Možnosť prihlásiť sa do aktuálneho ročníka Ceny Oskára Čepana (COČ) využilo 37 vizuálnych umelcov do 40 rokov. Uzávierka bola 30. apríla 2019 o polnoci. Medzinárodná odborná porota zasadá 20. mája 2019, aby vybrala štyroch finalistov.
Podklady prihlásených uchádzačov budú mať jej členovia k dispozícii dva týždne vopred, a to cez novú webovú stránku projektu, cez ktorú sa umelci do súťaže prihlasovali. Ich výstavu predstaví Východoslovenská galéria v Košiciach, vernisáž bude 8. novembra. Meno laureáta/laureátky ceny bude známe 29. novembra tohto roku.
COČ organizuje Nadácia – Centrum súčasného umenia (N-CSU).
„Ďakujeme všetkým, ktorí cene veria a prihlásili sa do nej (aj) tento rok. Je naším záväzkom a najlepším úmyslom jej atraktívnosť pre umelcov kontinuálne zvyšovať a priebeh súťaže zlepšovať,“ povedala riaditeľka Nadácie – Centrum súčasného umenia Lucia Gavulová.
Päťčlenná medzinárodná odborná porota sa stretne 20. mája 2019, aby posúdila všetkých prihlásených, z nich vyberie štyroch finalistov na základe: portfólia prác za posledné obdobie, autorského stanoviska a životopisu. Z minulého roku v členstve pokračujú Rainer Fuchs (šéfkurátor mumok | museum moderner kunst stiftung ludwig, Viedeň) a Lora Sariaslan (pedagogička na University of Amsterdam, Amsterdam); novými členmi pre obdobie rokov 2019 a 2020 sú: Vjera Borozan (kurátorka, riaditeľka projektu Artyčok TV a pedagogička na Akademii výtvarných umění, Praha), Jaro Varga (vizuálny umelec, Praha, Bratislava), Bartholomew Ryan (nezávislý kurátor, držiteľ MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College, Minneapolis, USA).
T. apríla tohto roku organizátori ceny uviedli dvojjazyčný katalóg Ceny Oskára Čepana 2018, ktorý prináša pohľad na tvorbu štyroch minuloročných finalistov ocenenia – Lucie Mičíkovej, Adama Novotu, Emílie Rigovej a Borisa Sirku – optikou troch teoretikov a kurátorov: Viktora Čecha, Lucie G. Stach a Petra Tajkova. Profilové texty o finalistoch a laureátke dopĺňa rozhovor Lucie Gavulovej s Luciou G. Stach o kurátorovaní cien a oceneniach pre umelcov ako takých a vyjadrenie odbornej poroty k výberu ako finalistov, tak víťazky. Textovú časť dopĺňa bohatý vizuálny materiál.
V týchto dňoch vydáva Vysoká škola výtvarných umení (VŠVU) dvojzväzkovú knižnú edíciu, ktorá sa zameriava práve na výtvarno-teoretické myslenie Oskára Čepana, významného teoretika a historika literatúry a výtvarného teoretika i kritika. Prvý zväzok je súborným vydaním jeho pôvodných prác o výtvarnom umení vrátane výberu z doposiaľ nepublikovanej korešpondencie. Druhý zväzok obsahuje všetky edičné súbory pripravené Oskárom Čepanom a preložené Nadeždou Čepanovou, okrem iného aj doteraz nevydanú, počas normalizácie zošrotovanú edíciu „Tatlinova iniciatíva“. Druhý zväzok dopĺňajú historicko-teoretické štúdie zhodnocujúce nespochybniteľný prínos Oskára Čepana do slovenskej výtvarnej kultúry a jej reflexie. Autormi titulu Oskár Čepan a výtvarné umenie sú: Marián Zervan, Norber Lacko a kol. Knihu uvedú v Galérii Medium pri VŠVU 14. mája 2019.
Minuloročnou víťazkou sa stala Emília Rigová (1980), ktorá sa aktuálne vrátila z dvojmesačného rezidenčného pobytu v New Yorku, ktorý zabezpečujú organizátori COČ v spolupráci s Trust for Mutual Understanding a Residency Unlimited ako odmenu pre laureáta/laureátku. Ten k nej ďalej získava finančnú odmenu vo výške 3 000 eur, samostatnú výstavu a podporu N-CSU pri zaistení ďalších výstav, projektov a prezentácií na Slovensku a v zahraničí. Medzinárodná odborná porota ocenila jednoznačne genderový prístup umelkyne k tvorbe, fakt, že skúma priepustnosť hraníc ľudskej identity, kriticky nahliada na stereotypy spojené nielen s vnímaním svojho rómskeho pôvodu, ale aj s globálnym fungovaním narácií v kultúre a umení vôbec.
POROTA CENY OSKÁRA ČEPANA 2019:
Vjera Borozan je historička umenia a kurátorka, pôsobiaca v Prahe, kde v roku 2011 získala doktorandský titul na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Aktuálne pracuje ako riaditeľka platformy pre súčasné umenie Artyčok TV. V minulosti prednášala na Fakulte výtvarných umení v Brne, aktuálne prednáša na Akadémii výtvarných umení v Prahe (od roku 2009). Pracovala ako riaditeľka Národného múzea v Čiernej Hore (2017-2018) a spolupracovala s iniciatívou súčasného umenia tranzit.cz.
Rainer Fuchs je zastupujúcim riaditeľom, vedúcim kurátorom a vedúcim výskumného oddelenia Museum Moderner Kunst Stiftung Ludwig (mumok) vo Viedni, kde zároveň prednáša na Akademie der bildende Künste. Je autorom monografických výstav umelcov ako John Baldessari (2005), Keren Cytter (2007), Peter Kogler (2008), Brigitte Kowanz (2010), Pakui Hardware (2016), Christian Kosmas Mayer (2019), tematických výstav ako Painting: Process and Expansion (2010; Jackson Pollock, Yves Klein, Morris Louis, Arnulf Rainer, Hermann Nitsch, Maw Weiler, Joseph Kosuth, Karel Malich ai.), a kurátorom väčšiny veľkých výstavných projektov v mumok-u (Natural Histories. Traces of the Political, 2018; Painting with Method. Neoavantgarde Positions from the mumok Collection, 2019 ai). Venuje sa rakúskemu a medzinárodnému modernému a súčasnému umeniu v kontexte kultúrnej antropológie.
Bartholomew Ryan je nezávislý kurátor, ktorý pôsobí v Minneapolise (USA). Je držiteľom MA titulu z Centra kuratoriálnych štúdií na Bard College (2009). V minulosti pôsobil ako Milton Fine Curator v Andy Warhol Museum v Pittsburghu a ako Assistant Curator vo Walker Art Center v Minneapolise, kde bol spolukurátorom ambiciózneho historického výstavného projektu International Pop (2015). Medzi ostatné projekty, kterých bol kurátorom, patria Scaffold Room (2014) choreografa a vizuálního umelca Ralpha Lemona, Painter Painter (2013), Pedro Reyes: Baby Marx (2011), Goshka Macuga: It Broke from Within (2010) a Eiko & Koma: Naked (2010). V roku 2013 kurátoroval výstavu 9 Artists, multugeneračný skupinový projekt o meniacej sa role umelca v súčasnej kultúre – v kontexte rozvíjajúcej sa geopolitiky a súčasného umenia (Yael Bartana, Liam Gillick, Natascha Sadr Haghighian, Renzo Martens, Bjarne Melgaard, Nástio Mosquito, Hito Steyerl, Danh Vo).
Lora Sariaslan je teoretička umenia a kurátorka, ktorá v minulosti kurátorsky pôsobila v Dallas Museum of Art (2001-2005) a v Istanbul Modern (2005-2011). Vybrané výstavné projekty zahŕňajú tituly ako World and Dreams of Salvador Dalí (Dallas Museum of Art, 2004), Impressionism: French 19th-Century Art at the Dallas Museum of Art (Dallas Museum of Art, 2005), Ryan Trecartin: Any Ever (Istanbul Modern, 2011), Life in the UK/Balance of Probabilities, ako súčasť 2nd Asia Triennial v Castlefield Gallery v Manchestri, Double Take (2nd Mardin Biennial, 2012), This yearning is ours! (Center of Contemporary Art Znaki Czasu, Torun, Poland, 2016) a What we Forget (Nieuw Dakota, Amsterdam, 2019). Aktuálne prednáša ako PhD. kandidátka na University of Amsterdam. Jej akademický záujem sa orientuje na tvorbu vizuálních umelcov, ktorí prišli do Európy z opačenj strany hraníc – z Turecka. Je členkou AICA Turecko a medzinárodnou korešpondentkou pre European Museum Forum (EMF) tamtiež.
Jaro Varga vyštudoval magisterské a doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a absolvoval štúdijné pobyty na ABK vo Viedni, ASP vo Vroclavi a SRU v Pensylvánii. V rokoch 2010 a 2008 bol finalistom Ceny Oskára Čepana, v roku 2015 laureátom Ceny Tatrabanky za umenie do 35 rokov a v roku 2017 laureátom Ceny Nadácie Novum. Vystavoval v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, v Národní galerii v Prahe, na Prague Biennale 6, vo FUTURA v Prahe, v Kunstraum Kreuzberg v Berlíne, v ZKU v Berlíne, Secession vo Viedni, v Triangle Arts Association v New Yorku, v National Museum of Contemporary Art v Soule, v The 8th Floor Gallery v New Yorku a v Gdansk Municipal Gallery. Absolvoval rezidenčné pobyty vo Viedni, Berlíne, Varšave, New Yorku, Soule, Kremse, Prahe a ďalšie. Najaktuálnejšie realizoval samostatnú výstavu v Galérii SODA v Bratislave (2017), v Ivan Gallery v Bukurešti (2017), vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (2017) a v Galérii AlbumArte v Ríme (2018). V roku 2018 realizoval miestošpecifické umelecké inštalácie vo verejnom priestore k 50temu výročiu módneho domu Sonia Rykiel v Paríži, New Yorku, Soule, Bruseli a v Londýne. V rokoch 2007 až 2019 viedol spolu s Dorotou Kenderovou Galériu HIT v Bratislave. V rokoch 2015 až 2017 pôsobil ako šéfkurátor galérie MeetFactory v Prahe, kde působí a žije. V celom spektre svojich aktivít sa primárne zaoberá problematikou expandovanej role umelca a umenia.
Súťaž Cena Oskára Čepana vznikla v roku 1996 a je určená vizuálnym umelcom do veku 40 rokov. Účasť v súťaži nie je obmedzená konkrétnym výtvarným médiom. Projekt realizuje od roku 2001 Nadácia – Centrum súčasného umenia, od roku 2016 v spolupráci s Residency Unlimited, Trust for Mutual Understanding a s finančnou podporou Fondu na podporu umenia. Od roku 2018 je spoluorganizátorom ceny platforma na podporu umenia collective. Cena je súčasťou medzinárodnej siete ocenení YVAA – Young Visual Artists Awards, organizovaných v krajinách stredovýchodnej Európy.
Oskár Čepan (1925-1992) bol literárnym vedcom, výtvarným teoretikom a kritikom, umelcom, archeológom a paleontológom. „Spája v sebe odvahu, étos, presvedčenie, intuíciu a schopnosť revidovať ustálené názory. Sú to vlastnosti ojedinelé, hodné mladých nositeľov Ceny Oskára Čepana a jej trvalého kultivovania.“ –Peter Zajac, júl 2014
oskarcepan.sk
www.facebook.com/CenaOskaraCepana/
Zdroj: TS
