Muzikantsky bezchybne odohrané náročné kompozície, kåbiace v sebe prvky djentu a jazz rockovej gitarovej inštrumentálnej muziky prinútili nechať sa nimi strhnúť nielen ľudí, pre ktorých je počet zahraných tónov za sekundu najvyššou formou umenia, ale aj tých ktorí si ku inštrumentálnej muzike zatiaľ nenašli cestu. Je dobré že aj v nových kapelách tohto razenia sa okrem techniky dáva rovnaký dôraz na melódiu a náladu skladby.
Vystúpenie Cynic bolo pre mňa už štvrtým, ktoré som mal možnosť zhliadnuť od ich reunionu. Opäť vo mne potvrdilo pocit, ktorý mám aj z ich nových CD počinov a to ten, že partia okolo Paula Masvidala a Seana Reinerta postupne úplne ustupuje od death metalových prvkov smerom k meditatívnejšej polohe ich tvorby. Napriek tomu že Paulov spev bude asi už navždy naživo boj s tóninami, myslím že to nikomu neprekážalo natoľko aby si nedokázal vychutnať ich set, plný osobitých a originálne znejúcich skladieb.
Zážitok z koncertu, ktorý umocňoval frontman svojou nenásilnou a na nič si nehrajúcou konverzáciou s publikom by sa dal opísať jedíným slovom „relax“. A to je podľa mňa na metalových koncertoch plných vulgarizmov a trápnych a prázdnych póz naozaj vzácny jav. Bodaj by takýchto kapiel a koncertov v novom roku 2012 bolo čo najviac.
Napísal: Alexander Sucháček
Foto: Jana
Publikoval: Redakcia GREGI.NET
