Obscure promotion opäť raz vytiahla na slovenské rockovo-metalové publikum zbrane ťažkých kalibrov, ktoré zasiahli so smrtiacou presnosťou nejedného fanúšika tvrdej hudby, ktorý neváhal precestovať aj stovky kilometrov kvôli lukratívnej zostave, ktorá sa predstavila v piatok 13teho v Majestic Music Clube.
Hneď na úvod musím poznamenať, že tento koncert patril medzi najlepšie ozvučené akcie, aké som mal možnosť v svojom živote zhliadnuť. Raz darmo, keď sa zvukár neriadi heslom, že len to čo je hlučné je dobré, môže byť zhliadnutie metalového koncertu zážitkom aj pre človeka, ktorý sa podobných radovánok nezúčastňuje so železnou pravidelnosťou a tým pádom nevie s akou hladinou hluku atakujúcou jeho sluchovody môže behom tých pár hodín počítať.
Na úvod vystúpila kapela, o ktorej som mal isté chýry, že je to predsa len niečo „iné“ ako to, do čoho sa zvykne človek počas voľného času započúvať. Ale čo sa spustilo s úvodnými tónmi The madness and the damage done, predčilo všetky moje očakávania. Metal Archives uvádzajú štýlovú príslušnosť Shining k tzv. avant-garde metalu, v čom ma len utvrdil so vokálny prejav lídra Jørgena Munkebyho.
V hudobnej zložke sa okrem psychodelicko-avangardného chaos metalu, nachádzali aj prvky jazzu, math metalu, prog rocku aj sludge. Nehovoriac o zvukovom háve, v ktorom je celý tento mix zabalený, človek mal naozaj problém rozoznať ktorý z partov hrá gitara a ktorý klávesy (najviac rozpoznateľným nástrojom tak ostal saxofón :)). Pre ľudí, ktorí hľadajú v hudbe stále nové impulzy, túto kapelu môžem len vrelo odporučiť. Mňa si získali behom piatich sekúnd a takisto publikum reagovalo na ich vystúpenie nespútane (presne v zmysle ich hudby).
Periphery, ktorí vystúpili po nich, mali naozaj neľahkú úlohu udržať ľudí vo vare. To sa im napokon podarilo len čiastočne. Niežeby odohrali zlý set, ale šok spôsobený nórskym kvintetom sa väčšine zúčastneným predýchaval len ťažko a tak spätná väzba (publika) počas vystúpenia Periphery bola trošku chladnejšia, čo sa odrazilo aj na oduševnení partie okolo Mishu Mansoora. Možno jednou z príčin bolo aj zloženie setlistu, kde prevažovali skladby z nového dvojalbumu Juggernaut: Alpha, Omega, na ktorom kapela trošku zvoľnila z náročnosti kompozícií a vydala sa cestou väčšej poslucháčskej prístupnosti, čo nie vždy znamená na metalovom poli úspech.
Každopádne zvukovo a muzikantsky šlo opäť o dokonalo zvládnuté vystúpenie, ktoré nemohlo sklamať žiadneho fanúšika tejto kapely, ktorá patrí stále (napriek vyššie uvedenému) medzi to zaujímavejšie, čo nám dnes ponúka scéna progresívneho math metalu.
Na záver človek, ktorý má na Slovensku svoj hrad, Devin (iba „i“ s dĺžňom v Kanade nepoznajú) Townsend. Ako vždy dobre naladený (nielen nástrojovo), živo komunikujúci počas prestávok medzi skladbami a publikum zabávajúci človek s nezameniteľným hlasom (ktorý mu v ten deň trošku odmietal poslušnosť, za čo sa nám maestro viac krát ospravedlnil).
Priznám sa, že jeho sólovú tvorbu sledujem len okrajovo (čo sa asi nikdy nezmení) a teda ju nemám do detailov naštudovanú, napriek tomu jeho vystúpenia pre mňa znamenajú príjemný zážitok, či už z vyššie spomínaných dôvodov alebo aj preto, že jeho skladby nevyžadujú až také poslucháčske sústredenie sa na hudobnú zložku a dovolia vám nechať sa unášať na vlnách nálad, ktoré Devin svojimi kompozíciami vyjadruje. Tak tomu bolo aj tento piatkový večer, kedy sme boli v jednom momente zadupávaný až rammsteinovsky vyskladanou „March of the Poozers“, ktorá následne prešla do nespútanej rockovej štadiónovej zabávačky „Lucky Animals“, za ktorou nasledovala explózia pozitívnej nálady v podobe staručkej „Life“ (z mnou asi najviac napočúvaného albumu „Ocean Machine“). Vďaka týmto zmenám sa publikum neustále bavilo iným spôsobom (tu sa headbangovalo, tam spievalo, hneď na to tlieskalo….) a ani si neuvedomilo že po niečo vyše hodine a pol nastal čas sa rozlúčiť. No myslím, že väčšina zúčastnených odchádzala s presvedčením, že rozlúčka s týmto kanadským čudákom (v najlepšom zmysle slova :) ) nebola definitívna.
Na záver by som rád poďakoval tímu Obscure promotion za to, že nám sprostredkovala tento nezabudnuteľný zážitok a už teraz sa teším na ďalšie, ktoré nám určite v budúcnosti ešte pripraví.
Napísal: Alexander Sucháček
Foto: Jana
