Sedem mužov bolo odsúdených, spolu na 108 rokov. Navrhované boli tri tresty smrti. Prípad sa vyšetroval s obrovským nasadením polície, pod kontrolou najvyšších politických špičiek, vrátane prezidenta vtedajšieho Československa, Gustáva Husáka.
Vyšetrovaní aj obvinení si sťažovali na psychické aj fyzické násilie a tlak – vyšetriť prípad za každú cenu. Vysoké právomoci policajtov nemali hranice. Prenikali do súkromia, do vzťahov. Režisér Robert Kirchhoff osem rokov pátral po bielych miestach v najdlhšom a najtraumatickejšom súdnom prípade v dejinách slovenskej justície, ktorý sa začal pred 37 rokmi.
Vo štvrtok 16. mája sa do slovenských kín dostáva dokumentárna tragédia Kauza Cervanová s podtitulom „Pravda je jednoduchá. Lži sú zložité“. Odhaľuje, akými tajomstvami, politickými hrami a propagandou je opradený dodnes neuzatvorený prípad vraždy 20-ročnej študentky medicíny Ľudmily Cervanovej, ktorá sa stala v roku 1976.
„Tento proces sa zďaleka netýka len siedmich osôb, ktoré sú komunistickým i demokratickým štátom už roky perzekvované. Týka sa ich rodičov, manželiek, detí. Týka sa ich blízkeho a vzdialeného príbuzenstva. Týka sa každého slušného človeka, ktorému nie sú osudy iných ľahostajné. Ak som mohol byť zlikvidovaný ja, mohol byť zlikvidovaný ktokoľvek,“ hovorí vo filme jeden z odsúdených, Pavel Beďač.
Kto sú odsúdení muži? Prečo ich minulé aj súčasné súdy označili za vrahov? Aké sú proti nim dôkazy? A kto sú ľudia, ktorí o najsledovanejšom prípade svojej doby rozhodovali? Ako je možné, že tí, ktorí už stratili všetko a nemajú čo stratiť, stále bojujú o svoju nevinu a hovoria otvorene? A naopak tí, ktorí by mali byť presvedčení o ich vine, sa bránia odpovedať?
Tieto a mnohé ďalšie otázky sa podujal zodpovedať režisér Robert Kirchhoff vo filme Kauza Cervanová. Osem rokov skúmal šokujúce zákulisie prípadu, odhaľoval hry komunistických tajných služieb a politických elít, študoval tisíce strán policajných záznamov a súdnych spisov, vyhľadával svedkov, ktorých súdy označili za neexistujúce osoby, na povrch privádzal zahladené stopy, klopal na dvere prokurátorom, vyšetrovateľom, s kamerou pozoroval výpovede odsúdených na detektore lži, aj ich zničené životné osudy.
„Pred ôsmimi rokmi som sa rozhodol zaznamenať súdny proces s údajnými vrahmi Ľudmily Cervanovej. Zistil som, že táto kauza je zvláštnym sledom udalostí, ktoré priamo zasiahli do životov niekoľkých desiatok ľudí. Zaujímali ma otázky a odpovede. Zaujímala ma pravda,“ vysvetlil Kirchhoff, ktorý snímku pripravoval a nakrúcal od roku 2004.
„Tento film nemá byť pátraním po vrahoch, ani dokazovaním neviny. Videl som strach, počúval som klamstvá aj vyhrážky, najrôznejšie verzie prípadu. Priam detektívne som pátral po zainteresovaných osobách cez vlastné zdroje na Ukrajine, v Česku, v arabskom svete, v USA či vo Francúzsku. Začal som si uvedomovať, koľkým ľuďom táto kauza zmenila život. Ale tento nekonečný a tajomný prípad je v istom zmysle príbehom našej krajiny a ukazuje, aký je stav justície na Slovensku – od čias komunizmu až podnes,“ povedal Kirchhoff.
Režisér v snímke nerekonštruuje kriminálny prípad, ide mu o univerzálny obraz „zločinu a trestu“ s politickým podtextom. „Mal som vnútorný pocit pomôcť verejnosti nahliadnuť do zákulisia prípadu, ktorý napriek medializácii nikto v skutočnosti nepozná. Veľa energie som investoval do hľadania justičných a zákulisných machinácií, konšpirácií, dôkazov i rozporov. Chcel som do prípadu vniesť viac svetla. Je totiž stále aktuálnou témou. V tomto prípade bolo oklamaných veľmi veľa ľudí. Nedovolil by som si povedať, čo je pravda a čo lož. A ani by som nikdy nepristúpil na zjednodušené vysvetlenia. Preto som sa rozhodol postaviť film na faktoch. Ak boli títo muži neprávom odsúdení, došlo k obrovskej tragédii. Nielen osobnej, ale spoločenskej,“ uzavrel Kirchhoff.
Kauza Cervanová je šiestym slovenským distribučným titulom, ktorý v roku 2013 prináša do kín Asociácia slovenských filmových klubov.
Zdroj: atelier.doc, s.r.o.