Školáci sú opäť v školách, a to znamená, že my už máme za sebou dva festivalové vrcholy leta. Máme na mysli britsko-chorvátske festivaly Dimensions a Outlook, tak sa poďme spoločne pozrieť, aký bol ten prvý z nich.
Dimensions festival nemohol začať veľkolepejšie – organizátori si na opening concert, konajúci sa v dvetisícročnej pulskej aréne, pre nás tento rok pripravili skutočnú lahôdku, nemeckú legendu elektronickej hudby Kraftwerk, ktorí mali pre nás nachystanú svoju 3D show. Toto magické prostredie v spojení s hitmi ako Numbers, The Man-Machine, Radioactivity, The Model a Tour De France počas celého koncertu budilo miestami až sureálny dojem. Predstavte si múry pochádzajúce z antických čias, ktorými sa vďaka 3D efektu nesú svietiace čísla, hudobné noty, či vesmírne lode. Pridajte k tomu davy ľudí s identickými okuliarmi na očiach, a dostanete atmosféru otváracieho koncertu. Pred nimi sa na pódiu vystriedali Debora Ipekel (DJ Directory), Josey Rebelle, Nubya Garcia a samozrejme vynikajúci hudobník Nils Frahm, ktorý si pulskú arénu podmanil spojením elektroniky a klavírnej hudby. Záver opening concertu patril vystúpeniu Moodymanna.
Kraftwerťáci nám dohrali, a my sme sa už nevedeli dočkať samotného festivalu. Tento rok sme sa rozhodli zahájiť ho na jednej z mnohých lodných párty, ktoré každoročne patria k najväčším lákadlám festivalu. My sme sa rozhodli pre loďku gruzínskeho labelu Bassiani, na ktorej okrem lokálneho DJa Kancheliho mala hrať Helena Haupff. Po jej fantastickom vystúpení na tohtoročnej Pohode sme veru nemuseli trikát uvažovať medzi širokou ponukou boat parties, a celý štvrtok sme odrátavali hodiny do nalodenia. Aj vyplávanie z prístavu bolo naplánované na ideálnu siedmu hodinu večer, takže k tomu všetkému sme si mohli vychutnať luxusný západ slnka nad chorvátskym morom. Tak ako sme aj predpokladali, Helenka nám aj tento krát dokázala, prečo ako prvá ženská DJka uplynulý rok získala prestížne prvenstvo v kategórii Essential Mix, britského rádia BBC.
Dimensions Festival je o pár rokov mladší súrodenec britského festivalu Outlook, ktorý sa koná na tom istom mieste o týždeň neskôr, ale čo sa týka návštevníkov, je to skôr opačne. Zatiaľ čo na Outlooku stretnete skôr mladšie ročníky, Dimensions vyhľadáva o čosi staršie publikum. Festival je zameraný na temnejšie žánre elektronickej hudby, hlavne na house a techno, ktoré sa od deviatej večer v rôznych podobách valia z menších pódii v srdci stredovekej pevnosti. Dovtedy je ale každý deň od pravého poludnia pre pártychtivých návštevníkov k dispozícii festivalová pláž, kde im do tanca hrajú rôzni Djs. Aj preto je Dimensions skôr nočný festival – my sme na stages chodili približne o jedenástej večer, a napriek tomu nám neuniklo nič podstatné. Ako sme spomenuli, najväčší stage Clearing, a všetky menšie pódia vnútri pevnosti, sa otvárajú až o deviatej večer, a ak vieme hovoriť o nejakých headlineroch, tak tí začínajú hrať okolo druhej hodine rannej. Všetko to vrcholí okolo štvrtej, až piatej hodine, a posledné tracky znejú festivalom o šiestej hodine ráno, keď sa nad horizontom objavujú prvé slnečné lúče. Okrem elektroniky ale festival ponúka aj veľmi sympatické spestrenie v podobe živých jazzových vystúpení na Clearing stagi, kde sa dá príjemne si na chvíľku oddýchnuť od všetkej tej dunivej elektroniky. Takisto sú k dispozícii žánrovo zamerané stage, na Voide nám celý piatok večer hralo funky a priaznivci drum and bassu si na svoje mohli prísť na Sub Dube, kde sa okrem iných v nedeľu predstavil aj Alix Perez.
Faktom zostáva, že napriek miestu konanania, je Dimensions britský festival, čo sa prejavuje aj v zložení návštevníkov, ktorého väčšinu tvoria práva ľudia z ostrovov, a až potom sú to lokálni obyvatelia a návštevníci z ostatných krajín. To sa prejavuje aj na cenách, na ktoré narazíte na festivale, takže treba byť pripravený na to, že pivo vás vyjde na približne päť eur, a za poldecák zaplatíte približne tri. Na festivale funguje čipový systém, čo znamená, že pri vstupe na festival dostanete k náramku čip, na ktorý si nabíjate kredit, a tým sa potom platí v jednotlivých stánkoch, čím sa organizátori snažia vyhnúť(musíme podotknúť, že úspešne) veľkým radom a zbytočnou manipuláciou s hotovosťou. Pokiaľ vám po festivale ostane na náramku kredit, ten vám, aj keď za poplatok, vrátia.
Ďalším aspektom britskej kultúry na festivale sú dievčenské outfity od výmyslu sveta, nad ktorými by slovenskí stylisti istotne nejedenkrát zalomili rukami, ale tu je to naozaj želaným doplnkom. Ja sa každý rok teším, čo si zasa vymyslia. Ich témou každý rok je, ako sa obliecť čo najbláznivejšie a najkrikľavejšie (poprípade spôsobom „čo ma bude najmenej zakrývať“), a ani tento rok nás nesklamali, a boli sme svedkami naozaj všakovakých kreácii. Takúto pestrosť im môže závidieť nejeden slovenský festival.
Z hudobnej stránky festivalu som sa osobne najviac tešila na live show Jona Hopkinsa, ktorý ale nakoniec po komplikáciach s aparatúrou odohral len DJ Set. Jon ale nesklamal, a z gramcov pred sebou vyťažil naozaj maximum. Okrem neho tento rok diktovali hlavne dievčatá, už na boat party nám Helenka Hauff predviedla svoje kvality, ktoré potom zopakovala v piatok na Moate. K nej pridali famózne sety aj Paula Temple a Nina Kraviz, ktorej set ale prerušil dážď, a z bezpečnostných dôvodov bola štvrtková noc predčasne ukončená. Program na Dimensions festivale je naozaj veľmi hustý, a človek nevie kam skôr ísť – v tomto prípade sa Nina kryla s rovnako skvelou newyorčankou Volvox na Clearingu, ktorá bola tiež dôkazom, že dievčatá tento rok hrali prím. Výhodou je, že niektorí interpreti za festival odohrajú viac setov, treba len byť pozorný a vyčíhať si ich v programe. Určite treba spomenúť aj nedeľné vystúpenie anglického producenta Bonoba, ktorému pódium na Clearingu patrilo celú(!) noc, a za kvapiek dažďa mala jeho show naozaj magický náboj. Okrem iného sa určite rozohrával aj na svoje vystúpenie na opening koncerte Outlook Festivalu, ktoré sa v živom prevedení chystalo v pulskej aréne dva dni nato.
Celkový dojem z festivalu ostáva výborný. Spojenie denného leňošenia na pláži či apartmáne v krásnom prostredí chorvátskeho pobrežia a večerné hudobné vyžitie v členitom prostredí pevnosti Punta Christo je naozaj geniálne, a každému nadšencovi týchto hudobných žánrov tento zážitok istotne odporúčame. Nehovoriac o tom, že cez deň sa dá vymyslieť naozaj veľmi veľa aktivít, a v okolí Puly je na pozeranie toho naozaj veľa. Pre našu redakciu to bol druhý ročník festivalu Dimensions, a už teraz sa nevieme dočkať toho budúceho.
Napísala: Tamara Zaťková
Foto: Michal Dzubina – Floe Fotography, Vladimír Boroň