Cenu Zlatá kamera získal na Art Film Feste Ján Ďuriš!

Dvorný kameraman Juraja Jakubiska, Ján Ďuriš, si osobne prevzal Zlatú kameru na úvodnom ceremoniáli 23. ročníka Art Film Festu. Zaradil sa tak do plejády velikánov európskeho filmu, ktorých ocenil festival, ako Emir Kusturica, Ulrich Seidl, Roman Polanski, Andrzej Wajda či domácich filmárov ako Juraj Herz a Dušan Hanák.

„Samozrejme, že o kameramanovi filmov, ktoré patria medzi to najlepšie, čo u nás bolo nakrútené, by sa dalo napísať niekoľko strán,“ povedal o novom laureátovi Zlatej kamery viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík. „Je precízny, profesionálny, niekedy až prehnane náročný na seba, ale nebráni mu to v tom, že jeho kamera je plná fantázie, rozmachu, výtvarnosti, je stále hľadajúca a odhaľujúca život, jeho drsnú pravdu i skrytú krásu,“ dodal.

„Spolu s Petrom Hledíkom sme tento festival zakladali, bol som v jeho začiatkoch viceprezidentom. Vtedy som ešte závidel šedovlasým pánom, ako si chodia preberať ceny. A dnes som ten šedovlasý pán už aj ja. A nemyslel som si, že o 23 rokov si aj ja preberiem toto ocenenie,“ vyznal sa Ján Ďuriš.

Ján Ďuriš si prácu kameramana a štúdium na pražskej FAMU vysníval, už keď chodil do
9. triedy základnej školy. Na štúdiá nastúpil v 70-tych rokoch, v ročníku mal neskôr známych filmových režisérov ako Agnieszku Holland, tzv. pražskú školu juhoslovanských režisérov, Dušana Trančíka, Fera Feniča aj Petra Hledíka. V hranej tvorbe debutoval v roku 1979 filmom Jána Zemana Hra na telo.

„Už ako dieťa som rád kreslil a keď som mal len deväť rokov, prešiel som k fotografovaniu. V 16-tich, 17-tich rokoch som si kupoval všetky časopisy Film a doba, doma v Nitrianskom Pravne som chodil na všetky filmy do kina – trikrát týždenne. Na lístky som si dokonca zapisoval hodnotenia filmov,“ zaspomínal si na svoje kinofilské začiatky Ján Ďuriš počas tlačovej konferencie.

Jeho najzaujímavejšie projekty vzišli z takmer tri desaťročia trvajúcej spolupráce s režisérom Jurajom Jakubiskom, s ktorým nakrútil päť hraných filmov.

„Najnáročnejšiu prácu som zažil na nakrúcaní filmu Nejasná správa o konci sveta v roku 1995. S Jurajom Jakubiskom sme strávili päť mesiacov v Terchovej, postavili sme tam veľkú filmársku osadu. Už po dvoch týždňoch sme mali ponorkovú chorobu. Ale najťažšie bolo, že režisérova manželka hrala hlavnú postavu a chcela byť na pekno, hoci to postava nevyžadovala. Ale napokon bola pani režisérová spokojná,“ povedal Ján Ďuriš, ktorý za tento film získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Montreali v roku 1997 Cenu za kameru, ale aj nomináciu na Českého leva. Tá sa mu ušla aj za kameru vo veľkofilme Bathory. Svoj obrazový rukopis vložil aj do Jakubiskových filmov Post coitum (2004) či Pehavý Max a strašidlá (1987). Ako kameraman figuruje aj v pripravovanej Slovanskej Epopeji. Svoju vizuálnu obrazotvornosť ukázal aj pri filmoch českého režiséra Jiřího Chlumského Nedodržaný sľub (2009) a naposledy vo filme 7 dní hříchu (2012), za ktorý ho českí akademici nominovali na Českého leva.

V roku 1997 získal Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie. Od roku 2003 je vedúcim Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie na VŠMU.

„Aj dejiny filmu sú dejinami režisérskej práce, kameramani sú stále v úzadí, zaznávaní. Ale málokto z kolegov robí svoju profesiu kameramana pre slávu. Ja som spokojný, lebo som nakrúcal zaujímavé filmy so zaujímavými režisérmi,“ uzavrel.

Zdroj: ART FILM, n.o.
Foto: Martin Magál – Maggi