Charizmatická speváčka Anna vyráža na turné po Slovensku.

Hovorí sa, že dobrého veľa nebýva, Anna Grega Mižič meria necelých 150 cm a mnohí len neveriaco krútia hlavami, keď otvorí ústa. Ľudí si rodená Košičanka získava nielen spevom, ale aj svojím prejavom a charizmou.

Spieva o živote, o láske, o neláske, o tom, ako sa človek s niekým lúči, ako prijíma smrť. „Tieto skladby boli napísané práve v období, keď mi niekto odišiel, sú o tom, čo som prežívala. Písala som, aby som sa očistila. Ale mám texty aj o tom, že som šťastná. A naozaj som,“ hovorí Anna. Svoju hudbu nevie zaradiť do jedného konkrétneho štýlu, za dôležité však považuje to, že má výlučne slovenské texty. „Ja tej hudbe verím a verím, že niečo ľuďom dá,“ vyznáva sa.

Minulý rok vydala debutové CD „Ďakujem“. Odprezentovať ho chce práve koncertmi po Slovensku, prvé budú v Prešove a v Košiciach. No zaznejú aj Annine staršie skladby. Špeciálne upravené tak, aby sa hodili do priestoru, v ktorom budú koncerty. V kapele má klaviristu Martina Husovského, gitaristu Petra Tomka a na perkusie bude hrať Miroslav Szirmai.

Zo 14 skladieb z CD je jej najbližšou pieseň „Anjel“. „Je asi najstaršia zo všetkých, spája sa mi s ňou ťažké obdobie. Mala som 16 – 17 rokov, keď som ju napísala. Skoro nič sme v nej nemenili a Martin Husovský ju klavírne perfektne precítil,“ vysvetľuje.

[audio:https://gregi.net/wp-content/uploads/2015/03/Anna-Anjel.mp3]

Speváčka Anna pred koncertmi: „Najväčší rešpekt mám pred ľuďmi“

Hoci spieva odmalička a od roku 2005 sa hudbe venuje intenzívnejšie, koncertovať začína Anna až teraz. „Ak sa ľuďom zapáči aspoň jedna pesnička, tak som vyhrala. Koncertov sa už neviem dočkať, je to pre mňa splnenie sna,“ uzatvára charizmatická Košičanka.

Od roku 2005 sa s vlastnou tvorbou zúčastňovala na slovenských talentových súťažiach. V Coca Cola popstar 2005 skončila v semifinále, v US steel talent night 2005 vo finálovej trojke.

Študovala herectvo a pracuje ako zdravotná klaunka.

https://www.facebook.com/pages/Anna/514808238543303?tab=page_info&view

Zdroj: Eva Okoličániová
Foto: Pavel Višňovský