Cyklus dokumentárnych filmov PRVÁ.

Cyklus PRVÁ je sériou dokumentárnych portrétov žien, ktoré sa ako „prvé“ presadili v rôznych oblastiach života a menili našu spoločnosť k dnešnému obrazu, v ktorom je žena samozrejmosťou vo verejnej sfére.

Cyklus je intímnou spomienkou na osobnosti alternatívnych ženských dejín, ktoré zostali popri známych mužských hrdinoch (Štúr, Štefánik či Dubček) takmer neviditeľné. Nezáleží na tom, ako boli úspešné. Dôležité je, že sa ako prvé odhodlali vstúpiť na neprebádanú pôdu sebarealizácie a aj napriek tradíciam a predsudkom sa rozhodli vybočiť z radu. Ich osobné príbehy a dielo, ktoré zanechali, tvoria našu históriu a mali by sa stať súčasťou spoločenskej pamäte. Ako rezonuje odkaz týchto žien a ich práce v spomienkach blízkych a v našom kultúrnom priestore? Ako nás môžu inšpirovať, čím môžu byť pre nás vzorom?

Námet cyklu: Zuzana Liová
Producent: Barbara Janišová Feglová
Dramaturgia: Ingrid Mayerová
Zvučka: Andrej Kolenčík
Hudba zvučky: Martin Hasák

Barbara Janišová Feglová, producentka cyklu: „Slováci nemajú svoju Johanku z Arcu. Nemám na mysli žiadne sufražetky, ale reálne hrdinky – postavy – osobnosti, ktoré by v našom povedomí viditeľne rezonovali podobne ako napríklad Štúr. Lenže o takých ženách, ktoré by boli rovnakým „pojmom“, nevieme a ani sa o nich neučíme. Ktovie prečo… V každom prípade sme tu v tejto súvislosti uvideli nezaplnený priestor, ktorý by si podľa nás zaslúžil pokus o serióznu ponuku. Cyklus PRVÁ má ambíciu vypátrať, pomenovať a sprostredkovať trvalé hodnoty, ktoré v dnešnej spoločnosti absentujú. Každý z nás je dieťaťom svojej doby a účastníkom kultúry, z ktorej nemôže vystúpiť. Všetci si nejakým spôsobom nesieme so sebou celé dejiny západnej duchovnej kultúry s traumatizujúcimi dejinnými skúsenosťami. Príbeh jednotlivca v sebe nesie celé veľké dejiny. A kultúrna spoločnosť si stráži históriu, pamätá na svoje osobnosti, ctí a zachováva svoje dedičstvo.“

Tibor Búza, riaditeľ sekcie televíznych programových služieb RTVS: „Zaujal nás zámer postaviť príbeh žien zakomponovaný do historického kontextu. Sú mimoriadne nielen svojím dielom, ale aj ľudskými postojmi, neochotou tolerovať bezprávie a konformizmus. Každá z nich výrazne ovplyvnila svoje okolie i smerovanie slovenského spoločenského života. Či už to bola prvá divadelná režisérka, prvá fotografka, astronómka, pilotka… Cyklus vytvára zmysluplný celok a cez individuálne osudy reflektuje premenu Slovenska od polovice 19. storočia až po súčasnosť. So slovenskou produkčnou spoločnosťou HITCHHIKER Cinema s.r.o sme v RTVS úspešne spolupracovali v nedávnej minulosti na dokumentárnych cykloch Slovenské kino a A3UM. Nastavená je ústretová spolupráca s internou dramaturgiou RTVS, ktorá rešpektuje autorský zámer a režisérsky tvorivý prístup. Sme otvorení aj experimentu, novátorským postupom vo vizuálnom stvárnení v rámci podpory emocionálnej zložky príbehu. Dôležité je pre nás citlivé narábanie s archívnymi materiálmi v rámci zachovania historickej korektnosti.“

Ingrid Mayerová, dramaturgička cyklu: „V 70. rokoch minulého storočia sa v západnej Európe rozprúdila vedecká rozprava, ktorá podrobila kritickým genderovým sociologickým a psychologickým analýzam školské učebnice. Ani v učebniciach matematiky nechýbali rodové strereotypy. Už prváčikovia dostali takúto úlohu: Školáci sa hrajú v lese. Dievčatká sa držia za ruky a točia sa v kruhu. Chlapci behajú za loptou. Obtiahnite množinu chlapcov a množinu dievčat. Rodové rozlíšenia podľa spoločenských stereotypov nás priradia do množiny, z ktorej sa nedostaneme von… Kultúrnym i sociálnym paradoxom je, že ženy, ktoré vystúpili z kruhu rodových stereotypov a išli za svojím cieľom, častokrát nevnímali, že čosi prekračujú. Ani portrétované Prvé – Gregorová, Čelková, Blühová, Husáková nemávali feministickými vlajkami na barikádach. Prosto z hlbokého presvedčenia, s nutkavou nevyhnutnosťou šli za svojím ľudským snom a naplnili ho. Isteže, boli si vedomé svojho ženstva a dostávali sa do stretu s mužskou silou, museli ustáť svoj ženský rod. Historickým paradoxom je, že ich životné príbehy, cesty ich kariéry, vzostupy a pády kopírujú celé komplikované dejinné politické udalosti dvadsiateho storočia – Prvú svetovú vojnu, vznik Československa, nástup fašizmu, Druhú svetovú vojnu, fašistické žaláre, nástup komunizmu, komunistické žaláre, atď. Zápas o existenciu nepozná rodové rozlíšenia. Tu sa neobťahuje množina mužov a množina žien.“

PRVÁ: Magda Husáková Lokvencová

Pilotná časť cyklu je venovaná manželke Gustava Husáka, ktorá sa do dejín zapísala ako prvá divadelná režisérka. Režírovala diela Brechta aj Majakovského, ako prvá spolupracovala so ženskou scénografkou a ako jedna z prvých žien si tiež vyskúšala televíznu réžiu. Film o výraznej, zrelej a vzdelanej osobnosti, ktorá počas svojho krátkeho – ani nie päťdesiatročného – života stihla získať niekoľko prvenstiev, vznikol v réžii autroky námetu cyklu Zuzany Liovej.

Zuzana Liová, režisérka, scenáristka, autorka námetu cyklu: Projekt PRVÁ sme vymysleli so strihačkou Alexandrou Gojdičovou a producentkou Barbarou Janišovou Feglovou, lebo sme zistili, že o ženách v našej histórii sa toho vie len veľmi málo. Dejiny akoby boli hlavne dejinami mužov. Mali sme dojem, že je to prázdne miesto, ktoré by bolo treba zaplniť. Že aj ženy možno potrebujú mať svoje vzory, či niekoho na koho môžu nadviazať. Práve filmovými portrétmi o “prvých” ženách sme chceli prispieť k rozšíreniu spoločenského povedomia o našich ženských osobnostiach. Okrem ich prvenstva odkrývame tému postavenia žien v našej spoločnosti a približujeme dejiny z perspektívy života vybraných žien. Veď koľkí z nás vedia niečo o prvej farárke, astronómke, fotografke, botaničke, režisérke, feministke či špiónke? Ako museli bojovať nielen s predsudkami, ale aj s okolnosťami či systémom, v ktorom žili. V čom môžu byť pre nás vzorom? Pri spracovaní sme zvolili denníkovú formu rozprávania, snažíme sa “oživovať pamäť”, priblížiť čo najviac pohľad danej ženy na zlomové udalosti v jej živote, spoluprežívať ich s ňou. Pomáhame si animáciami, rozpohybovanými fotografiami, ale aj filmovými archívmi. Okrem toho nechávame spomínať tých, ktorí dané ženy poznali, skúmame, aký obraz o danej žene pretrval do súčasnosti. Už pri našej prvej „Prvej“ – divadelnej režisérke Magde Husákovej Lokvencovej bolo zaujímavé sledovať, čo po nej zostalo v pamäti blízkych, kolegov a priateľov a ako dôležité okamihy svojho života prežívala ona sama. Jej osud je plný smutných absurdít, ale zároveň obrazom o tom, ako táto žena, plná vášne pre divadlo, dokázala navzdory nezmyselným zákazom žiť svoj sen.

[vimeo]https://vimeo.com/88335933[/vimeo]

Televízna premiéra – 29. 12. 2014, 18:00, Dvojka

Scenár: Zuzana Liová, Alexandra Gojdičová
Réžia: Zuzana Liová
Producent: Barbara Janišová Feglová
Dramaturgia: Ingrid Mayerová, Peter Kerekes
Kamera: Juraj Chlpík
Strih: Alexandra Gojdičová
Hudba: Miro Tóth, Martin Hasák
Animácie: Andrej Kolenčík
Zvuk: Tobiáš Potočný

PRVÁ: Irena Blühová

Irena Blühová bola významnou slovenskou fotografkou. Krátko po vzniku Československej republiky zaznamenávala život na jej vidieku, “pofeudálne” Slovensko dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, bola však aj prvou autorkou mužského aktu v slovenskej fotografii. Prvenstiev má však na svojom konte viacero – figuruje medzi zakladateľmi Komunistickej strany (z ktorej bola neskôr vylúčená), bola prvou členkou mestskej rady, prvou kníhkupkyňou aj prvou slovenskou študentkou legendárneho avantgardného nemeckého Bauhuasu. Podieľala sa na založení skupiny Sociofoto, ÚĽUV-u, Vydavateľstva Pravda aj Pedagogickej knižnice, ktorú viedla až do dôchodkového veku. Irena Blühová bola intelektuálkou aj nesmierne akčnou ženou, na ktorú bol počas jej života dokonca trikrát vydaný zatykač. Prvej oficiálnej výstavy a uznania odborníkov sa jej dostalo až v roku 1974, dielo však aj prostredníctvom množstva jej nasledovníkov a nasledovníčok žije dodnes.

Lenka Moravčíková-Chovanec, režisérka: Každé prvenstvo vzniká v inej, zvláštnej konštelácii okolností. Človeka môže hnať silná túžba po poznaní, deficit, očarenie alebo pobúrenie. Prvou slovenskou fotografkou je Irena Blühová. Jej najsilnejším sponzorom bola idea. Sama je príkladom toho, ako ani vo svojom šľachetnom rebelantstve nie je človek imúnny voči tomu, aby sa idei nekriticky neupísal. Obeťami režimov sú často ich verné nástroje, vo filme som hľadala odpoveď na to, ako sa z človeka stane niečí nástroj. Irena Blühová prekľučkovala v relatívnej priazni všetkými režimami minulého storočia až po ten súčasný. Prežila to, aj keď každý z režimov chcel jej hlavu. Film je jedinečný prostriedok, ako zobraziť zložité životné situácie a rozhodnutia v atmosférach nadšení a napätí, v danej dobe na danom mieste. V obklopení milujúcej rodiny a nenávidenej strany. Prípadne opačne.“ 

[vimeo]https://vimeo.com/115040578[/vimeo]

Televízna premiéra – 30. 12. 2014, 18:00, Dvojka

Scenár a réžia: Lenka Moravčíková-Chovanec
Producent: Barbara Janišová Feglová
Dramaturgia: Ingrid Mayerová
Kamera: Denisa Buranová, Martin Chlpík
Strih: Marek Kráľovský
Hudba: Peter Breiner
Animácie: Ové Pictures – Veronika Obertová, Michaela Čopíková
Zvuk: Blažej Vidlička, Alexander Bori, Lubo Novota
Zvukový majster: Dušan Kozák

PRVÁ: Hana Gregorová

Pravý feminizmus nikdy nebojuje proti mužovi, ale vedľa neho a s ním o nový ideál ženy a o ideál všeľudský.” Prvou ženou, ktorá v slovenskej spoločnosti prelomu 19. a 20. storočia pomenúvala pokorujúcu situáciu žien a podnikala kroky vedúce k ich emancipácii, bola Hana Gregorová. Svojimi početnými aktivitami vo verejnom živote obhajovala ideály rovnosti žien, ochrany demokracie a zmierenia sociálnych rozdielov. Žila v dobe, kedy sa úloha matky a manželky stavala do protikladu so samostatnosťou, nezávislosťou a vzdelaním. Dobová spoločnosť, vrátane žien, hľadela na feminizmus ako na čosi negatívne a škodlivé, Gregorová však napriek tomu bojovala za ženské sebavedomie a myšlienky svojho úsilia sa snažila s väčšími či menšími úspechmi aplikovať vo svojom vlastnom živote a v manželstve so spisovateľom Jozefom Gregorom Tajovským.

Zuzana Liová, režisérka, scenáristka, autorka námetu cyklu:  „Hana Gregorová sama o sebe povedala, že je feministka. Na našom území, na prelome storočí bola prvá, ktorá sa takto otvorene označila. Bojovala za práva žien na vzdelanie, za práva na slobodný život podľa vlastných predstáv, za rovnoprávnosť s mužom, hoci jej samej nebolo dopriate získať vzdelanie, po akom túžila. V čase národného obrodenia a silného konzervativizmu boli jej myšlienky neprijateľné, napriek tomu, že vo svete bolo ženské hnutie a emancipácia na vzostupe. Písala knihy, romány, cestopisy, mala silné sociálne cítenie. Poukazovala na nedôstojné postavenie ženy v spoločnosti. Jej život je nielen intímnym príbehom o žene, ktorá túžila byť slobodnou bytosťou, ale aj o kontraste nášho malého konzervatívneho a uzavretého prostredia voči dianiu vo svete. Práve otázka našej “malosti” a téma odkrývania predsudkov a kritického nazerania na postavenie ženy je aktuálna aj dnes.“ 

[vimeo]https://vimeo.com/114948486[/vimeo]

Televízna premiéra – 1. 1. 2015, 18:00, Dvojka

Scenár a réžia: Zuzana Liová
Producent: Barbara Janišová Feglová
Dramaturgia: Ingrid Mayerová
Kamera: Juraj Chlpík, Denisa Buranová
Strih: Alexandra Gojdičová
Hudba: Marek Piaček
Animácie: štúdio Ekran – Peter Košťál
Zvuk: Blažej Vidlička, Alexander Bori
Zvukový majster: Dušan Kozák

PRVÁ: Trixi

Beatrix “Trixi” Čelková, ktorá býva označovaná aj ako najmladšia špiónka Európy, patrí k ženám, ktoré v našich dejinách zohrali mimoriadne významnú úlohu a napriek tomu vieme o ich životoch i činoch nesmierne málo. Svoje ženské zbrane, šarm, jazykové znalosti a sebaovládanie využila Trixi počas Druhej svetovej vojny v protifašistickom odboji – práve ona stála za bombardovaním bratislavskej rafinérie Apollo v roku 1944, ktorý zasadil hlbokú ranu fašistickému režimu. Udalosť, ktorá prispela k ukončeniu vojnových zverstiev, však so sebou niesla vyše stovku obetí a pre mladú Trixi aj bolestivú traumu na celý zvyšok života.

Peter Kerekes, režisér:  Beatrix Čelková bola špiónka. (Asi) Či bola prvá, to s istotou nevieme, špióni si väčšinou svoju dokumentáciu neschovávajú doma pre vnúčatá. Krásna a inteligentná žena, ktorá sa vo svojich 16 (!) rokoch zapojila do ilegálnej činnosti. Na Slovensku pracovala pre občiansky odboj, posielala spojencom informácie o rafinérii Apollo. Počas druhej svetovej vojny bol na území Slovenského štátu relatívny blahobyt. Narozdiel od mnohých starších, skúsenejších a vzdelanejších ľudí vtedy aj dnes, si mladá Trixi uvedomovala, že blahobyt je založený na zlodejstve a násilí. A rozhodla sa proti tomu postaviť aj za cenu riskovania vlastného života.

Scenár a réžia: Peter Kerekes
Producent: Barbara Janišová Feglová
Dramaturgia: Ingrid Mayerová
Kamera: Denisa Buranová, Martin Chlpík
Strih: Jana Nemčeková, Marek Šulík
Hudba: Marek Piaček
Animácie: štúdio Ekran – Peter Košťál
Zvuk: Blažej Vidlička, Alexander Bori
Zvukový majster: Alexander Bori

Koprodukční partneri projektu:
HITCHHIKER Cinema
RTVS
Slovenský filmový ústav

Projekt finančne podporili:
Audiovizuálny fond
Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky
Nadácia Tatra banky

Zdroj: HITCHHIKER Cinema