Genocída Rómov počas druhej svetovej vojny je témou, o ktorej sa nerozpráva, napriek tomu, že na aktuálnosti nestráca, skôr naopak – ako naznačila aj minulotýždňová bratislavská diskusia Frontline Clubu, rasizmus je dnes podobne aktuálnou témou ako v nedávnej minulosti.
Diskusie nazvanej „Pamäť a pamätníky zavraždeným Rómom: Prázdne gesto, pieta alebo memento?“ a moderovanej sociológom Fedorom Gálom sa zúčastnila pätica hostí, ktorí sa problematike genocídy Rómov aktívne venujú. Z Poľska prišla diskutovať oceňovaná reportérka a spisovateľka Lidia Ostałowska, ktorá sa nebála dotknúť citlivej otázky konkurencie obetí – existuje dôležitejšia genocída? Je ňou tá židovská, alebo tá rómska? Jej krajan, aktivista Roman Kwiatkowski, rozprával o aktivitách Spolku Rómov v Poľsku, ktorého je spoluzakladateľom a ktorý sa okrem iného zameriava aj na pripomínanie obetí genocídy.
https://vimeo.com/140071177
Slovenská etnografka a romistka Zuzana Kumanová hovorila o projekte Ma bisteren!, v rámci ktorého vznikli na Slovensku viaceré pamätníky pripomínajúce tragické udalosti druhej svetovej vojny. Nemecký novinár a publicista Markus Pape, ktorý žije v Českej republike, sa sústredil práve na dvojicu krajín v ktorých pôsobí. Ako sa vyjadril, sám kedysi ako občan Nemecka vnímal len vinu vlastnej krajiny na tragických udalostiach vojny. Neskôr si uvedomil, že aj iné krajiny mali rovnaký podiel na týchto udalostiach, keďže aktívne deportovali vlastných občanov. Dokumentarista Robert Kirchhoff premietol v rámci diskusie ukážky svojho pripravovaného filmu Cesta lesom, ktorý reflektuje genocídu Rómov v širšom európskom kontexte, s dôrazom na krajiny Vyšehradskej skupiny.
Podľa slov Zuzany Kumanovej je dôležité, aby téma vo verejnosti rezonovala práve dnes. „Sú zjavné paralely v prístupoch, výrokoch medzi obdobím Druhej svetovej vojny a súčasnosťou. Pred takýmto prístupom treba veľmi dôrazne varovať.“
„Rómovia museli desaťročia bojovať o to, aby svet uznal genocídu, ktorá na nich bola páchaná. Čo z toho ostalo? Trocha súcitu a opatrnosti v menšej časti spoločnosti. Povedzme – tej citlivejšej. Inak sa nezmenilo nič. Je hrubou chybou myslieť si opak. Spomínanie má zmysel, iba ak si uvedomujeme nejakú stratu či zlyhanie,“ tvrdí Kirchhoff, ktorého film by mal byť uvedený do kín koncom budúceho roka. Autor sa realizáciou projektu zaoberá viac ako desať rokov a v záujme zachovania existujúcich svedectiev budú poznatky zo zberu materiálu zverejnené aj na pripravovanej internetovej stránke. V závere diskusie Robert Kirchhoff pokrstil knihu Lidie Ostałowskej Cigán je Cigán, literárnu reportáž o živote Rómov, ktorej príbehy ani po 15 rokoch nestratili nič na svojej naliehavosti.
Zdroj: Peter Gašparík
