Reakcia na tlačovú besedu SAS s návrhmi na direktívne zníženie odmien pre organizácie kolektívnej správy.
Členovia SOZA s údivom zaregistrovali viaceré vyjadrenia predstaviteľov strany SaS na tlačovej konferencii zo štvrtka 24. júna 2021. Na konferencii zazneli vyjadrenia, ktoré boli predložené v rámci Návrhu opatrení tzv. druhého „podnikateľského kilečka“[1] a ktoré sa dotýkajú úpravy licenčných odmien pre organizácie kolektívnej správy za verejný prenos v izbách a spoločných priestoroch hotelov, penziónov či reštaurácií.
Na tlačovej konferencii odzneli nepravdivé argumenty na podporu tohto kroku, citujeme slová štátneho tajomníka MH SR Jána Oravca: „Keď sa porovnajú s hotelmi a reštauráciami v zahraničí, platia výrazne vyššie poplatky do fondov SOZA a LITA. … čo je v posledných rokoch asi 400-percentný nárast.“
V stručnosti uvádzame najdôležitejšie pripomienky k spomínanému opatreniu a výhrady k nekorektným a zavádzajúcim argumentom na ich podporu: 400 percentné navýšenie neexistuje
Pri zbežnom porovnaní Sadzobníka autorských odmien SOZA a Sadzobníka českej organizácie kolektívnej správy OSA je zrejmé, že nie je vôbec možné hovoriť o násobne vyšších odmenách uplatňovaných na Slovensku.
Sadzby autorskej odmeny za rozhlasové prijímače v gastro prevádzkach má SOZA na úrovni 19 % – 24,5 % zo sadzby, ktorú uplatňuje OSA v Českej republike. Sadzby za televízne prijímače v gastro prevádzkach SOZA licencuje na úrovni 23 % – 29,5 % z českej sadzby autorskej odmeny. Sadzbu za rádio v hotelovej izbe má SOZA na úrovni 41,7 % – 73,7 % z českej sadzby v závislosti od typu ubytovacieho zariadenia. Podobne je to aj so sadzbou za televízie v hotelovej izbe, ktorú má SOZA na úrovni 28,7 % – 45 % zo sadzby OSA.
Aj porovnania s Rakúskom a Nemeckom ukazujú, že výška sadzieb SOZA nie je v žiadnom prípade výnimočná. Práve naopak, napr. v oblasti gastro prevádzok sú sadzby uplatňované zo strany SOZA dokonca iba na úrovni 3 % rakúskych sadzieb (!!) a na úrovni 9 %-39 % nemeckých sadzieb.
V súvislosti s vysporiadaním práv hudobných textárov, skladateľov a vydavateľov tak v žiadnom prípadne nemôžeme hovoriť o významnej záťaži pre podnikateľov na Slovensku a už vôbec nie o 400 % raste v posledných rokoch. Výška sadzieb autorskej odmeny v tomto sektore sa nezmenila od roku 1998 (dokonca ani o infláciu).
Krehký ekosystém kultúrneho sektora
Systém mikroplatieb od používateľov v oblasti HORECA (t.j. segment verejných ubytovacích a stravovacích služieb), ktorý tvorí dôležitú súčasť príjmov skladateľov, textárov a ďalších nositeľov práv k hudobným dielam, je historicky overený krehký ekosystém, ktorý by štátne zásahy zvonku mohli zbytočne poškodiť. To je najmä v dnešnej ekonomickej situácii umelcov prinajmenšom nešťastné. Sektor kultúry bol postihnutý dôsledkami pandémie rovnako ako sektor HORECA a považujeme za neprijateľné, aby bol postihnutý ďalšou, v tomto prípade priamo štátom nariadenou „pandémiou“ zníženia svojich príjmov. Podľa štúdie EY zverejnenej na jar tohto roka patrí kultúrny a kreatívny priemysel k odvetviam, ktoré pandémia zasiahla najviac. Celkovo stratila kultúrna a kreatívna ekonomika v Európe až 31 % z obratu, čo je viac ako stratil napríklad cestovný ruch (27 %) či automobilový priemysel (25 %).
V bežnej prevádzke, podľa nášho presvedčenia a poznatkov z praxe, tvoria výdavky na licenčné odmeny za používanie hudobných diel, ak ich už podnikateľ platí, relatívne zanedbateľnú časť celkových výdavkoch podnikateľa, pričom v porovnaní s inými štátmi EÚ je výška odmien za verejné produkcie nízka, prinajhoršom porovnateľná.
Návrat do socializmu a rozpor s medzinárodnými zmluvami
Ak by sa štát rozhodol pre cenovú reguláciu, potom by bol limitovaný ústavnými obmedzeniami takého zásahu do zmluvnej autonómie strán. Štátom direktívne nariaďovanie výšky autorských odmien na základe systému rôznych vyhlášok bolo typické predovšetkým v dobe socialistického plánovaného hospodárstva, nie v modernej (liberálne a trhovo orientovanej) ekonomike.
Ústavný súd navyše už v minulosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou demokratického právneho štátu je ochrana slobody zmluvnej vôle, ktorá je odvodená od ochrany vlastníckeho práva a že cenová regulácia je z tohto dôvodu opatrením „výnimočným a akceptovateľným len za celkom obmedzených podmienok“ (viď. cenovú reguláciu podľa § 4 zákona o cenách). Podobne sa vyjadroval Európsky súd pre ľudské práva v rozhodovaní o regulovanom nájomnom.
Navrhované opatrenie je v rozpore s viacerými medzinárodnými dohodami (zákaz vyvlastnenia bez náhrady, vrátane skutkov, ktoré nevyjadrujú výslovne účel zbaviť niekoho majetku, ale v skutočnosti taký účinok majú) a tiež v rozpore s právom EÚ (tzv. informačná smernica č. 2001/29/ES zakotvuje absolútne práva autora rozhodovať o akomkoľvek verejnom prenose a sprístupňovaní diela verejnosti).
Skúsenosti z Českej republiky navyše ukazujú, že podobné opatrenie môže vyvolať vlnu súdnych sporov o jeho ústavnosť. U našich susedov to v konečnom dôsledku viedlo k celkom novému zaťaženiu podnikateľov v službách, ktorí museli čeliť žalobám nositeľov práv. Keď im po rokoch dali súdy za pravdu, museli nielen spätne doplatiť odmeny, ale aj nahradiť sankcie z toho vyplývajúce a trovy konania (v prípade hotelových izieb v spore OSA proti Liečebným kúpeľom Mariánske Lázně v tejto veci dokonca rozhodoval Súdny dvor EÚ – v prospech českej organizácie kolektívnej správy OSA).
Pomoc pre oba sektory
SOZA zastupuje na Slovensku viac ako 3 000 domácich a zároveň vyše 1 milióna zahraničných autorov a vydavateľov, preto v čase pandémie považujeme aj ich ekonomickú situáciu za hodnú systémového riešenia, no určite nie na ich úkor s cieľom poskytovať podporu inému sektoru ekonomiky.
Pokiaľ má Ministerstvo hospodárstva záujem pomôcť podnikateľom v cestovnom ruchu ako aj obdobne finančne postihnutej oblasti kultúry, v kontexte navrhovaného opatrenia z druhého kilečka navrhujeme pozmeňujúci návrh, konkrétne aby v roku 2021 náklady na licenčné odmeny nositeľom práv v oblasti HORECA znášal štát. Alternatívne by bolo vhodné uplatniť režim štátnej pomoci ako pri dotáciách na nájomné: tzn. štát by HORECA sektoru poskytol dotáciu na licenčné odmeny súvisiace s používaním chránených diel v prevádzkach vo výške, v akej sú ochotní nositelia práv (prostredníctvom organizácií kolektívnej správy SOZA, LITA, atď.) vzdať sa časti týchto odmien.
Na rozdiel od navrhovaného opatrenia MH SR takéto riešenie neuprednostní záujmy jednej profesijnej skupiny (hotely a reštaurácie) na úkor druhej (autori a umelci), ale pomôže obom týmto najviac postihnutým sektorom v ťažkej ekonomickej situácii.
S úctou,
Matúš Jakabčic
predseda Dozornej rady SOZA
[1] V zozname navrhovaných opatrení zverejnených na stránke Ministerstva hospodárstva SR ide konkrétne o tento bod: „Odmeny pre organizácie kolektívnej správy za verejný prenos v izbách a spoločných priestoroch hotelov, penziónov či v reštauráciách znížime na najnižšiu možnú mieru.“ .
