Dokument Švédi z osady bude mať premiéru na festivale Jeden svet.

Dokument Švédi z osady zobrazuje cestu troch slovenských Rómov, ktorých ako deti adoptovali do Švédska a oni sa vracajú na Slovensko za svojimi biologickými rodičmi s otázkou “Kto sme?”. Skutočný príbeh sa začal pred vyše dvadsiatimi rokmi a bola pri ňom Katarína Farkašová, režisérka, scenáristka a autorka námetu filmu. Snímka o identite a návratov do minulosti, bude mať premiéru na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Jeden svet, organizátori ho zaradili do súťažnej sekcie Slovensko a Česko za ľudské práva; v sobotu 13. októbra o 16.00 hod. v Kine Lumière, po projekcii bude Rómska debata.

Niektoré deti majú dvoch rodičov a niektoré štyroch. Dvoch biologických a dvoch adoptívnych. Tí biologickí dali deťom genetickú výbavu, tí adoptívni ich vychovali a pripravili  na život. Ale ktorí rodičia ich ovplyvnili viac? Alex, Christofer a Erik sú slovenskí Rómovia, ktorí boli v 90tych rokoch adoptovaní do Švédska. Film zobrazuje ich cestu na Slovensko za ich biologickými rodičmi a odpoveďami na otázky: Kto sme? Odkiaľ sme a prečo sa nás biologickí rodičia vzdali? Podobáme sa na ich? Kamera na ich ceste zaznamenáva občas zábavné a občas dojímavé momenty plné človečiny,” povedala o filme Katarína Farkašová.  

Pred dvadsiatimi troma rokmi sa aj vďaka doktorke, riaditeľke Detského domova Mlynky – Biele vody, Mudr. Terézii Lexovej uskutočnila adopcia slovenských rómskych detí do Švédska.  Katarína Farkašová priamo pomáhala švédskym rodičom, ubytovala ich u seba doma, sprevádzala ich po úradoch, absolvovala s nimi celý proces. Už vtedy bola téma adopcie v dvoch krajinách úplne inak vnímaná. Režisérka hovorí, že filmom chce otvoriť práve túto otázku – prečo sa to vo Švédsku dá/dalo a u nás nie? Na Slovensku sa rómske deti z detských domovov automaticky zapisujú do špeciálnych škôl, vo Švédsku z nich môžu vyrásť vzdelaní a šikovní ľudia, ktorých formujú demokratické príležitosti.     

“Vo Švédsku sa adopcie netaja ako u nás, naopak. Bolo to ako rozprávka na dobrú noc: „pochodili sme pol sveta, kým sme si ťa našli“. A nie „niekto ťa nechcel, odložil“,” hovorí o svojich skúsenostiach Katarína Farkašová. V roku 2012 bola v Štokholme na konferencii o ľudských právach a po rokoch sa skontaktovala s Alexom, ktorý sa stal hlavným hrdinom filmu. Rozhodol sa, že chce vidieť svojich biologických rodičov. Zabezpečila stretnutia, sprevádzala jeho aj ďalších dvoch kamarátov a tieto cesty nakrúcala.

“Obrovská práca, poctivá, dôsledná. Posolstvo odovzdané napriek všetkým prekážkam. Je to urobené citlivo a s nadhľadom. Zo všetkých rozhovorov a doprevádzaniach po osadách a v autách je vidieť, ako bolo dôležité , že sa podarilo vytvoriť tú nezvyčajnú klímu, roztopiť trápne momenty a možnosti pre výčitky, obrany, popierania, hlavne v diskusiách medzi “Švédmi” a ich slovenskými rodinami. Fantastické zamyslenie o identite, vyrovnávaní sa s minulosťou a filozofickými dilemami o tom čo je rodina a či máme právo zasahovať do prirodzeného behu životov a vracať sa ku križovatkám,” napísal o filme Dušan Ondrušek výkonný riaditeľ mimovládnej neziskovej organizácie PDCS, člen Slovenskej Psychologickej Asociácie, predseda Asociácie TAK, bývalý člen správnej rady nadácie Ekopolis, publicista, spisovateľ.

Koncom roka 2018 uvedie dokument aj Dvojka RTVS. RTVS a Aliancia žien sú koproducentami filmu, finančne ho podporil Audiovizuálny fond. Snímku Švédi z osady čaká účasť aj na filmových festivaloch.

Katarína Farkašová (1953) vyštudovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku na bratislavskej VŠMU, neskôr si doplnila vzdelanie o kanadský trojročný kurz o ľudských právach, o sociálne poradenstvo v Bratislave, psychoanalýzu v Prahe a Gender Issues vo Viedni. Trinásť rokov pôsobila ako dramaturgička vo filmových ateliéroch Koliba. S hercom Borisom Farkašom má dve deti – dcéru Kristínu a syna Ondreja. Pôsobila v liberálnej nadácii Friedrich Naumann Stiftung, bola spoluzakladateľkou Amnesty International na Slovensku. Od roku 1994 je riaditeľkou Aliancie žien Slovenska, ktorá sa zaoberá ochranou ľudských práv žien.

Zdroj: Zuzana Golianová