkových interpretov ľuďom, ku ktorým život nebol celkom láskavý.“ Ďalší prichádzajú spoluorganizátorka podujatia, Beáta Miškovičová, riaditeľka OZ Ostrov, Lenka Liptáková a organizátor podujatia z OZ Milan Štefánik, Milan Štefánik. Všetci pár slovami privítali prítomných. Ostala im aj milá povinnosť. Odovzdať obraz s motívom Objatia tónov 2025 do ďalšieho zariadenia. Obraz namaľovala maliarka Henrieta Rojková. Tento krát poputuje do ZSS Kreatív Klasov a prišla si ho prevziať zo zariadenia Mariana Javorková. Bude zdobiť niektorú z chodieb v zariadení.

Už nedočkavo čakáme na prvého hudobného hosťa. Kto to bude? Ozýva sa typická rocková gitara a na pódium k mikrofónu vybieha Maťo Ďurinda. Tak už viete? Tublatanka. 43 rokov na scéne. Aj ja som na nich „vyrastala“. Na začiatku pôsobenia sme v ich podaní počuli hard rockové piesne. Ako kontrast pri nich pôsobilo oblečenie v ľudovom štýle. Potom trocha zjemnili ale ostali verní rocku. Prišli nám zaspievať svoje hity. Texty zo života. o láske. O situácii v spoločnosti. O priateľstve. „Moje srdce je nastavené aj moja hlava tak, že veľmi rád by som spravil týmto deťom radosť. Chcem, aby mali z našej muziky radosť . Ja som im zas veľmi vďačný, že pesničky poznajú. Zarezonuje to so mnou, lebo naozaj tieto deti cítim a naozaj ich mám rád.“ Martin, Bez tvojej lásky by sme boli stratení. Ale ubezpečil si nás, vetou: ja sa Vrátim. Riadny gitarový nátresk. Chcete si niečo kúpiť? Pri stole OZ Ostrov môžete podporiť združenie kúpou výrobkov od nich. A ostatní – Kúpim si kilo lásky. Kedy? No Dnes. Hrá klavír a Martin vytiahol výšky parádne. Kde je Môj starý dobrý kabát? Vonku je predsa január, ešte zima. I keď dnes je skôr jarné počasie. Niektorí už možno pomysleli na leto. To by bolo plaviť sa loďou do neznáma. Hadajte, kto mal túto pesničku ako maturitnú? No ja. Spievali sme ju celý 4. ročník na Gymply. Jednu pieseň venoval Martin všetkým matkám, ktoré sú v sále. Je to pieseň Matka – ospravedlnenie od nezbedných detí. Téma aktuálna asi vo všetkých časoch: Pravda víťazí. Tublatanka za túto pieseň získala ocenenie Zlatý slávik 1989. Dnes za ňu získali obrovský potlesk od „inak obdarených“ a plnú náruč darčekov, ktoré pre nich vyrobili. A sálu plnú transparentov s názvom kapely. „Každý ten transparent vyšperkovali. Strašne krásny pocit, že tie deti ten ich čistý cit a tú lásku k hudbe a trochu aj možno k našej kapele, zosobnili na tých transparentoch.“

 Výmena nástrojov na pódiu. Krátku prestávku využíva spoločnosť SPIG na predstavenie svojej činnosti a časopisu, ktorý vydávajú s výstižným názvom Inak obdarení.

Máme všetko pripravené? Koho si zavoláme na pódium. Rolling Stones Tribute. Maďarská kapela so 100% katalógom skladieb Roling Stones hraným úplne naživo. Celosvetovo známe piesne. Odohrali už s nimi vyše 350 koncertov za 22 rokov svojho pôsobenia. Členovaia kapely sú hardcore fanúšikovia Stones a chodili na koncerty originál kapely. Tak poďme si vypočuť tie najväčšie hity. Aj keď v angličtine, ale hýbať sa treba. „Je to úplne nezvyčajné, takže toto je pre nás veľmi skvelý zážitok. Toto úplne absolútne cítime aj my, je to veľmi dojemné.“ Gitara to rozbieha skvelo. Start me up. Pod pódiom sa tancuje, tlieska sa a skanduje. Brown sugar. A ďalšiu poznáme všetci, takže spievame. Route 66. Keď sa pozriete na speváka skupiny, Árpáda Jókay, aj ste trocha na pochybách, či to náhodou nie je aj originál Mick Jagger s predĺženými vlasmi. Podoba tam je. Trochu zjemníme. Miss you. Aj vy nám budete chýbať. Po veľkom potlesku sa vráťte ešte na prídavok. Čo to bude? No tá, čo nesmie chýbať na žiadnom koncerte. Satisfaction. Zopakujeme si potlesk, tento krát už s darčekmi pre skupinu od „inak obdarených“. Čo hovoria na transparenty a darčeky? „Vidíme Rolling Stones tribute, je to jednoducho povznášajúci pocit, toto sa nestáva veľmi často. Ešte nikdy sa nám nestalo, že by sme dostali darčeky od detí, alebo dospelých. Je to veľmi dojemné.“  

Znova organizačné zmeny na pódiu, ale poďme to využiť. Nad hlavami krásne transparenty a mávadlá. Je na čase ich odmeniť. Kto budú členovia poroty? Milan, Karol a Beáta. Ktorý ale vybrať. Veď sú všetky originálne. Fantastické. Nakoniec vyberajú 5 semifinalistov. Krátka porada a víťaz je známi. Ale nezúfajte. Všetci, čo sa snažili a priniesli si nejaký transparent alebo mávadlo, dostanú darček.

Pomaly ideme do finále. Kto nám to tu dnes bude uzatvárať? Slovenská rocková skupina z Nitry. Už viete? Prezradíme aj to, že o rok oslávia okrúhlych 30 rokov na hudobnej scéne. Desmod. Zamatovo chripľavý hlas Kulyho doplnený o basgitary. Pre dnešný koncert vybrali TOP pesničky. Preto sa nečudujte, že celý koncert odspieva publikum spolu s nimi. Väčšina piesní je o láske. Chýbanie. Chýbali ste nám. „Máme to radi. Strašne dobré odozvy po každom koncerte. Strašne milý ľudia. A v podstate aj organizátorský tím sú naši priatelia.“ Mužské osadenstvo kapely dopĺňa Mirka. Nie je to však „jemná kvetinka“. Na gitare to vie riadne odpáliť. Poriadne sa do toho oprela. To nie je možné. A vystreľme to až do vesmíru. Kométa. Už je to tak. Sme Na tebe závislý. Tak sa môžeš zveriť. Ale čo ak Niekto ti to povie skôr než ja? Niekedy je dobrá taká Vŕba bútľavá. Blíži sa finále. Zhorí všetko čo mám, ak odídeš. To snáď nie… veď budú ďalšie a ďalšie koncerty, na ktorých sa môžeme stretnúť. „Užívajte si život, máme ho len jeden. Tak isto ako vy, máme ho aj my. A dúfam, že sa vidíme čo najviac.“ A je tu obrovský potlesk. Chlapci odchádzajú z pódia, ale publikum je nespokojné. Skanduje: „Ešte, ešte, ešte…“ no dá sa tomu odolať? Nedá. Ale Kuly má špeciálnu požiadavku. Ideme si zaspievať spolu. Na video. Že ktorú? Vyrobená pre mňa. A vy ste všetci dnes boli „vyrobení“ presne pre nás. Samozrejme, aj Desmoďáci si odnášajú kopec darčekov od detí. „Je to strašne milé, po koncertoch dostávame strašné množstvo darčekov, ktoré si potom rozdeľujeme v dodávke.“

Koniec? Ešte nie. Môžete sa prísť odfotiť, alebo po autogram. Pod pódiom je všetko pripravené. Ešte posledné objatia, zamávania. A ide sa domov. Pre dobrovoľníkov sa ešte deň neskončil. Čo sa pripravilo, musí sa aj upratať. Šatne pre účinkujúcich. Stoly, kreatívne dielne. Rozložiť pódium. Naložiť všetko do áut. A už naozaj koniec. Zhasnúť svetlá. Snáď len v tej tichosti, ktorá ostala poďakovať všetkým – organizátorom, účinkujúcim, dobrovoľníkom, sponzorom a aj divákom.

Text: Júlia Platková
Foto: Igor, Frimmel, Milan Maršalka a Marek Vaco
Video: Andrej Budai