Leos Carax patrí medzi režisérov, ktorí definovali francúzsku kinematografiu 80. rokov a spolu s Lucom Bessonom a Jean-Jacques Beineixom sa zvykne zaraďovať k tvorcom tzv. cinéma du look alebo neo-baroka. Pre týchto tvorcov sú charakteristické originálna práca so žánrovými schémami, miešanie vysokého a nízkeho umenia, zobrazovanie vydedených postáv, no predovšetkým silný dôraz na často veľkolepú vizuálnu stránku diela, neraz postavenú na „extáze pohybu“.
Carax (občianskym menom Alexandre Oscar Dupont; Leos Carax je anagram mena Alex Oscar) sa narodil v roku 1960 a už ako 18-ročný začal pravidelne písať do Cahiers du cinéma. O rok neskôr nakrútil svoj prvý krátky film a v roku 1984 debutoval celovečerným filmom Keď chlapec stretne dievča (Boy Meets Girl), s ktorým sa dostal rovno do súťaže v Cannes. Film s jednoduchým príbehom o vzťahu mladého filmára Alexa a dievčaťa Mireille stojí na emocionálnych vzplanutiach postáv a atmosfére nočného Paríža, čím evokuje filmy Jean-Luc Godarda alebo Françoisa Truffauta. V tomto filme začína taktiež Caraxova spolupráca s hercom Denisom Lavantom. Ten stvárni postavu Alexa, režisérovo alter-ego ešte v dvoch nasledujúcich filmoch.
Druhým Caraxovým filmom je Zlá krv (Mauvais sang) z roku 1986. Ak jeho debut kritika chválila, pre tento film to platí niekoľkonásobne. Tentokrát Carax spája kriminálnu drámu s romancou a pripája prvky fantasy: Alex má ukradnúť nový liek proti šíriacemu sa vírusu, ktorý ničí parížskych milencov, a medzi tým sa zamiluje do Anny (Juliette Binoche). Aj v tomto prípade je však príbeh v úzadí a film vyniká najmä po vizuálnej stránke.
Dvojica Lavant – Binoche vystupuje i v záverečnom diele voľnej trilógie o Alexovi Milenci z Pont-Neuf (Les amants du Pont-Neuf, 1991). Alex je bezdomovcom, žije na slávnom parížskom moste, kde prichádza neúspešná maliarka Michèle. On má problémy s alkoholom a so sedatívami, ona zažila nešťastnú lásku. Stávajú sa jeden druhému oporou, ich vzťah je plný náhlych vzplanutí a výbuchov. Scéna, keď milenci extaticky tancujú na moste, zatiaľ čo sa nad Seinou odohráva obrovský ohňostroj a v zvukovej stope sa prelína typická francúzska akordeónová melódia s klasickou, rockovou a hiphopovou hudbou, je dokonalým a slávnym príkladom toho, ako „vyzerá“ cinéma du look.
Zatiaľ posledným Caraxovým celovečerným filmom je Pola X z roku 1999. Hovorí o mladom spisovateľovi Pierrovi (Guillaume Depardieu), v ktorého živote sa odrazu objaví tajomná žena (Ekaterina Golubeva). Tvrdí, že je jeho sestra. Pierre opúšťa všetko, čo má (vrátane svojej snúbenice – ignorujúc tak blížiacu sa svadbu), a odchádza s ňou do Paríža, kde spolu prežívajú pozoruhodný vzťah. Pola X je „najdejovejším“ Caraxovým filmom, pričom ešte výraznejšie rozvíja témy z predchádzajúcich filmov: l’amour fou, neschopnosť nájsť životnú rovnováhu, osamotenie, problémy s identitou…
Aj keď sa o jeho najnovšom filme Holy Motors píše veľa a napríklad Cahiers du cinéma mu už pred niekoľkými mesiacmi venovali veľký článok, zverejnených informácií a fotografií je pomerne málo. V hlavnej úlohe sa opäť predstaví Denis Lavant, vo vedľajších napríklad Eva Mendes, alebo Kylie Minogue. Príbeh by sa mal odohrávať počas jednej noci. Tajomný pán Oscar sa vozí v limuzíne z jedného miesta na druhé, pričom všade vystupuje s inou identitou: je žobrákom, vrahom, podnikateľom, alebo otcom rodiny.
Rešpekt je jednou zo stálych sekcií na MFF Cinematik. Za cieľ si dáva predstaviť slovenskému publiku súčasných európskych tvorcov, ktorí svojimi filmami pravidelne potvrdzujú a upevňujú svoju pozíciu popredných autorov svetovej kinematografie. V minulých rokoch boli takto uvedené retrospektívy Jacquesa Audiarda, Nicolasa Winding Refna alebo Venturu Ponsa.
Sekcia Rešpekt: Leos Carax vzniká s podporou Institut français v Paríži a Francúzskym inštitútom v Bratislave.
Zdroj: Cinematik
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
