Benefičný festival Osmidiv roztancoval Banskú Štiavnicu.

Benefičný festival Osmidiv už po jedenásty krát v nedeľu 16. augusta 2020 roztancoval a rozospieval amfiteáter v historickom centre Banskej Štiavnice. Pre osoby s mentálnym a zdravotným postihnutím ho pripravilo Občianske združenie Milan Štefánik.

Na úvod sa ujal slova moderátor – Jožo Pročko. Parlamentný oblek vymenil za farebné tričko s jašteričkami. „Osmidiv je skvelé podujatie pre mentálne postihnutých , ktorí si naozaj zaslúžia  našu pozornosť.“ V súvislosti s pretrvávajúcou situáciou ohľadom ochorenia Covid mal dôležitú úlohu. Zdôrazniť pokyny, ktorými bolo potrebné riadiť sa. Prvé pravidlo: ROR – ruky, odstup, rúška. Vstupný filter s teplomerom zabezpečovala „dezinfekčná hliadka“. Potom už svojim „nákazlivým“ smiechom rozprúdil dobrú náladu. A po ňom sa to krásne rozbehlo. Odfotiť sa pri veľkom plagáte. Obliecť farebné tričko. A … môžeme sa tešiť na bohatý program.

Prvé lákavé tóny. To už na „tanečný parket“ vstúpil Zoli so svojimi dievčatami. Energické latino rytmy. Začína sa Zumba. Rúška pre túto chvíľu nie sú potrebné. Hor sa do tanca. Piesne známe i neznáme. Kroky jednoduchšie i zložité. Dvojkročka, otočka. Vyskočiť. Nesmie chýbať letný hit. Zatlieskať. Fotka. „Bolo to skvelé a sme radi, že aj tentokrát sme mohli byť tu, s vami. Tešíme sa aj na budúce.“ A my vieme, že sa určite so Zolim na podobnej akcii stretneme znova.

Jožko si pozýva k sebe organizátora, Milana Štefánika. Obraz s motívom podujatia, ktorý namaľoval maliar a textár hitov kapely IMT Smile, Vlado Krausz, bude od dnešného dňa zdobiť priestory ďalšej DSS.

Na pódiu už sú pripravené bubny, gitara. Prichádza Zóna A. Punk rock v ich podaní nevyrušili ani prvé kvapky dažďa. Možno, Útok na špicu hitparády, Chleba, Beznádejný prípad… Staršie hity, veď kapela pôsobí na scéne už neuveriteľných 36 rokov, premiešali s novšími. „Veď ešte stále máme dosť síl“, slová z hitu Keď sa všetci zjednotíme, hovoria za všetko. Členovia boli prekvapení z reakcií „inak obdarených“. „Pravdepodobne ani veľa z nich nepočulo o Zóne A a vydržali tam, tak to bolo veľmi pekné.“ Deti spievali, tlieskali. Jožko Pročko usmernil tých, ktorí nemali pršiplášte. Rýchlo si ich vyzdvihli pri vstupe do areálu a späť do hľadiska. Festival predsa pokračuje ďalej.

 Na scénu vstupuje speváčka. Ale čo to? Bosá. Prenikavé modré oči, čistý hlas. To už prichádza rocková kapela z Prahy. Jamaron – súrodenecké trio dopĺňa bubeník a basgitarista. Na Slovensku sa dostávajú pomaly do povedomia na hudobnej scéne. I preto prijali pozvanie a možnosť zahrať pre „iné“ publikum. „Určite to je to nejlepší publikum. Myslím, že dokáže krásně posoudit, co děláme. Nemají předsudky a dávají na jevo to, co si myslí.“ Hlavnou motiváciou bolo urobiť radosť ľuďom, deťom. Texty piesní vypovedajú o pocitoch, názoroch. O pravde, vzťahoch, osude. Úhel pohledu, Osudová balada, Zauzlíkovaná klec, Temná slečna, Na náhody nevěřim. Pri piesni Nahá speváčka vymenila mikrofón za saxofón a predviedla úžasné sóla. Ako vnímali členovia kapely farebné transparenty s nápisom a ich fotkami? „Je to úplňe skvělá věc. Tohle se nám ešte nestalo. Moc si to vážíme.“ Prídavok v podobe piesne Medvídci koušou, ulahodil i organizátorovi podujatia, Milanovi Štefánokovi.

 Menšie zmeny na pódiu a už je tu La3no Cubano – Worldmusic koktejl so sviežou príchuťou slovenského folklóru, etno-elektro. Balkánske prvky i prvky orientu. Tanečné rytmy. Husličky a píšťala. Do toho bongá, klavír. Typické latino rytmy, ale i rýdzo naše, slovenské. Oprášené piesne Po schodoch, O maňo. Východniarska Dzífče počarovné. I rómske O poštáris. Členovia zoskúpenia majú s prácou s „inak obdarenými“ skúsenosti. Líder kapely Tono Guth sa venuje muzikoterapii práve pre túto cieľovú skupinu. A chalani z kapely mu radi pomôžu. Nebolo to teda prvý krát, čo prišli hrať pre deti s mentálnym postihnutím. „Je to je to veľmi vďačné publikum. Veľmi bezprostredné. Oni si to veľmi užívajú. Tešia sa z toho, a my sa potom tešíme tiež. Takže vždy radi hráme na takýchto akciách.“ Najväčším zadosťučinením sú pre nich usmiate tváre, ktoré tancujú napriek kvapkám dažďa. A tým sú blízko ich hudbe.

Napriek dažďu prítomní vytrvali a prišiel čas odmeniť ich darčekmi. Od sponzorov. Za mávadlá, transparenty. Niektoré poznačené kvapkami dažďa. Vyrábané od srdca. Ktoré vybrať? Ktoré odmeniť? Porota pozýva na pódium najpestrejšie. A odmeníme i skvelú Julku, ktorá spestrila program počas výmeny nástrojov. Recitovala, spievala.

Ale čo by to bol za festival bez veľkolepého finále. Niekto, kto je Best of. V obecenstve to vrie. Diváci sú nedočkaví. Prvé jemné tóny a už je to jasné. Kristína. Prvá skladba. Vykuklo podvečerné slnko a na oblohe sa objavila farebná dúha. Kristína prosí publikum o pomoc. Refrén si zaspievame spolu. Ktorú si dáme? Na bieleho koňa, V sieti ťa mám, Napríklad ty, či Pri oltári?  Spievajú všetci. Nie len „inak obdarený“. Ale i dobrovoľníci, zvukári, fotografi. Slová poznajú. „Som rada, keď môžem potešiť aj ľudí, ktorí majú ťažký život. Vidím, ako sa tešia. Ja mám z toho tak isto obrovskú radosť.“ V závere nesmú chýbať tie najväčšie hity – Jabĺčko, Ta ne. A Horehronie prišlo v tej správnej chvíli. Keď sa slnko pomaly sklonilo na Horehroní. Krajší záver festivalu si organizátor ani nemohol priať.

Kto si myslí, že hudba a tanec vyplnili celý program, nenavštívil ešte stany. Po celý čas sa v nich deti mohli zapojiť do tvorenia. Maľovanie horúcim voskom, ozdobovanie sadrových odliatkov. Výroba košíkov z pedigu. Výroba šperkov z drôtu, či náramkov z kože. Pamiatka v podobe vlastnoručne vyrazenej mince. Skúška streľby z luku na cieľ. K dispozícii bolo  občerstvenie v podobe chutných croissantov a osviežujúcej vody.

Poďakovanie za ďalšie skvelo zvládnuté podujatie patrí nielen organizátorovi, ale i účinkujúcim, sponzorom. Nesmieme zabudnúť ani na dobrovoľníkov. Slová diváčky Kataríny hovoria za všetko: „bolo super ako vždy. Vďaka Milanovi Štefánikovi, ktorý robí skvelé podujatia a aj skvelým účinkujúcim. Hoci neprialo počasie, bola skvelá atmosféra. Vďaka.“

Text: Júlia Platková
Foto: Igor Frimmel, Petra Sekáčová a Milan Maršalka