Jeffrey Phillip Wielandt alebo skôr Zakk Wylde, tak ho všetci poznáme. Blonďavý gitarový divoch, ktorý vytrhol veľkého Ozzyho Osbourna z letargie a pomalého utápania sa v alkohole, ako to bolo pre neho typické hlavne v osemdesiatych rokoch.
Ozzymu a jeho skupine vdýchol nový život v podobe nezabudnuteľných riffov a pódiového vystupovania. Zakk bol tou správnou voľbou, tým správnym „klonom“ Randyho Rhoadsa a Jake E. Leeho. Jeho nezameniteľný gitarový rukopis je známy z opusov No Rest For The Wicked (1988), No More Tears (1991), alebo Ozzmosis (1995). Bolo však len otázkou času, kedy Zakkovi začne byť Ozzyho hudobná klietka tesná a vydá sa aj sólovým smerom. Už v roku 1994 sa objavil vo vlastnej kapele Pride & Glory a v roku 1996 vydal akusticky ladený album Book Of Shadows. Po čase znova dostal chuť na extrémnejšiu muziku a v roku 1998 založil kapelu Black Label Society, ktorá je akousi večnou poklonou a poctou velikánom Black Sabbath.
Zakk Wylde a jeho kočovníci Black Label Society zavítali v rámci letného európskeho turné 9. júla do Bratislavy. Zakk Wylde, muzikant a neuveriteľne plodný a kreatívny umelec, mal z čoho vyberať v tento večer. S Black Label Society vydal už 13 albumov a ten posledný Catacombs Of The Black Vatican propagoval v rámci tohto turné. Svetlá v bratislavskom MMC zhasínajú a z reproduktorov sa ozýva intro. Je vkusne poskladané z dvoch nesmrteľných songov a to z Led Zeppelinovskej klasiky Whole Lotta Love a z Black Sabbathovskej protivojnovej War Pigs, pričom do inštrumentálneho podkladu Led Zeppelin bol nasamplovaný Ozzyho spev z War Pigs. Plachta s logom BLS padá a na pódiu sa za neuveriteľného aplauzu zjavujú Zakk Wylde, jeho dlhoročný parťák basák John DeServio a dvaja nováčikovia – gitarista Dario Lorina a bubeník Jeff Fabb, ktorí spôsobia v kapele od roku 2014.
Úvodná skladba The Beginning … At Last z debutu Black Label Society a MMC je na nohách. Zvuk je neuveriteľne hlasný, ale stále čitateľný. BLS šlapú na plno. Zakk tradične potriasa blonďavou hrivou, vysmiaty a asi najviac si užívajúci koncert basák John DeServio nešetrí svoj päťstrunný nástroj, bezchybne a zvukovo na rovnakej hladine ako Zakk hrá, mladučký gitarista Dario Lorina, ktorému skvele sekunduje jediný „krátkovlas“ v kapele bubeník Jeff Fabb. Pokračuje sa prierezom celej kariéry a v žiari reflektorov znejú zásadné veci ako Funeral Bell, Bleed For Me, Heart Of Darkness, Suicide Messiah, či novinky My Dying Time a Damn the Flood.
Po nich Zakk predvádza to, pre čo sa narodil. Hranie a sólovanie na jeho signovaných gitarách. Hrá rýchlo, hlučne, vizuálne zaujímavo, ale samotné sólo bolo dosť nudné a hlavne nevystavané. To bola asi jediná kozmetická chybička celého koncertu. Ten pokračoval skladbou Godspeed Hell Bound. Zakk v strede koncertu predstavuje kapelu v štýle boxerského promotéra skríženého s japonským komentátorom. Zakk mal vždy cit pre akustické stránky jeho hudobnej kariéry a preto prichádza na radu nádherná, precítená skladba s vynikajúcim sólom Angel of Mercy. Hneď za ňou Zakk sadá za piano a odznieva pocta Dimebagovi Darellovi v skladbe In This River. Posledná časť koncertu je venovaná groovie perlám ako The Blessed Hellride, Concrete Jungle a záverečnej Stillborn.
Na záver už tradičné lúčenie a ďakovanie. Zakk bozkáva gitaru, zdvíha k oblakom svoju rifľovú bundu so znakom kapely, gorilím gestom hecuje publikum na posledný aplauz, prežehnáva sa a vzdáva hold svojim gitarovým hrdinom, ktorí na neho pozerajú zhora.
Bol to naozaj skvelý večer plný nefalšovanej heavy hudby, v podaní gitaristu, ktorý ovplyvnil svojou hrou celé generácie hudobníkov a ktorému aj po rokoch nemierne chutí hrať a koncertovať.
Svoj sen si mali ten večer možnosť prežiť domáci Beer Society. „Pivári“ sa na pódiu neukázali dlhé dva roky, ale na ich výkone to nič neubralo. Nerozlučné duo spevák Matej a gitarista Vilo hnali kapelu dopredu. Beer Society správne navnadili už počas ich setu slušne zaplnený klub.
Napísal: Filip Glocko
Foto: Jana
