Novinár má častokrát pred sebou ťažké úlohy. Jednou z najťažších je objektívne reportovať event, na ktorý sa teší, kde vystupujú jeho obľúbení interpréti, ktorý má v kalendári poznačený aj pol roka dopredu. Udržať takúto reportáž v objektivite, najmä keď sa podujatie vydarí , je potom doslova umenie.
Zbabraný koncert obľúbenca sa dá ako tak skritizovať, no pri veľmi vydarenej akcii nevynášať do nebies? Skúste si to! Tento článok však bude z úplne iného súdka. Týka sa nie obľúbenej kapely, ktorej tóny znejú z reproduktorov deň aj noc, ale niekoho, koho autor poznal z počutia, poznal jeho vývoj, no nikdy sa mu nevenoval. Človek potom aspoň nemá veľké očakávania. Totiž, skôr nevie, čo čakať. Naštudovanie si pár základných súčasných faktov, vypočutie si pár najznámejších klipov na youtube, ktoré navyše neoslnia, bežná prax. Ale v prípade koncertu ktorý v strede týžfňa vypredá najväčší hudobný klub v Bratislave a priláka poslucháčov nielen z celého Slovenska, ale aj zahraničia? Niečo na tom musí predsa byť!
Začiatok fanúšikmi očakávaného štvrtkového koncertu Bring Me The Horizon s predkapelou Your Demise bol naplánovaný na 19:00. A tak sa aj stalo. Brány otvorené presne o pol siedmej, o siedmej už začiatok predkapely. Takmer ako hodinky. Trochu rýchlejšie hodinky, no prečo sa neponáhľať, keď je klub už takmer plný? Nie je to častým javom ani pri iných veľkých akciách, že by sa o takomto čase už museli ľudia v MMC tlačiť. Na tomto fakt niečo musí byť. Prvé tóny Your Demise priniesli do Bratislavy štipku oldschoolovejšieho HC-punku západného pobrežia USA. Nebolo by na tom nič čudné, keby Your Demise neboli briti. Britský hĺbavý zvuk nikde, iba čistá energia a radosť. Kapela sa na nič nehrala, hrala kvalitne, oslávila narodeniny gitaristu Stuarta, kedy mu celé MMC spievalo Happy birthday. Ich koncert trval iba niečo vyše pol hodiny, no zazneli na ňom ich najznámejšie skladby, ktoré pozná aj ten, ktorý sa o hardcore iba obtrel. Najenergickejšou podľa reakcií fanúšikov bola jednoznačne The Kids We Used To Be. Bohužiaľ sa vystúpenie Your Demise neobišlo bez trochu smútku. Kapela oznámila rozpad na prvú polovicu roku 2014 s odôvodnením, že už dosiahla všetko, v čo verila, že dosiahnuť vie. Túto skutočnosť spevák Ed McRae okomentoval vetou, že ajkeď sú na Slovensku prvý krát, je to pre nich aj posledný krát, lebo na ďalší rok už nebude žiaden Your Demise. Je toho škoda. Ich vystúpenie svojím spôsobom pripomínalo Death By Stereo, bolo uvoľnené, blízke ľuďom, presne také, ako si hardcore kids zaslúžia. Veď aj Your Demise boli takýmito kids, a je vidno, že si na to stále pamätajú.
Strih, pódiová aparatúra Your Demise preč, na pódiu ostávajú už len predpripravené veci pre Bring Me The Horizon. Táto taktiež britská kapela je na scéne ešte kratšie než Your Demise, no za ten krátky čas deviatich rokov si dokázala vydobiť veľmi silné postavenie v metalcoreovom svete. Najprv prerazili svojou dravosťou, tvrdosťou a image. Po turné s v tej dobe už známymi kapelami ako napríklad Lostprophets sa vryli do duše väčšiny fanúšikov takejto hudby. Nebol to totiž metalcore ako bol známy v roku 2004. Bol tvrdý, nemelodický, staval nie na rockovom image, ale na image vznikajúcej subkultúry ktorú dnes nesprávne poznáme pod nálepkou emo. Bolo to iné, bolo to presne to, čo táto subkultúra potrebovala. Štýlová partia chalanov nie nepodobných výzorovo spomínaným Lostprophets, no hrajúca niečo na pomedzí deathmetalu, grindu a hardcoru. Bolo to bláznivé, metalcorovou oldschool kultúrou počúvajúcou Heaven Shall Burn odmietané, ale trafilo sa to presne do medzery na trhu. A to bol základ ich úspechu. Počas týchto rokov prešla kapela vývojom, nielen čo sa týka formácie. Ich zvuk zmelodičtel, zmäkol, do hudby prišlo kvantum elektroniky. Je to veľký pokrok. Kapela upustila od grindových pasáží, prišli melódie, ambientné zvuky, miestami sa tu obtierajú aj prvky hudby ako napríklad dubstep. Pre ich pôvodných fanúšikov, pre ktorých prišli mnohé podobné kapely ako napríklad Norma Jean, bol takýto prerod neprijateľný, no obyčajný poslucháč si k BMTH nájde skorej prístup. Tento prerod sledoval trendy, no nebol úplne násilnou zmenou. Bolo to svojim spôsobom dospievanie. A tak v súčasnom BMTH poslucháč počuje premyslené gitarové linky prepletené s rytmikou a elektronikou tak, ako by to urobil aj ten najlepší producent. Bolo to tak počuť aj v MMC. Koncert bol prepracovaný, jak po hudobnej, tak po vizuálnej stránke. Bolo vidno, že kapela vie čo robí a robí to ako švajčiarske hodinky. Prvé skladby dokonca vyústili až do myšlienok, ako mohol toto niekto ignorovať. No bohužiaľ, dospelosť a produkcia sa na niečom podpísať museli. Tým je presne bezprostrednosť, zábavnosť, variabilita skladieb. Fanúšika možno zaujme tridsiata piata variácia na tému dáme tam temnú elektroniku, v úvode začneme pomaly, potom príde breakdown, ktorý skončí rýchlymi punkrockovými rytmami a v refréne krik prejde to trochu melodickejšieho kriku. Bežného poslucháča však ťažko.
Zvuk bol lepší ako na Your Demise. Vystúpenie bolo, ako bolo spomenuté zvládnuté na jednotku s hviezdičkou. Avšak prehnaná produkcia a málo radosti tieto klady zatienili. To je niečo, čo nakoniec dokázalo, že aj jednoduchšia hudba hraná od srdca a s presvedčením zabaví viac, než tá preprodukovaná. Čo myslíte, dokedy sa takéto kapely dokážu surfovať z jednej módnej vlny na druhú? Dokedy budú takéto kapely vypredávať kluby?
Napísal: Erik Hill
Foto: Jana
